Slovensko naďalej vykazuje hospodársky rast, ktorý sa pohybuje medzi tromi až štyrmi percentami HDP, čím sa zaraďuje na popredné priečky v EÚ. Čo je za týmto trendom? Je rast HDP dogmou, ktorá je prioritným ukazovateľom úspešnosti ekonomiky?
Odhad rastu HDP nie je dokonalým ukazovateľom. Môžete postaviť nové letisko, pričom táto stavba vám zvýši rast HDP v danom roku. Z toho však nevidíte, či to nebol chybný investičný projekt a napríklad z toho letiska nikdy žiadne lietadlo nevzlietne. Alebo napríklad HDP môže vďaka spôsobu jeho výpočtu vzrásť len zvýšením platov štátnych zamestnancov, čo opäť málo vypovedá o zdraví ekonomiky. Inak povedané, rast HDP sa dá aj “požičať” na úkor budúcnosti. Napriek tomu je to asi najlepší ukazovateľ ekonomického rastu, ktorý existuje. Len si pri jeho hodnotení netreba mýliť pojmy s dojmami. Čo sa týka slovenských čísel, ja vždy pripomínam roky 2007 – 2009, keď sme počas dvoch rokov spadli z takmer 11 % rastu do viac ako – 5 % recesie. Slovenská ekonomika je veľmi citlivá na vývoj vo svete.
Je zrejmé, že slovenskú ekonomiku ťahá najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí už takmer 50 percent celkovej priemyselnej výroby u nás. Na budúci rok má navyše začať vyrábať automobilka Land Rover – Jaguar v Nitre. Sme síce automobilovou veľmocou v počte vyrobených automobilov na obyvateľa, no nie je tento stav aj rizikom, keďže naša ekonomika potrebuje viac oporných nôh?
Krajine s vyše päť miliónmi obyvateľov sa bude len ťažko dariť diverzifikovať ekonomiku. No je na mieste otázka, ako by vyzeralo slovenské hospodárstvo, ak by investori neboli motivovaní viac investičnými stimulmi za miliardu a pol eur, ktoré v priebehu 15 rokov podostávali. Za najväčší problém ale nepovažujem ani tak koncentráciu ekonomiky na jeden sektor, ale jej flexibilitu v prípade krízy. Kvalitná ekonomika musí byť v prípade krízy pripravená nechať choré podniky padnúť, prepúšťať, v čase rastu umožniť rýchlu flexibilnú obnovu. Na Slovensku nie je vláda schopná prestať dotovať beznádejné stratové bane ani v čase ekonomického boomu. Vyrovnaný rozpočet sa stále odsúva do budúcnosti, aj keď daňové príjmy rastú nad všetky predpoklady. Ako sa zachová v prípade krízy?
Najnovšie je v hra umiestnenie v poradí piatej automobilky, japonského koncernu Mitsubishi, kde sú našimi súpermi ešte Poliaci a Maďari. Už dnes ale nevieme zohnať dostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre existujúce automobilky. Nebolo by to už priveľa, mať ešte ďalšiu automobilku u nás?
Súboj o zamestnancov je jediný spôsob, ako môžu dlhodobo rásť mzdy. Vláda by však nemala o investorov súperiť investičnými stimulmi, ale vytvárať také podmienky podnikania, aby mala o investíciu na Slovensku záujem aj šiesta automobilka či výrobca zložitého softvéru. Skôr by sa mala sústrediť na dlhodobo nezamestnaných v regiónoch, ktorí predstavujú vážny problém na jednej strane, ale zároveň potenciálny veľký zásobník pracovnej sily. Nanešťastie, vízia ich systematického návratu do pracovného života chýba. Dočkali sme sa len potemkinových sociálnych podnikov.
Chápem, že aj stred a východ našej krajiny má výrobný aj ľudský potenciál najmä v priemyselnej výrobe, no vidíte reálne možnosť umiestniť prípadnú piatu automobilku práve tam? Vieme, že naša dopravná infraštruktúra, najmä tá cestná, nie je zatiaľ dotiahnutá až po Košice. Je to teda reálne dostať takú investíciu „na východ“?
Ani na východe nie je spálená zem a našlo si tam cestu niekoľko investorov. Čiastočne by pomohla kvalitnejšia infraštruktúra, ale nielen z pohľadu diaľnic, ale aj z pohľadu ciest 1. a 2. triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave práve na úkor megalomanských diaľničných projektov. Problémom je však aj nízka urbanizácia Slovenska. Na Slovensku býva v mestách len 55 %, čo je 117. najnižšia hodnota na svete. Z hľadiska pracovnej sily a generovania bohatstva je koncentrácia ľudí významný faktor. Nie je náhoda, že najchudobnejšie regióny Slovenska sú zároveň najmenej urbanizované. To však neznamená, že situácia sa nemôže zlepšiť. Osobne by som privítal viac reálnych právomocí regiónom, aby dokázali súperiť o investorov aj v rámci Slovenska.
Keď sa hovorí o personálnych otázkach v súvislosti s automobilovým priemyslom, vláda uvažuje veľmi vážne o prijímaní zahraničných pracovníkov, či už z Ukrajiny, Rumunska, alebo z iných krajín. Vieme, že tí budú pracovať aj za výrazne nižšie mzdy ako Slováci. Nespôsobí takýto trend deformáciu nášho pracovného trhu, kde sa umelo znížia mzdy paušálne všetkým? Teda aj Slovákom?
Tak ako Slováci a Poliaci “nezobrali” prácu Britom, tak ju nezoberú ani Rumuni či Srbi Slovákom. Slovák bude mať pred nimi vždy výhodu, minimálne jazykovú. V niektorých odvetviach sa môže vďaka nim spomaliť rast miezd, no ich prítomnosť zároveň vytvorí nové pracovné miesta, ktoré by inak nevznikli (ubytovanie, doprava, kultúra, zdravotníctvo…). Samozrejme, preverí to schopnosti štátnej správy a samospráv poskytovať služby cudzincom a zároveň udržať kvalitu služieb domácim obyvateľom. Problémom môžu byť aj kultúrne konflitky, ale to už nie je téma pre ekonóma.
Ďalšou významnou investíciou sa má stať rozšírenie kapacít Amazonu. Tento nadnárodný globálny hráč chce prijať možno aj vyše tisíc nových pracovníkov na Slovensku a nechce dokonca za to mať žiadne výhody či úľavy. Aký je toto signál?
Je to príjemná správa, bodaj by sa takých investorov našlo aj viac. Amazon nedostal stimuly ani v ČR, kde zamestnáva tritisíc zamestnancov.
Doteraz Slovensko vedelo prilákať veľkých a silných investorov najmä investičnými stimulmi. No veľa ekonómov a analytikov kritizuje vládu, že je to nesystematický krok, ktorý na jednej strane iba na obmedzený čas motivuje investora zotrvať u nás a na druhej strane to v jednotlivých regiónoch deformuje pracovný trh, keďže slovenské subjekty spravidla takúto pomoc nedostávajú. Je to v poriadku?
V INESS investičné stimuly dlhodobo kritizujeme. Každý stimul je fiškálny náklad, ktorý musia zaplatiť ostatné firmy a spotrebitelia. Tým ostane menej zdrojov na ich vlastné investície a spotrebu. Preto vravíme, že investičné stimuly pracovné miesta nevytvárajú, ale prerozdeľujú. Namiesto podpory zhruba 10 investorov ročne by bolo vhodnejšie tieto zdroje ušetriť a použiť napríklad na zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmových zamestnancov.
Samostatnou kapitolou je energetika. Vieme, že Slovensko muselo pomerne nezmyselne vyradiť z prevádzky dva bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice v rámci našich prístupových rokovaní pred prijatím za člena EÚ, hoci ich bezpečná životnosť po predchádzajúcej nákladnej rekonštrukcii bola ešte najmenej 15 rokov. Na druhej strane je v nedohľadne dokončenie dvoch blokov v Mochovciach, čím je Slovensko už niekoľko rokov namiesto vývozcu elektriny jej dovozcom. Nie je to podľa vás nejaká hra Bruselu držať nás v šachu, lebo dovoz elektriny je pre nás pomerne náročná záležitosť?
Slovensko dováža elektrinu pre finančnú výhodnosť, nie preto, že by technicky muselo. V Malženiciach je zakonzervovaná plynová elektráreň s výkonom na úrovni jedného jadrového reaktora. Vojany idú hlboko pod svojimi možnosťami, podobne tak mnohé veľké firemné zdroje (napr. Slovnaft má 174 MW elektráreň). Pri ich spustení a plnom využití by Slovensko vyrábalo vysoko nad svoju spotrebu. Pri súčasných cenách elektriny sa ich však neoplatí častejšie spúšťať. Skôr naopak, s obavami vzhliadam, ako si Slovenské elektrárne poradia s predajom obrovských prebytkov bázickej elektriny po dokončení Mochoviec. Nehovoriac o tom, že vláda sa stále tvári, ako by bola na programe dňa aj tretia jadrová elektráreň a investuje do tohto projektu peniaze.
Myslíte si, že napríklad krajiny V4, prípadne aj Rakúsko a Ukrajina, by mohli oveľa intenzívnejšie spolupracovať práve v oblasti energetiky? Či už ide o prepojenie sietí vedení vysokého napätia, rozvodov zemného plynu alebo ropy? Prípadne, čo by sa ešte mohlo a malo na tejto spolupráci podľa vás zlepšiť, aby sa vylúčilo bezpečnostné riziko prípadného nedostatku energetických zdrojov?
V tejto oblasti prišlo za posledné roky k výrazným zlepšeniam (najmä spustenie reverzného toku) a bude dochádzať k ďalším. Prepojili sme sa plynovodom s Maďarskom, už boli odsúhlasené zdroje na prepojenie s Poľskom, dohodlo sa rozšírenie spojenia prenosovej siete s Maďarskom, zrekonštruovalo sa prepojenie s ropovodom Adria, Slovensko má slušne vybudované zásobníky plynu aj ropy. Energetická bezpečnosť je bez diskusie dôležitá. Daňový poplatník by sa ale mal mať napozore, aby sa z nej nestala univerzálna výhovorka politikov na ospravedlnenie akejkoľvek aj pochybnej investície.
Na Slovensku doteraz neexistuje komplexná dlhodobá stratégia rozvoja našej ekonomiky, či jej kľúčových súčastí, akými sú napríklad priemysel či energetika. Tých pokusov tu už bolo veľa, napríklad stratégia SAV spred asi osem až deväť rokov zapadla prachom. Boli to podľa vás vyhodené peniaze? Prípadne, kto by mal takúto stratégiu vytvoriť a ako by ju bolo možné kontrolovať?
Stratégia by sa nemala podobať “päťročniciam”. To nefungovalo. Svet zrýchľuje a nikto nevie povedať, či o dvadsať rokov budú ekonomickým trendom elektrické autá alebo osobné drony, alebo sociálne siete piatej generácie. Základnou stratégiou by malo byť vzdelané obyvateľstvo, fungujúca verejná správa a vymáhanie spravodlivosti a otvorenosť voči novým trendom. S týmto mixom sa dokážu hráči v ekonomike ukočírovať sami. Dôležitou vlastnosťou vládnych rozhodnutí by mala byť diskusia, predvídateľnosť, stabilita a zameranie na cieľ. Konkrétne v energetike sme svedkami toho, že na sektor padajú rozhodnutia doslova zo dňa na deň, ktoré regulátor pripravuje bez diskusie s účastníkmi trhu. Alebo príklad tretej jadrovej elektrárne. Miesto neustáleho tvrdenia, že Slovensko ju potrebuje, by vláda mala stanoviť zopár základných cieľov (napr. aký inštalovnaý výkon by mal byť na Slovensku v pomere k spotrebe) a cesta na dosiahnutie tohto cieľa by sa mala priebežne prispôsobovať realite.
Ing. Martin Vlachynský – analytik
Po predchádzajúcej spolupráci nastúpil do INESS ako nový člen v roku 2012. Vyštudoval na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. Niekoľko rokov pracoval ako špecialista na web marketing a sociálne siete. Zaoberá sa hospodárskou politikou, energetikou a prírodnými zdrojmi. |
