Vojna o hazard pokračuje už viac ako rok. Ako vnímate v súčasnosti vývoj tejto problematiky, ktorá sa už dostala aj do veľkej politiky?
Téma hazardu je predovšetkým jedna obrovská hystéria. Začala rezonovať takmer pred rokom ako nástroj politického marketingu pre parlamentné voľby. Tesne pred voľbami, keď už poslúžila na zviditeľnenie sa starostom mestských častí, ktorí boli na kandidátkach politických strán, sa však tejto témy chopil Anton Chromík z Aliancie za rodinu. Fanatik, ktorý Slovákom vystavil účet sedem miliónov eur za zbytočné a neúspešné referendum o rodine. Veľmi rýchlo pochopil, že ako bojovník proti hazardu bude mať opäť šancu byť videný. Do Bratislavy navozil osemsto aktivistov a postavil ich pred každú volebnú miestnosť, aby im neunikol ani jeden volič. Výmyslami o hazarde a vyzývaním ľudí na podpis sa im za jeden deň podarilo petíciu vyzbierať. Teraz chodí po zastupiteľstvách po celom Slovensku a presviedča miestnych poslancov, aby naše legálne podnikanie zakázali aj vo svojich mestách. Sme zdesení, akú nenávisť dokáže šíriť jeden človek a účinne nás tým likvidovať. Podarilo sa mu to už v Levoči, Galante a Ružomberku.
Zneužíva sa táto téma na politickú propagáciu?
Tento umelo vytváraný tlak dorazil aj do vlády. Vyzval dokonca premiéra, predsedu NR SR a ministra financií, aby si s ním sadli za jeden stôl a napísali spolu zákon o hazarde podľa jeho predstáv. To už skutočne hraničí so šialenstvom. Výsledkom však je, že vláda na základe tejto hystérie skutočne predložila novelu zákona, ktorá zlikviduje polovicu nášho trhu.
Ako si vy predstavujete riešenie danej problematiky?
Keď sa rozprávame s primátormi a poslancami, ktorí majú na stole vyzbierané petície za zákaz hazardu, aký problém vlastne predstavujú naše prevádzky v ich meste, počúvame stále to isté.
Prvá vec je, že musia rešpektovať vôľu svojich obyvateľov a voličov, ktorí petíciu podpísali. Musíme im vysvetľovať, že právne spoločnosti, ktoré nás zastupujú, považujú tieto petície za nezákonné. Pretože ich podpisom obyvatelia tvrdia, že dochádza k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier a to nie je pravda. Deväťdesiatdeväť percent miest a obcí na Slovensku nič také za posledný rok a pol neeviduje, čo nám dali aj písomne. Ak aj napriek tomu príjmu všeobecne záväzné nariadenie na zákaz, musíme to súdne napadnúť, a ak sa potvrdia analýzy právnych spoločností, budú musieť tieto mestá niesť aj finančnú zodpovednosť.
Ďalej sa však dozvedáme, že sú ochotní niesť to riziko, aby sociálne slabí viac neprehrávali dávky, čo je pomerne bežný jav u tejto skupiny ľudí, ktorá pre vidinu rýchleho zárobku často stratí nad hraním kontrolu. Netušia pritom, že nový zákon tento problém vyriešil. Po novom sa zavedie register poberateľov dávok v hmotnej núdzi, a tí viac nebudú môcť hrať. Skontrolujú ich hneď pri vstupe do herne. Môžeme ich uistiť, že prevádzkovatelia budú toto opatrenie rešpektovať. Sami nemajú o túto klientelu záujem.
V neposlednom rade počúvame, že našich prevádzok je priveľa. Aj s týmto problémom si nový zákon poradil. Automaty viac nebudú môcť byť umiestnené v krčmách, ale len v herniach od 12 kusov a viac. To znamená, že zmiznú nielen z pohostinstiev, ale zaniknú aj všetky malé herne, kde mohlo byť doteraz len päť strojov. Podľa našich odhadov zanikne polovica terajších prevádzok. Ide o najprísnejšiu reguláciu nášho podnikania v histórii, preto nevidíme dôvod, aby obce a mestá radikálne zakazovali hazardné hry.
Čo by v praxi priniesli navrhované obmedzenia?
Súčasné opatrenia sú veľmi prísne, no stále môžeme hovoriť o regulácii. Úplný zákaz by so sebou automaticky priniesol čierny trh. Presne to totiž ukázala prax v okolitých štátoch. Zatvorenie herní napríklad v Brne spôsobilo vznik vyše sto nelegálnych prevádzok. Ministerstvo financií ČR uviedlo, že štátu v sivej zóne uniká na odvodoch miliarda korún. Výrazne pribudlo online hráčov na internete, prestávkovali na ňom o 14 miliárd viac než v minulom roku. Myslieť si, že hazard zanikne zákazom, je utopické. Nie je náhodou, že je to legálne podnikanie. Štát ho potrebuje mať pod kontrolou. Napriek tomu aktivisti a populisti sa ho snažia dotlačiť k prohibícii bez ohľadu na vážne následky, ktoré hráčom nijako nepomôžu a už vôbec ich neochránia.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tvrdí, že hazard v hlavnom meste dosiahol neúmernú mieru, ako vnímate jeho tvrdenie? Máte nejaké štatistiky, či pribúdajú herne v Bratislave?
Faktom je presný opak. Prevádzkovatelia ešte pred viac ako rokom prijali medzi sebou v memorande o porozumení samoregulačné opatrenia, kde sa zaviazali nezvyšovať počty prevádzok. Výsledky sa po roku dostavili na celom Slovensku. Konkrétne v Bratislave zaniklo 23 prevádzok a nevznikla žiadna nová. Navyše po prijatí nového zákona, ktorý ruší prístroje v pohostinstvách, ubudne v hlavnom meste 150 takýchto prevádzok. Tu skutočne nie je dôvod na vyhlásenia tohto typu.
Máte informácie, že pribúda počet gamblerov, čo zaznieva zo strany aktivistov v súvislosti s touto témou?
Toto je ďalší ničím nepodložený výmysel. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2015 liečilo z patologického hrania 355 ľudí. Toto číslo je dlhodobo rovnaké. Z tejto skupiny pacientov je však čoraz viac tých, ktorí sú závislí od online hrania. My pripúšťame, že v skutočnosti ich môže byť niekoľkonásobne viac, no ani v prehnaných odhadoch sa nepriblížime k 30-tisíc liečených alkoholikov, z ktorých 4000 ročne na následky pitia umiera. Tam však aktivisti svoje zraky nezameriavajú. Keďže do podnikov s ponukou alkoholu chodí zrejme každý, ťažko by pochodili s nejakou petíciou. V podnikoch s výhernými prístrojmi však 90 % ľudí, ktorí ich zákaz podpisujú, v živote neboli a preto im je táto problematika či ich existencia ukradnutá. Bez problémov podpíšu zákaz len na základe jednoduchej vety aktivistov: Hazard ničí rodiny, pomôžete… Opak je však pravdou. Nepomôžete, len na to doplatíte zvýšením miestnych daní a vytvorením čierneho trhu.
