Slovensko kráča gréckou cestou. Myslíme si, že ekonomicky rastieme, no pritom sa iba zadlžujeme, hovorí ekonomický analytik

17.7.2017 6:00

ROZHOVOR Rozhovory s ním majú vždy „šťavu“. Dôvod je prostý – nekľučkuje, nevyhýba sa priamym odpovediam aj na menej príjemné otázky a problémy pomenúva tak, ako ich vidí svojimi očami. Na rozdiel od vlády budúcnosť našej krajiny nevidí až tak ružovo. Ekonomický analytik spoločnosti TRIM Broker Ronald Ižip ponúka svoje názory na tému ukotvenia Slovenska v európskych štruktúrach, ako aj na budúcnosť starého kontinentu.

Slovensko kráča gréckou cestou. Myslíme si, že ekonomicky rastieme, no pritom sa iba zadlžujeme, hovorí ekonomický analytik
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia
V poslednom období sa objavujú názorové nezhody premiéra Fica a lídra liberálov Sulíka týkajúce sa pozície Slovenska v „jadre Európy“. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že to v slovenskom prípade nie je jasne zadefinované. Čo by tesnejšia či voľnejšia pozícia Slovenska v rámci Únie znamenala v praxi? Čo by bolo podľa vás lepšie pre našu krajinu?
 
Kam bude Slovensko patriť, je silná politická téma. Bohužiaľ, realita je iná, a Slovensko si svoju cestu už vybralo. Tým, že sme vstúpili do eurozóny, už pre nás neexistuje cesta späť – k menšej integrácii. Menová únia si vyžaduje väčšiu fiškálnu a tým pádom aj politickú integráciu. Či sa nám to páči, alebo nie.
 
Eurozóna je nedokončený projekt, a preto aj prvé kroky Merkelovej a Macrona smerujú k väčšej integrácii ich ekonomík. Zvyšok eurozóny ich musí nasledovať.
 
Eurozóna je na rozdiel od Európskej únie jednosmerný projekt. Preto nám neostáva nič iné, iba byť v jadre. Kľúčové však je, ako sa k tomu postavíme. Či budeme automaticky prijímať rozhodnutia veľmocí, alebo sa postavíme za vlastné záujmy.
 
A to Slovensku chýba – bojovať za to, čo je dobré pre nás, nie pre Nemecko. A koľko je na Slovensku politikov, ktorí to robia? Ja poznám iba jedného.
 
Predseda EK Jean-Claude Juncker spomínal päť možných scenárov vývoja v rámci Únie. Prečo sa však v poslednom období diskutuje len o jednom – dvojrýchlostnej Európe?
 
Hovorí sa, že papier znesie všetko. Možné alternatívy európskej budúcnosti vyzerajú na papieri krásne. Bolo by však naivné si myslieť, že Brusel či Berlín majú záujem o akékoľvek iné scenáre ako väčšiu integráciu. Záujmom politika v Bruseli je mať viac moci a politika v Berlíne je mať viac exportných trhov.
 
Preto európski lídri dajú jasne najavo ostatným krajinám, že buď sa stanete súčasťou eurozóny, čo znamená väčšiu integráciu, alebo ostaňte iba v EÚ, no zabudnite po roku 2020 na eurofondy. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu postavia najmä krajiny V3, ktoré sme tak nešťastne opustili.
 
 
Pred niekoľkými dňami uverejnili Parlamentné listy rozhovor s talianskym veľvyslancom a pýtali sa ho aj na nedávny problém dvoch tamojších bánk (Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza), ktoré potrebovali vládnu pomoc. Veľvyslanec argumentoval, že talianska ekonomika rozhodne nie je v takej zlej kondícii, ako sa prezentuje. Naopak, tvrdí, že banky na Apeninskom polostrove v krízových rokoch 2007 – 2014 nevyužívali vládnu pomoc, respektíve len v minimálnej miere (štyri miliardy eur). Je to pravda? Naozaj patria Taliani skôr k vzorným ekonomikám a ide len o nafúknutú mediálnu bublinu?
 
Pravda je, že v čase akútnej finančnej krízy neboli na tom talianske banky tak zle, ako sú teraz. Dôvodom je aj to, že nie sú systémovo dôležité. V čase finančnej krízy si to odniesli najmä veľké globálne banky. No tie sa odvtedy z veľkej časti vyliečili.
 
Talianske banky sa však dostávajú do čoraz väčších problémov. Dôvodom je extrémne pomaly rastúca ekonomika a veľká zadlženosť Talianov, keď ľudia nestačia splácať svoje dlhy.
 
Rozhovor s talianskym veľvyslancom TU
 
Iba pred niekoľkými dňami sa zverejnila informácia, že za poslednú dekádu sa počet chudobných zväčšil štvornásobne. Pri súčasných ťažkých dôsledkoch migračnej krízy a desivom dlhu štátu existuje minimálny priestor pre vládne stimuly.
 
Práve preto je Taliansko najväčším strašiakom ďalšej ekonomickej integrácie. Pokiaľ sa v nadchádzajúcich voľbách nedokážu presadiť mainstreamové strany, Taliansko ešte môže zamávať osudom eurozóny.
 
 
Pokiaľ ide o talianske vyhliadky do budúcich rokov, taká pohoda to pod Koloseom podľa Ižipa rozhodne nebude (ilustračné foto). Zdroj: Holubnastrese.cz
 
Donald Trump vo svojej prezidentskej kampani zdôrazňoval prístup America first a, zdá sa, že Európa sa bude musieť  vo väčšej miere spoľahnúť na vzájomnú spoluprácu členských štátov. Môže byť aj tento moment spúšťačom užších európskych väzieb? Má Európa do budúcnosti šancu stať sa popri USA, Rusku a Číne ďalším veľkým geopolitickým hráčom na svetovej mape?
 
Pre Európu je veľmi dobré, čo sa v Amerike stalo. Európa až priveľmi visela na nezdravom spojenectve s USA. Európa nemá na výber a musí si hľadať vlastnú cestu, čo je pre ňu len pozitívne.
 
Bolo by však nešťastné, keby bola európska budúcnosť postavená výhradne na hodnotách západnej Európy. Mnohé z nich sú podľa môjho názoru v úpadku, keď sa západná Európa dlhé dekády nemusela konfrontovať s reálnymi problémami.
 
Na rozdiel od východnej či strednej Európy, ktorá zažila za posledné stáročia obrovské atakty a zmeny. Európa má šancu stať sa silnou, no každým dňom sa jej sila vzhľadom na neefektívne fungovanie celku zmenšuje.
 
Slováci by si mali uvedomiť, že sú Európania a začať do európskych vecí viac rozprávať.
 
V akej situácii je v súčasnosti grécka ekonomika? Grécke dlhopisy sú najsilnejšie za posledné tri roky. Znamená to, že Gréci sú na dobrej ceste k väčšej prosperite?
 
Grécko je krajina, v ktorej po kríze životná úroveň klesla o štvrtinu. A nič nenaznačuje, že by mohla opäť začať silnejšie rásť. Bublina lacných peňazí je za ňou a krajine chýbajú akékoľvek pozitívne ekonomické stimuly. Môžeme ju nazvať stratenou európskou krajinou.
 
To, že úroky klesajú, nehovorí o ničom inom ako o vyššej šanci, že opäť neskrachuje. Pre ľudí to má však pramalý význam. Práve na Grécku by sme sa mali však poučiť, pretože Slovensko kráča jeho cestou.
 
Myslíme si, že ekonomicky rastieme, no pritom sa iba zadlžujeme. Miesto toho, aby sme vytvárali systémové predpoklady na ekonomický rast, bojujeme za svoje sociálne práva, aké majú na bohatom Západe.
 
Na Slovensku nemáme ani kapitál, ani kvalitné vzdelanie, čo sú hlavné predpoklady lepšieho života. Obávam sa, že naša cesta je podobne problematická ako tá grécka. Pokiaľ si to však neuvedomí väčšina voličov, sotva sa jej trajektória zmení.
 
Rozhovor s gréckou veľvyslankyňou TU
 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme „kto nekradne, okráda rodinu“, hovorí producentka filmu Mečiar a študentská líderka novembra ´89

18:00 Sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme „kto nekradne, okráda rodinu“, hovorí producentka filmu Mečiar a študentská líderka novembra ´89

Od momentu, keď sa v politike začali presadzovať bezzásadoví ľudia, vniesli do nej neslušnosť, agres…