Európska komisia dnes navrhuje preniesť zodpovednosť za azylové konanie z jednotlivých členských štátov na centrálne vedenie EÚ vrátane prerozdeľovania utečencov. To by mali na starosti pobočky – kancelárie EÚ – v každom členskom štáte. Niektorí českí europoslanci aj prezidentská kancelária v tom vidia „zakuklené“ kvóty a snahy urobiť aj zo strednej Európy utečenecký „láger“. Čo na tieto nové návrhy Európskej komisie hovoríte?
Zdá sa mi, že reprezentácia Európskej komisie (EK) sa tým teraz dostáva úplne mimo reality. Predsa si nemôžu takto vynucovať svoje rozhodnutia. Čo sa týka bezpečnostnej situácie počas migračnej krízy, tak EK už raz totálne zlyhala. V tomto prípade by skutočne išlo o zasahovanie do suverenity jednotlivých štátov, a keď sa to naozaj uskutoční, pôjde fakticky o ďalšie oslabenie Európy, lebo práve v dôsledku takýchto zásahov do integrity členských krajín chce z Únie odísť Veľká Británia.
Ďalším českým politikom dosť prekáža, že by sa navyše mali stanovovať centrálne prostredníctvom EÚ aj sociálne dávky, vidia v tom ďalšie snahy o centralizáciu moci v rukách orgánov Európskej únie a dokonca hovoria o obmedzení národnej suverenity. Súhlasíte s nimi?
Áno, súhlasím. To si predsa v EÚ nemôžu diktovať. Určite nevedia lepšie ako vlády jednotlivých štátov, ako ktorá krajina ekonomicky prosperuje a čo si môže dovoliť v prípade sociálnych výdavkov. A, samozrejme, dávky nemôžu fungovať v rovnakom systéme alebo výške v Česku, Nemecku alebo napríklad v Chorvátsku.
V správach sa z času na čas dozvedáme, že jednotky arabských spojencov podporované USA občas dobyjú späť niektoré z miest obsadené Islamským štátom. Pritom konflikt sa ťahá už niekoľko rokov, teroristi stále nachádzajú svoju základňu v IS a brutálne útoky v Európe pribúdajú. Naozaj ešte nenastal čas, aby sa NATO do konfliktu zapojilo razantnejšou pozemnou operáciou? Majú pravdu kritici, ktorí tvrdia, že oslabená Európa, ktorá sa bojí teroristických útokov, Spojeným štátom skôr vyhovuje?
Nemyslím si, že cieľom Spojených štátov je oslabovať Európu. Neschopný spojenec by im bol obzvlášť v bezpečnostných záležitostiach na nič. Skôr si myslím, že po vojenských operáciách v Iraku a v Afganistane sa do toho nikomu veľmi nechce ísť. Tie národy si to potom vôbec nevážili, že tam niekto za nich nasadzoval životy. Musia si slobodu sami vybojovať, bude to mať potom pre nich oveľa väčší význam. Navyše armády v Sýrii aj Iraku za čiastočnej podpory Aliancie sú toho určite schopné. Môžeme napríklad vidieť, ako sa postupne zlepšuje iracká armáda, ktorá víťazstvami získava skúsenosti aj sebavedomie, čo je pre nich dôležité aj do budúcna.
Velenie NATO hodlá posilniť o jednu brigádu svoju vojenskú účasť vo východnej Európe; pritom rokovanie medzi USA a Ruskom o Sýrii a najnovšie aj Ukrajine sa vyvíja pozitívne. Naozaj sú tieto jednotky potrebné? Nemôže to Rusko vnímať ako provokáciu, a napätie vo východnej a strednej Európe tak ešte viac narastie? Koho majú dnes Rusi vlastne ohrozovať?
Táto akcia je preventívnym opatrením voči Rusku. Aj keď sa to nezdá, tak veľmi časté a rozsiahle cvičenia ruských síl na hraniciach s Európou aj s desaťtisícami vojakov môže velenie NATO považovať za provokácie. Preto USA poslali do východoeurópskeho regiónu mechanizovanú brigádu. Je známe, že oblasť pri Kaliningrade (neďaleko Poľska a pobaltských krajín) je jedna veľká vojenská základňa veľmi silno obsadená armádou aj technikou. Tá mechanizovaná brigáda slúži na aspoň čiastočné vyrovnanie pomeru síl. Je to taký odkaz pre Rusko, aby sa už neopakovala podobná akcia, akou bola anexia Krymu.
Otvorená podpora Turecka Azerbajdžanu ukazuje, že potýčky pri Náhornom Karabachu sú dôležité aj na poli medzinárodnej politiky. „Azerbajdžan podporuje v danom konflikte Turecko. To je navyše historickým nepriateľom pre Arménsko a Arménov ako národ, lebo počas prvej svetovej vojny osmanský predchodca súčasného Turecka spáchal na Arménoch učebnicovú genocídu,“ vysvetlil v rozhovore pre iDnes.cz expert na Kaukaz Tomáš Šmíd. Rusko podľa neho naopak v konflikte podporuje Arménsko. K čomu táto situácia môže viesť?
Náhorný Karabach je taký zapadnutý kút za Európou, kde zamrzol jeden z mnohých konfliktov. V ňom by sa predovšetkým mali prestať používať zbrane, skôr by sa obe krajiny mali snažiť o dohodu a svoj ekonomický rozvoj. Nebezpečný je skutočne tým, že tam proti sebe stoja opäť Turecko a Rusko. Zatiaľ sa to však odohráva bez nasadenia armád. Prípadný stret spomínaných veľmocí by mohol byť veľmi nepríjemný, lebo Turecko je členom NATO, ktoré by potom mohlo byť zatiahnuté do vojny, ktorú by si asi nikto neželal.
Pozorovatelia sa zhodujú, že Američania sa snažia nejako rozumne dohodnúť s Rusmi. Dokonca naznačujú, že Ukrajina už nemôže počítať prinajmenšom do konca volebného obdobia Obamu s ich podporou. Vykorčuľoval teda Putin z izolácie? Nehrozí už opakovanie vojnového konfliktu na Ukrajine v takej intenzite ako napríklad zo začiatku minulého roka?
Putin stopercentne dosiahol na Ukrajine svoj cieľ. Anektoval Krym a vytvoril ďalší zamrznutý konflikt, z ktorého môže ďalej ťažiť. Domnievam sa, že Európska únia ani USA nepochopili šachovú partiu, ktorú s nimi Putin hral. Prezident Obama zároveň vôbec neporozumel východnej Európe a teraz už nemá dosť času, aby tam stačil niečo urobiť. Ukrajinci si však za tú neutešenú situáciu môžu čiastočne aj sami. Premárnili šancu od EÚ, ktorú im ponúkala, a nevyužili svoje naštartované demokratické procesy. Ich politici sa medzi sebou pohádali a podcenili vplyv proruských skupín. Hrozivo sa tam rozbehla aj korupcia. Svojím prístupom sklamala Ukrajina nielen Spojené štáty, ale aj Európu; a teraz si s tou situáciou bude musieť poradiť zrejme sama.
Už jedenásť teroristických útokov zmarili od roku 2001 v Nemecku tajné služby a polícia. Informoval o tom predseda Spolkového kriminálneho úradu (BKA) Holger Münch. V Nemecku podľa neho žije asi 470 nebezpečných islamistov pripravených spáchať teroristický čin a ich počet rastie. Je Nemecko prípadným útokom ohrozené viac ako ostatné krajiny? A ako si vysvetľujete, že počet ľudí, u ktorých je riziko, že ohrozia spoločnosť, v tejto krajine rastie?
Je to dané predovšetkým tým, že v Nemecku žije veľká islamská komunita. Tá je síce oveľa lepšie integrovaná ako vo Francúzsku, ale práve teraz dochádza k jej väčšej radikalizácii. Na nej majú zásluhu bojovníci z Islamského štátu, ktorí sa vracajú domov a nachádzajú veľké pole pôsobnosti medzi novými emigrantmi, ktorí prišli s utečeneckou vlnou. Ich pôsobenie potvrdili aj nemecké tajné služby. Mnohí z utečencov sú totiž sklamaní zo svojich nenaplnených predstáv, keď očakávali absolútne nereálne benefity, a preto sa teraz radikalizujú, čím sa zvyšuje riziko teroristického útoku.
Nie je potom terorizmom ohrozená aj Česká republika? Čo by mala urobiť česká armáda alebo polícia pre to, aby riziká minimalizovali?
Aj Česká republika je čiastočne ohrozená. Preto musia naše spravodajské služby pracovať na plné obrátky, musia hľadať ďalšie zdroje informácií a úzko komunikovať predovšetkým so spravodajcami z Nemecka, Rakúska, ale aj z Poľska či Slovenska. Výmena informácií musí byť, samozrejme, obojstranná. Čo sa týka našej armády, tak jej velenie vyhlásilo, že je pripravená nielen na ochranu hraníc, ale aj na zásahy vo vnútri republiky. Či je to pravda, sa môže ukázať len pri niektorom konkrétnom zásahu.
autor: Jan Štěpán
