Slovensku dodnes vládne skupina zlodejov, ktorých splodila privatizácia. Vstup do eurozóny bol posledný klinec do truhly našej svojprávnosti, hovorí ekonóm Ižip

20.11.2017 6:00

ROZHOVOR „Povedzme si to úprimne – nemáme vzdelanie, nemáme kapitál, nemáme politickú silu, nemáme víziu – celkom zlý východiskový stav. No to, čo určite máme, je naša história – prežili sme tisíc rokov v jednej z najkomplikovanejších oblastí na svete. Možno v sebe máme viac, ako si myslíme. Potrebujeme len opäť nájsť národnú jednotu, ktorá nám dá ďalšiu víziu aj silu,“ komentuje nie práve optimisticky súčasný stav na Slovensku analytik spoločnosti Trimbroker Ronald Ižip. V rozhovore pre Parlamentné listy hodnotí významné ekonomické zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali po novembri 1989.

Slovensku dodnes vládne skupina zlodejov, ktorých splodila privatizácia. Vstup do eurozóny bol posledný klinec do truhly našej svojprávnosti, hovorí ekonóm Ižip
Foto: archív Ronalda Ižipa
Popis: Ronald Ižip

Ktoré ekonomické reformy v bývalom Československu, ktoré sa udiali ihneď po roku 1989, by ste vyzdvihli?

Tá najdôležitejšia reforma bola malá privatizácia. Rozhýbala hospodárstvo a zabezpečila dostatok tovarov a služieb. Zvyšné reformy sa už manažovali omnoho horšie.

Vtedajšie vládne garnitúry sa iste, azda aj pre svoju neskúsenosť s fungovaním trhového hospodárstva, dopustili aj mnohých chýb. Ktoré sú podľa vás tie najpodstatnejšie?

Nad hospodárskou politikou krajiny stála ideológia, že čím viac sa svetu otvoríme, tým bohatší budeme. Dnes vieme, že to bola veľká chyba. Ponáhľali sme sa dopredu až príliš, čím sa spoločnosť rozdelila. A tohto napätia sa nevieme zbaviť dodnes. Nielen hospodárska, ale celková politika krajiny mala byť omnoho konzervatívnejšia.

Ako vnímate takzvanú konverziu zbrojárskeho priemyslu? Neodovzdali sme zbytočne lacno trhovú pozíciu iným krajinám?

Slovensko bolo veľmi silné v zbrojárskej výrobe, o tom niet pochýb. Až štvrtina priemyselnej výroby sa realizovala v zbrojárskom sektore. Napriek tomu naša konkurencieschopnosť už dlhodobo zlyhávala. Pozrime sa na súčasné vojny a ich vedenie – sú primárne o nových technológiách. Aj napriek dobrej tradícii by bolo veľmi ťažké konkurovať západným veľmociam. Rusko si svoj súčasný primát muselo doslova vytrpieť – až tretina rozpočtu ide na defenzívu. A to má obrovské príjmy z predaja ropy. Slovensko malo sotva šancu udržať si a zveľaďovať vojenskú výrobu. Cela situácia sa však dala riešiť omnoho lepšie a citlivejšie s ohľadom na privatizáciu vo všeobecnosti.

Meno Václava Klausa (vľavo) sa spája s myšlienkou kupónovej privatizácie, Vladimír Mečiar chcel zasa vytvoriť silnú slovenskú kapitálovú vrstvu. Analytik Ronald Ižip hovorí, že práve privatizácia vytvorila miliardárov, ktorí sa doteraz smejú zvyšku národa do očí. Zdroj: TASR

Domnievate sa, že vtedajšia privatizácia prebehla korektne? Pokiaľ si dobre pamätám, uskutočnila sa v štyroch hlavných vlnách. Najskôr prebehla malá privatizácia. Veľká privatizácia sa začala kupónovou metódou, pokračovala takzvanou mečiarovskou privatizáciou slovenským vlastníkom a skončila  sa predajom veľkých monopolov najmä do rúk zahraničných koncernov.

Malá privatizácia bolo to najlepšie, čo sa mohlo stať. Hoci často sa robila nekorektne a stala sa živnou pôdou pre mafiánov, vybudovala to, čo krajina potrebovala najviac – živnostníkov a malých podnikateľov. Veľká privatizácia však bola doslova katastrofa. Napriek dobrému zámeru ľudia nezískali z veľkej privatizácie skoro nič, naopak – ponúkla šancu vytvoriť skupinu zlodejov, ktorá Slovensku vládne dodnes. Veľká privatizácia sa mala robiť úplne inak – predajom čiastočných podielov vo firmách zahraničným investorom, kde by si štát ponechal väčšinový alebo kontrolný balík. Z príjmov sa mali hradiť výdavky do infraštruktúry.

Okrem toho sa uskutočnilo aj odštátnenie bankového sektora. Bolo šťastným rozhodnutím, že sa štát zbavil možnosti priamo ovplyvňovať aspoň jednu veľkú komerčnú banku, najmä ak na ich oddlženie vynaložil nemalé prostriedky?

Banky sú zásadným prvkom (bohužiaľ) pri fungovaní súčasného trhového hospodárstva. Čím silnejšie a stabilnejšie sú, tým rýchlejší je hospodársky rast. Na Slovenku sme nemali dostatočné know-how na to, aby sme dokázali vybudovať silnú banku. Mohli sme to skúsiť na spôsob Číny – jej štátny bankový sektor ťahá celú ekonomiku, to by však mohlo byť veľmi drahé riešenie. Skôr si myslím, že bola veľká škoda zbavovať sa plnej kontroly nad bankami. Vlastníctvo častí akcií bánk by prinášalo do rozpočtu nemalé prostriedky. No my sme predávali zdravé banky s obrovským potenciálom za drobné.

Čo si myslíte o transformácii poľnohospodárstva? Slovensko bolo na konci socializmu sebestačné v mnohých komoditách. Dnes to tak nie je.

Ďalšia obrovská chyba – myslieť si, že EÚ nám vo všetkom pomôže. Naopak – EÚ sa sústredí na podporu malých a stredných fariem – opak toho, čo sme zdedili. Nikto nebral ohľad na stav slovenského poľnohospodárstva v kontexte európskych dotácií, ktoré sú pre naše firmy doslova likvidačné. Je to ďalší dôkaz toho, že integrácia s Európskou úniou sa robila bez akejkoľvek stratégie a hlbšieho porozumenia. Slovensko si malo chrániť svoje vlastné krehké firmy obozretnou hospodárskou politikou, a nie ich vystaviť priamej konkurencii silných zahraničných firiem.  

Čo podľa vás lepšie fungovalo počas socializmu a prospelo by to ekonomike a životnej úrovni aj dnes?

Zo socialistickej ekonomiky sa niet čo učiť. Tá nikdy nemala jasnú víziu – vždy to bol pokus a omyl. Socialistická spoločnosť však mala ohromnú silu v tom, že bola kompaktná – držala národ silný a zomknutý. Revolúcia navždy rozbila našu jednotu so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí. Práve privatizácia vytvorila miliardárov, ktorí sa doteraz smejú zvyšku národa do očí. V mnohom porevolučné obdobie odkrylo temné stránky i slabosti Slovákov. Ale aspoň o nich vieme, a teraz budeme musieť dlho pracovať na tom, aby sme spoločnosť opäť zjednotili – aby sme všetci od Bratislavy až po Sninu boli hrdí, že sme Slováci.

V roku 2003 podpísali exprezident Rudolf Schuster a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda v Aténach zmluvu o pristúpení Slovenska k EÚ. Zdroj: TASR

Aký máte názor na vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004?

Neexistuje žiadna alternatíva Európskej únie. Vstup Slovenska do nej bola nutnosť. Kľúčové však pre nás je, čo nás to stojí a čo z toho máme. Otvorili sme svoj trh a nechali si bez problémov zlikvidovať mnohé naše firmy. Čo sme za to dostali? Určite väčšiu stabilitu, zahraničné investície a eurofondy. Predali sme sa však veľmi lacno. Mnohé krajiny si vybudovali rôzne výnimky a špeciálne postavenie v EÚ. My sme sa tvárili, akoby sme to nepotrebovali. Opäť sa ukázalo, že Slovensko nemalo žiadnu stratégiu, žiadny koncept, žiadnu víziu, keď do EÚ vstupovalo.

V roku 2009 sme sa stali aj členmi eurozóny. Má pre Slovensko euromena strategický význam? Máme ju jediní z krajín V4.

Aj keď so mnou nebudú mnohí súhlasiť, myslím si, že vstup do eurozóny bola chyba. Keď sme prišli o vlastnú menu, prišli sme o schopnosť slobodného rozhodovania. Odteraz musíme robiť to, čo rozhodne Euroskupina či Európska centrálna banka. Nebudem veľmi zveličovať, keď poviem, že toto bol posledný klinec do truhly našej svojprávnosti – pretože ten, kto neovláda peniaze, nemá žiadnu moc. Teraz môžeme len dúfať, že eurozóna bude úspešným projektom, čo sa ešte zďaleka nedá povedať. To uvidíme až pri ďalšej ekonomickej kríze.

Ako vnímate súčasné postavenie Slovenska v Európskej únii, pomohlo členstvo v tomto prestížnom klube našej krajine?

Slovensko je príliš malá a slabá krajina, aby dokázala mať v EÚ reálne slovo. Zahraničná politika je však o tom, aby sme vedeli budovať spojenectvá a partnerstvá tam, kde je to pre nás výhodné. A ja napriek mnohým treniciam vidím V4 ako jediný zmysluplný celok, ktorý dokáže spraviť náš hlas silnejším v rámci celej Európy. Je dobré, že sme v EÚ, no Únia nefunguje optimálne. Nesmieme ju brať ako niečo statické, skôr ako dynamický celok, ktorý môžeme formovať aj na svoj obraz – to by mal byť náš cieľ, aj keď cesta k nemu bude veľmi ťažká.

Je podľa vás pre Slovensko výhodná užšia integrácia a prípadný vstup štátu do jadra Únie?

Sme v eurozóne, čím sme v jadre. Všetko ostatné na túto tému je iba populizmus. Opäť zopakujem, že svoj osud sme do veľkej miery odovzdali Nemecku a Francúzsku a teraz musíme veriť, že budú robiť politiku, ktorá bude prospešná aj pre nás. A ak nám ešte ostáva niečo, čo sme nestratili, poďme si to dôslednejšie chrániť.

Bratislavský závod Volkswagenu patrí k najmodernejším v rámci koncernu. Na snímke je karosáreň. Zdroj: TASR

Veľkú časť priemyselnej výroby na Slovensku dnes tvoria príjmy z produkcie a exportu automobilov. Nie je trochu chybou, že staviame hospodárstvo najmä na výrobe vozidiel?

Je veľkou chybou stavať svoju budúcnosť na priemysle. Je to rýchle riešenie, ktorým sa môže hrdiť vláda, no už o pár rokov to vytvorí zásadné hospodárske problémy. Neuvedomujeme si, že prichádzajúca automatizácia môže spraviť zo Slovenska hladovú dolinu, pokiaľ väčšina ľudí bude pracovať na pozíciách s nízkou pridanou hodnotou. Ale opäť – vízia Slovenska tu nebola 30 rokov, hádam nečakáme, že sa objaví teraz.  

Ktoré ďalšie odvetvia by mohla naša krajina rozvíjať a dosiahnuť v nich špičkovú úroveň?

Povedzme si to úprimne – nemáme vzdelanie, nemáme kapitál, nemáme politickú silu, nemáme víziu – celkom zlý východiskový stav. No to, čo určite máme, je naša história – prežili sme tisíc rokov v jednej z najkomplikovanejších oblastí na svete. Možno v sebe máme viac, ako si myslíme. Potrebujeme len opäť nájsť národnú jednotu, ktorá nám dá ďalšiu víziu aj silu. Volebné preferencie ukazujú, že ľudia túžia po spolupatričnosti viac ako kedykoľvek predtým. Verím, že to aj čoskoro dostanú.

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Igor Matloň
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…