Šokujúce, čo sa stalo. Známy český teológ sa po boku dalajlámu pustil do imigrantov aj dnešnej politiky

0
Kňaz Tomáš Halík (Autor: Hans Štembera)
Pokles dôvery v demokraciu a strach z globalizácie – to sú podľa Halíka jedny z najväčších výziev, ktorým čelí súčasný svet.
 
Globalizácia má svetlé aj tienisté stránky, upozornil Halík.
 
Do prvého radu zaraďuje teológ napríklad pád komunizmu v strednej a východnej Európe. Je totiž presvedčený, že komunistické režimy, založené na centrálne riadenej ekonomike a cenzúre, nemohli ustáť stret s voľným trhom a slobodou myslenia.
 
Dnes sme však podľa neho skôr svedkami nebezpečných reakcií na proces globalizácie, medzi ktoré Halík radí ožitie nacionalizmu, kultúrne vojny či etnickú a náboženskú intoleranciu.
 
Obava z toho, čo by mohol priniesť proces globalizácie, sa podľa Halíka dokonca objavila nedávno aj v takých krajinách, ako sú USA a Spojené kráľovstvo, ktoré teológ považuje za pionierov globalizácie.
 
V prípade Spojeného kráľovstva ide o brexit, ktorý Halík chápe ako pokus vrátiť sa späť do minulosti, do čias izolacionizmu. V Spojených štátoch zase vraj môžeme sledovať šokujúci úspech škaredého populistu Donalda Trumpa.
 
Teológ tiež poukazuje na rast nacionalizmu, šovinizmu a neofašizmu vo Francúzsku a Nemecku rovnako ako na úspech populistických politikov v postkomunistických krajinách.
 
Táto fragmentácia sveta je podľa Halíka úzko spätá s rozvojom sociálnych sietí, ktoré na rozdiel od masmédií svojich užívateľov skôr rozdeľujú, než spájajú.
 
Teológ kritizuje, že sa ľudia na sociálnych sieťach ocitajú v akejsi názorovej bubline, pretože majú tendenciu sa obklopovať tými, ktorí majú rovnaký názor, a takto sa utvrdzovať vo svojom videní a chápaní sveta.

Islam, Európa a hodnoty

Halík ďalej upozornil na to, že strach z globalizácie je živnou pôdou pre fanatizmus a fundamentalizmus.
 
Náboženstvo sa pre niektoré kruhy stalo výrazom identity určitej kultúry, nástrojom obrany tejto identity a neskôr hlavnou príčinou odvetného útoku,“ tvrdí Halík.
 
Tento predpoklad sa podľa jeho názoru týka najmä islamu. Teológ však jedným dychom dodal, že problém nespočíva v islame samotnom, ale v zlyhaní sekulárnej verzie arabského nacionalizmu.
 
Keď sa arabskí diktátori snažili sekularizovať spoločnosť a nepodarilo sa im to, vyšliapali vraj cestičku náboženskému fundamentalizmu.
 
Teológ tiež zdôraznil, že nie je pravda, že islamská viera sa stala fanatickou. Viera je podľa jeho názoru skôr nástrojom v rukách politických fanatikov, ktorí jej silu a silu náboženských symbolov využívajú na svoje účely.
 
Islamský fundamentalizmus je dnes podľa Halíka akýmsi tmelom tretieho sveta aj tým, čo spája migrantov a chudobných ľudí a zmätenú omladinu v bohatých krajinách.
 
Aký rozdiel oproti Západu, ktorý vraj dnes žiadny takýto spoločný hlas nemá…
 
Hovoríme, že migranti ohrozujú našu identitu, ale čo je naša identita? Žiadame od migrantov, aby sa prispôsobili našim hodnotám, ale sme schopní povedať, čo sú vlastne naše hodnoty?“ pýta sa Halík.

Demokracia a kapitalizmus

Druhým najviac skloňovaným problémom dnešného sveta je podľa teológa klesajúca dôvera v demokraciu. Halík upozorňuje, že demokratické mechanizmy, ktoré fungujú vo vnútri národných štátov, nemôžu byť mechanicky prenesené na nadnárodnú úroveň.
 
Voľný trh a kapitalizmus nie sú tak úzko zviazané s politickou slobodou a demokraciou, ako sme si mysleli. Antický model autoritárskeho štátu sa zdá byť efektívnejším a vhodnejším prostredím pre kapitalizmus ako pomalá byrokratická demokracia. Neviditeľná ruka nedokáže vyriešiť všetky problémy – napríklad ako neviditeľnú ruku korupcie,“ objasnil Halík.

Autor: Lucie Štěchová

- Reklama -