Automobilový priemysel na Slovensku je nespochybniteľná realita, je to ťahúň ekonomiky, no v týchto dňoch je okolo neho trocha viac rozruchu. Bratislavská automobilka Volkswagen je už desiatky hodín v štrajku. Sú požiadavky Moderných odborov vo VW opodstatnené?
Každopádne je opodstatnené vyjednávať, zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie a majú jednoznačne právo aj na takéto prejavy, pokiaľ sú nespokojní. Tieto ich snahy sú absolútne legitímne, je to úplne normálne. Myslím si, že by nebolo dobré, keby akýkoľvek verejný činiteľ komentoval, že by mali byť také alebo onaké platy v nejakej firme. Je to vždy rozhodnutie manažmentu v súkromnej firme. Povinnosťou verejných činiteľov je vytvárať podmienky pre zlepšenie pracovných miest a pre lepšie platy, sledovať tento vývoj. Ale naozaj mi neprináleží komentovať platové ohodnotenie jednotlivých profesií a jednotlivých ľudí. Chcem ale povedať zásadnú vec, že kolektívne vyjednávanie tu má svoje miesto a aj štrajk tu má svoje miesto, ak zamestnanci usúdili, že je to nevyhnutné, majú na to právo.
Na druhej strane môže toto stupňovanie platových požiadaviek skúšať istým spôsobom trpezlivosť nemeckého investora. Inými slovami, Nemci môžu povedať, keď sa vám nepáči, tak presunieme výrobu do Nemecka alebo pôjdeme do inej krajiny. Môže toto nastať?
Pozrite sa, rozhodovanie sa o budúcich investíciách je dlhodobé. Samozrejme, kolektívne vyjednávanie na Slovensku nemalo takú tradíciu ani takú schopnosť zastupovať ľudí. Takže beriem to ako signál, že ľudia naberajú nové skúsenosti, ako sa ozvať, čo je pozitívne. Ale podľa mňa by bol veľmi predčasný záver, aby teraz niekto zvažoval stopnutie ďalších investícií alebo presun výroby na základe jedného úspešného či neúspešného vyjednávania. Rozhodnutia, či sa bude rozširovať výroba alebo či bude nejaká firma pôsobiť v nejakej krajine, tie sú dlhodobé a nezáležia na jednej udalosti.
KDH predstavilo v tomto týždni svoj plán „B“. Teda plán „A“, zjednodušene povedané – automobilový priemysel tu už je. Plán „B“ by mal byť založený na digitalizácii spoločnosti, na zavedení informačných technológií do rôznych sfér spoločnosti. Je v našich podmienkach reálne vybudovať takúto druhú opornú nohu ekonomiky?
Je to nielen reálne, ale aj nevyhnutné, aby sme urobili oveľa viac pre binárnu ekonomiku, viac pre zlepšenie stavu digitalizácie. Digitalizácia je oblasť, ktorá bude rozhodovať o úspešnosti alebo neúspešnosti krajiny. O budúcnosti celej Európy. Preto urobíme veľmi veľa opatrení pri budovaní skutočného digitálneho trhu. Nie je predsa normálne, aby USA mali jedny pravidlá, Čína mala svoje pravidlá, aby Európa mala pomaly 28 rozdielnych pravidiel. Musíme odstrániť rozdiely medzi krajinami a myslím si, že postupne sa nám to darí. Rušením roamingu, vytvorením frekvenčného pásma, harmonizovaním a zavedením jednotných pravidiel na spoločnom európskom trhu. Ale viac musia urobiť aj jednotlivé krajiny, pričom Slovensko naozaj zaostáva v tejto oblasti a vidíme to aj z oficiálnych údajov, že sme za priemerom EÚ v celkovej úrovni digitalizácie, osobitne v jedinom ukazovateli sme lepší – to je používanie internetu.
V čom teda zaostávame?
Je dobre, že naši ľudia často používajú internet, no podmienky nemajú u nás najlepšie. Zaostávame v pripojení na internet, podobne vo verejných službách, v integrácii digitálnych technológií. Veľmi veľa treba preto urobiť v troch základných oblastiach: zlepšiť digitálnu infraštruktúru, zlepšiť elektronické verejné služby a predovšetkým musíme mať lepšie vzdelávanie pre digitálne zručnosti, čo je prakticky podmienka pre takmer každé zamestnanie.
Znamená to, že máme aj nevyhovujúcu štruktúru škôl a vzdelávacích inštitúcií vrátane štruktúry vzdelávacích odborov či študijných plánov?
Presne o to ide. Presne preto sme začali hovoriť o tomto pláne „B“, rokovať s najlepšími odborníkmi, lebo nám záleží na budúcnosti Slovenska a tá budúcnosť je nevyhnutná zmena vzdelávacej štruktúry a osnov. Aj zmena vzdelávacích postupov, výučbových metód. Treba urobiť zmeny, aby sme vychovávali viac pre digitálne zručnosti, aby mladí ľudia vedeli narábať viac s informáciami, no koniec koncov to platí aj pre starších ľudí. Čiže nehovoríme iba o vzdelaní, ale o celoživotnom vzdelávaní, pretože doba sa veľmi rýchlo mení, moderné technológie nás veľmi rýchlo ovplyvňujú, máme nadbytok informácií, potrebujeme ich triediť, ktoré sú dôležité, ktoré nie, ktoré sú pravdivé, ktoré nie, čo je takisto veľmi silný jav. Jednoducho, aby sme vedeli s informáciami správne narábať. Doba pred nás dáva také výzvy, ako prenos údajov, ochranu údajov, ochranu súkromia, musíme si byť vedomí, že informácie sú naším súkromným majetkom a mali by sme byť veľmi opatrní pri ich šírení. Aj toto je súčasť digitálnych zručností.
Poďme k eurozóne. Pakt stability a rastu, snaha o vyrovnané rozpočty. Nakoľko je toto dôležité, aby mali členské krajiny eurozóny stabilné ekonomiky?
Presne tak. Je to dôležité pre to, aby sme vytvorili stabilné prostredie, teda prostredie, kde ľudia budú môcť pokoje žiť v mieri a môžu sa aj slobodne rozvíjať, dostanú svoje šance a je len na nich, ako ich využijú. Ale je povinnosťou všetkých verejných činiteľov prispieť k tejto stabilite, k lepšiemu prostrediu, a nejde to bez toho, aby sme zásadne dodržiavali pravidlá. Musíme dodržiavať to, na čom sa dohodneme. Tu bol evidentne v minulosti problém. Spomínaný Pakt stability a rastu – vieme, že bol veľakrát porušený, a to bez akýchkoľvek následkov. To sa nesmie opakovať, preto musíme vytvoriť taký mechanizmus, kde naozaj tí dobrí budú odmeňovaní a zlí budú trestaní! Tak ako v každej normálnej spoločnosti, v rodine, vo firme, musíme stimulovať výkonnosť tým, že budeme tých dobrých motivovať k výkonnosti a nemôžeme prehliadať lajdákov a tých, ktorí nebudú plniť pravidlá. Jednoducho toto sa musí trestať aj finančne a možno aj ďalšími pokutami až po vylúčenie z tohto spolku.
Keď sa prenesieme do slovenských pomerov, spomeniem ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa odborníkov v ňom chýba definícia vymedzenia stropov verejného sektora, aby sa prípadne zabránilo zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu. Prečo je toto všetko také dôležité? Je cieľom aj vyrovnaný rozpočet?
Vyrovnaný rozpočet sa stále posúva, podľa mňa sme už veľmi dávno mali mať vyrovnaný rozpočet, lebo ekonomika na to jednoznačne má. Čísla hovoria o tom, že treba oveľa zodpovednejšie hospodáriť. Jednoducho netreba míňať toľko, ako míňajú vlády v posledných rokoch, ale treba viac šetriť. Koniec koncov o tom hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to posúvanie vyrovnaného rozpočtu stále do budúcna je nezodpovedné.
A akú úlohu tu môže zohrať takzvaná dlhová brzda?
Pokiaľ ide o dlhovú brzdu alebo o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, myslím si, že ten zákon je dobrý. Mimochodom, som rád, že Slovensko bolo jedna z prvých krajín, ktoré ho prijali, možno sme boli trošku vzorom aj pre ostatných. No je potrebné ho teraz dodržiavať! Ako som spomínal v predchádzajúcej odpovedi, musíme mať pravidlá, ktoré dodržujeme. A toto je jedno zo zásadných pravidiel. Aby sme nezadlžovali budúce generácie, pretože všetky dlhy sa musia splácať. Teraz, keď prežívame relatívne dobré ekonomické časy, mali by sme si odložiť do budúcna a zbytočne nemíňať. Považujem za nezodpovedné úvahy o otváraní tohto zákona s tým, že vraj nemáme dosť peňazí na diaľnice. No tak nemôžeme jedným dychom hovoriť, že chceme byť v jadre medzi tými najlepšími, a zároveň chceme otvárať dlhovú brzdu a spochybňovať pravidlá, ktoré sme si sami nastavili. Jednoducho to nejde! Tento zákon treba dodržiavať a naozaj všetky pravidlá, na ktorých sa dohodneme, musia byť platné a vykonateľné.
Tento týždeň boli na Slovensku najvyšší predstavitelia OECD a hodnotili nás naozaj pozitívne. Odzneli opätovne slová premiéra, ktorý vyhlásil, že Slovensko chce byť v jadre krajín EÚ, no súčasne akosi „zabudol“ na partnerov z V4, ktorí zatiaľ nemajú podobné ambície možno aj vzhľadom na to, že nie sú v eurozóne. Nie sú to istým spôsobom dosť protichodné vyjadrenia a ambície?
Pozrite sa, vo V4 sme ďalej v integrácii ako jej zvyšní traja členovia. Nezabúdajme, že sme dobiehali integráciu, boli sme kedysi ako jediná krajina vylúčení z integrácie z politických dôvodov. Našťastie, neskôr, keď sme nastúpili na proeurópsku cestu, tak sme nielen dobehli, ale aj predbehli našich susedov. Som veľký zástanca spolupráce krajín V4, ale skôr ten náš príklad pôsobí motivujúco pre ostatné tri krajiny, aby sa k nám pridali, aby euro zaviedli. Sám som bol za posledný mesiac dvakrát v Prahe na rôznych podujatiach zameraných práve na tému zavedenia eura v Česku. Veľmi veľa sa o tom teraz hovorí, tie debaty sú stále intenzívnejšie a stále viac politikov sa k tomu v Česku hlási.
Ktorí napríklad?
Pán Kalousek, šéf TOP 09, pán Bělobrádek, šéf KDÚ ČSL, dokonca aj ČSSD v čase, keď na jej čele bol ešte Bohuslav Sobotka. Robí mi to radosť, že Česko reálne uvažuje o zavedení eura, a koniec koncov táto krajina je tiež z dvoch tretín napojená exportom na eurozónu podobne ako Slovensko. Čiže má to veľký ekonomický význam, no v podstate sú tam, kde bolo Slovensko pred desiatimi rokmi. Vedia, že im to pomôže, ale ľudia zatiaľ majú obavy. Euro nie je populárne, zhruba iba dvadsať percent ľudí v Česku si myslí, že by bolo dobré. Musíme si ale uvedomiť, že podobná situácia bola kedysi aj na Slovensku. Sú tri veci, ktoré treba urobiť – politický leadership, teda niekto z politikov musí zaveliť, potom vytvoriť spoločenský konsenzus, nielen medzi politikmi, ale v spoločnosti, a po tretie urobiť dobrú informačnú kampaň, zrozumiteľnú, pravdivú, aby ľudia boli na to pripravení. Takže toto sú úlohy, ktoré čakajú nielen Čechov, ale aj Maďarov či Poliakov.
Iné formy užšej integrácie teda neočakávate?
Nie. Pôjde to práve intenzívnejšou spoluprácou okolo eurozóny, lebo pozrite sa, ak sa bude realizovať nejaká vyššia forma integrácie, tak to bude jednoznačne len okolo eurozóny. Nič iné sa nebude diať. Ani ďalšia nadstavba v oblasti bezpečnosti, energetickej únie – to podľa mňa teraz nehrozí.
Takže idea patriť do jadra EÚ je dobrou a reálnou víziou?
Určite áno. Pozrite sa, veď každý by tam chcel byť. Vedia, že tam sme, je to nielen vplyv, je to predovšetkým možnosť robiť viac pre našich ľudí. Na Slovensku sa to potvrdilo aj v tom, že euro si pomerne rýchlo osvojili, je to naša mena, a že lepšie ochráni úspory a príjmy. Koniec koncov aj dnes dve tretiny Slovákov hovoria, že je dobre, že sme euro zaviedli. Čo je pekný príklad.
Ste v centre diania v Bruseli, v Európskom parlamente (EP). Už dva roky tu máme migračnú krízu, s ktorou si práve EÚ celkom dobre neporadila. Ako to vnímate dnes, je postoj Slovenska k odmietaniu kvót správny?
Vždy aj na pôde EP som kvóty odmietal, povinné prerozdeľovanie ľudí nemá zmysel. Naozaj som za zachovanie súčasného stavu, keď o tom, kto a koľko ľudí prijíma, rozhodujú národné štáty. Máme na to procedúry a je jasné, že sme boli a sme stále svedkami migračnej krízy, ktorá ešte stále nie je zďaleka vyriešená, ale na európskej úrovni sme prijali množstvo opatrení. Vytvorenie európskej pohraničnej pobrežnej stráže, posilnenie Schengenu. Urobili sme takisto povinné registrovanie imigrantov pri vstupe do Schengenu. Jednoducho musíme lepšie chrániť hranice Schengenu, lebo v opačnom prípade, ak by si každá krajina začala sama chrániť svoje hranice, to by bol koniec Schengenu, a to si nikto neželá. Určite by to nebolo dobré najmä pre krajiny ako Slovensko, ktorého 90 percent domáceho produktu tvorí export.
Ako vidíte teda vy osobne riešenia, ktoré sú teraz dostupné?
Základ je v lepšej ochrane hraníc, podstata je takisto v riešení príčiny, teda v príspevku k riešeniu občianskej vojny v Sýrii, čo je nesmierne zložité, ale aj v postupnom riešení klimatických zmien. Vieme totiž, že najmä z Afriky množstvo ľudí odchádza preto, že sa tam nedá žiť. Ale my problémy celého sveta nevyriešime tým, že všetkých presídlime do Európy, to sa jednoducho nedá. Takže tá istá obrana je úplne namieste a povinné prerozdeľovanie je násilný krok, ktorý skôr kladie deliacu čiaru medzi východ a západ Európy, a skôr by sme mali hľadať cestu, ako riešiť spoločne problémy, a nie ako ich oddialiť alebo sa o nich nejakým spôsobom pohádať. Čiže nie je šťastné riešenie, keď niekto niekoho núti, a osobne by som uvítal väčšiu otvorenosť zo strany slovenskej exekutívy, väčšiu pomoc mimovládnym organizáciám, ktoré robia skvelú prácu pre pomoc ľuďom v núdzi. Ale musíme hlavne nastaviť systém, keď dokážeme pomôcť ľuďom, ktorým ide o život, a zároveň ich odlíšiť od špekulantov, ktorí chcú zneužiť tento systém v azylovej politike, ktorá je takisto veľkou témou.
A čo sankcie v prípade neprijatia kvót?
Tvrdo odmietam také nezmyselné návrhy, ako sú sankcie za neprijatie imigrantov. Boli sme jedni z prvých, ktorí povedali, tak toto nie. Prosto nie je možné ohodnocovať ľudí nejakými peniazmi a robiť z nich nejakých otrokov a robiť z nich tovar, to jednoducho nie je ani ľudské, ani správne.
Ako z tohto pohľadu vidí Brusel Maďarsko a Poľsko, ktoré tvrdo odmietajú kvóty? Vedia vôbec v Bruseli pochopiť, o čo Budapešti a Varšave ide?
Z hľadiska migračnej politiky si myslím, že áno. Veľmi dobre každý chápe, o čo tu ide. Ten tlak, pod ktorým sú Poľsko a Maďarsko, je skôr iného druhu, nie z dôvodu migračnej politiky. Skôr ide o princípy nedodržiavania demokracie. V Poľsku sú to problémy na ústavnom súde, v Maďarsku s akademickou slobodou, kde sa jednoznačne robil zákon proti jednej univerzite, problémy so slobodou slova, vyjadrovaním názoru. To sú podľa mňa oveľa väčšie problémy, ktorým obidve krajiny čelia, ako ich migračná politika. V tejto téme nejde iba o tieto dve krajiny, je to skôr deliaca čiara medzi východom a západom Európy, kde naozaj treba hľadať cestu k sebe a vyriešiť tento stav.
A celkom na záver, ako vidíte šance KDH na úspešný návrat do veľkej politiky?
Veľmi nádejne a chcem osobne k tomu prispieť najviac, ako sa len dá. KDH má skvelých ľudí, skvelú základňu, má jasné hodnotové zázemie a momentálne pracujeme na témach, ktoré sú potrebné pre našich ľudí. Nielen z hľadiska súčasnosti, ale aj budúcnosti. Máme spomínaný plán „B“, uvedomujeme si, že treba niečo robiť okrem automobilového priemyslu, ktorý si vážime, že je tu, vážime si každého zamestnávateľa, ktorý tu je, ale musíme oveľa viac robiť pre zvládnutie digitalizácie, podporu malého a stredného podnikania, pre ochranu rodiny a jednoducho postaviť budúcnosť Slovenska na modernej vízii, ale tradičných hodnotách.
- Reklama -
