Deviaty november je v súčasnosti podľa kalendára Svetovým dňom slobody. Čo pre vás ako sociológa tento pojem znamená?
Pre mňa je sloboda predovšetkým možnosťou voľby alebo ak chcete príležitosťou pre sebarealizáciu. Nie je to ale sloboda v zmysle nezávislosti od všetkých a všetkého, ale sloboda ako zaväzujúci koncept, ktorej záleží na komunite a v širšom ponímaní na spoločnosti, v ktorej žijeme. Správne rozvíjaná sloboda vedie ku kultivácii demokracie.
Je to už takmer tridsať rokov od nežnej revolúcie, keď sme sa rozlúčili s bývalým režimom. Žijú podľa vás ľudia v slobodnej spoločnosti?
Objektívne určite. Subjektívne to mnohí z nás môžu vnímať inak. Za socializmu boli sociálne práva nadradené občianskym a politickým právam a mnohí toto obdobie vidia práve cez ne – každý mal prácu, bývanie a pod. Dnes berieme občianske a politické práva ako samozrejmosť, ale pred rokom ´89 to tak vôbec nebolo. Na druhej strane ľudia dnes intenzívne vnímajú sociálnu nespravodlivosť, ktorá v spoločnosti existuje, a preto si často vyberajú spred roka ´89 len to pozitívne, ide o spomienkový optimizmus, a zabúdajú na iné nepríjemné a negatívne aspekty toho režimu.
Ako vnímajú demokraciu mladí ľudia, ktorí ju nevedia porovnať s bývalým režimom?
Mladí ľudia často vnímajú výdobytky demokracie ako samozrejmosť, lebo nemajú referenčnú skúsenosť s bývalým režimom. Pre nich je možnosť študovať v zahraničí samozrejmá, rovnako ako možnosť ísť sa len tak pozrieť na vianočné trhy napríklad do Viedne, alebo si nájsť prácu v Rakúsku či inej krajine. Prirodzene, sú kritický k mnohým negatívnym veciam v spoločnosti a niektorí z nich ich pripisujú aj existujúcemu spoločenskému zriadeniu. Určite to však nie je väčšina z nich. Náš nedávny prieskum ukázal, že nie je významný rozdiel vo vnímaní demokracie z hľadiska veku respondentov. Dokonca mladí ľudia si minimálne v postojovej rovine uvedomujú, že existuje úzka súvislosť medzi kvalitou života ľudí a kvalitou demokracie a že bez kultivácie demokracie nemôže prosperovať ani spoločnosť.
Ako sa prejavuje sloboda v dnešnej politike? Dovoľujú si súčasné politické elity v pléne parlamentu či vo vláde viac ako politici spred 20 rokov?
To sa nedá takto povedať, určite by som to nepaušalizoval. Do veľkej miery je to otázka osobnostnej výbavy politika. Niekto môže byť v politike celý život a skutočným politikom sa nikdy nestane, lebo politiku berie len ako prostriedok na uspokojenie vlastných záujmov. Takíto „politici“ podkopávajú dôveru ľudí v demokraciu, štátne inštitúcie a politické strany. Skutočný politik musí mať víziu, hodnotové ukotvenie toho, čo robí a musí robiť aj nepopulárne veci, ak je to potrebné. Príliš sme si zvykli na populistické ponímanie politiky, v ktorej očakávame, že politici budú robiť len populárne veci, ale to je z dlhodobého hľadiska neudržateľné.
Marcové parlamentné voľby, brexit, ale aj čerstvý prírastok v oválnej pracovni Bieleho domu, Donald Trump niektorých ľudí, ale aj médiá šokovali. Stále viac sa hovorí o ovplyvňovaní prieskumov. Čo na to hovoríte?
Úprimne, tomu neverím. Prieskumy pred brexitom jasne ukazovali možný tesný výsledok. Rovnako pred americkými voľbami sa rozdiel medzi hlavnými kandidátmi pred voľbami zmenšoval. V parlamentných voľbách sa zasa posledné prieskumy robili zhruba tri až štyri týždne pred konaním volieb, pričom prieskumy, ktoré niektoré výskumné agentúry realizovali počas moratória, naznačovali zásadné pohyby v preferenciách ľudí – tie ale už nebolo možné publikovať. Treba si uvedomiť, že predvolebné prieskumy nepredpovedajú výsledok volieb, merajú situáciu v čase, keď sa realizujú a nemerajú ju presne, ale sú z povahy veci zaťažené štatistickými chybami. Môžu veľa naznačiť, ale zároveň dnes, na rozdiel od minulosti, sú respondenti identifikovaní so stranou, ktorú budú voliť, podstatne slabšou väzbou a mnohí voliči bez problémov zmenia svoju preferenciu v priebehu krátkeho času. Volebné správanie je dnes podstatne volatilnejšie, premenlivejšie. Musíme byť opatrní v tom, aby sme na základe predvolebných prieskumov robili jednoznačné závery o očakávanom výsledku volieb – a to myslím aj do vlastných radov.
Ste šéfom agentúry Focus. Môže sa stať, že agentúry špecializujúce sa na prieskumy verejnej mienky, sú ovplyvňované?
Budem hovoriť za našu agentúru a v tomto prípade je odpoveď jednoduchá – nie!
Čo hovoríte na nové prírastky na politickom poli? Spomeňme napríklad TOSKU či NAJ-ku. Odštartovanie svojej politickej kariéry prednedávnom oznámil aj spevák Martin Jakubec…
Je to prejav politickej slobody, ktorú sme pred rokom ´89 nemali. Každý, kto splní predpísané požiadavky, môže založiť politickú stranu a uchádzať sa o dôveru občanov. Je to jedno zo základných politických práv. Druhou stránkou veci môže byť až prílišná fragmentácia politického spektra s množstvom malých strán a s minimálnou podporou ľudí. Nechcem dnes predpovedať osud týchto iniciatív, lebo sú len na začiatku a veľa o nich ešte nevieme.
Môžu nové strany nejako ohroziť postavenie renomovaných strán?
Vždy je možné rozdeliť len 100 % preferencií, takže keď prídu nové strany, automaticky konkurujú tým existujúcim. Záleží na tom, aké strany to budú z hľadiska ideologického zamerania – konzervatívna, liberálno-ľavicová? Čo ponúknu voličom? Akých budú mať lídrov, keďže úspešná politická strana potrebuje výrazného lídra.
Ako sa podľa vás vyvinú preferencie štandardných strán, budú viac posilnené alebo budú upadať?
Veľa záleží práve na vstupe nových subjektov do politiky. Od volieb sme zaznamenali určité posuny, ale viaceré z nich sa budú v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne pohybovať len v hraniciach štatistickej chyby, až kým nepríde na scénu nejaká zaujímavá politická alternatíva, ktorá by preferencie významnejšie rozhýbala.
Aké nálady podľa vás panujú u slovenského voliča?
Je tu mierna prevaha ľudí, ktorí si myslia, že spoločnosť sa dnes neuberá správnym smerom, myslí si to približne 55 % ľudí, na druhej strane mali sme tu aj obdobia, keď bol vývoj spoločnosti vnímaný podstatne kritickejšie. Za najväčšie problémy občania považujú okrem otázok životnej úrovne, korupčné kauzy, ktoré sú dnes vnímané podstatne citlivejšie ako v minulosti. Veľkou témou je dnes zdravotníctvo a kvalita zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. No a nesmieme zabúdať na celoeurópsky problém spojený s utečeneckou krízou.
