Posledný prieskum hovorí o najmenšom počte politických subjektov za posledné roky, ktoré by sa dostali do parlamentu. Dá sa z tohto pohľadu hodnotiť pozitívne?
Silu politických strán by sme mali hodnotiť na základe viacerých prieskumov. Navyše dnes je situácia, keď sa pozície niektorých strán môžu meniť, pretože sa deje veľa udalostí, ktoré na to majú vplyv. Rozdiely medzi stranami sú malé, je viacero strán, dokonca už aj jedna koalícia, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti a v prieskumoch dosahujú výsledky, keď ide o každú desatinu percenta. Rozhodne by som nejaké závery na základe jedného prieskumu nerobil. Skôr je dôležité sledovať určité trendy, ktoré potvrdzuje aj posledný prieskum. Ako príklad uvediem koalíciu OĽaNO, ktorá podľa tohto prieskumu chýba pár desatín percenta na zvoliteľnosť, sú strany, ktoré sú tesne pod piatimi percentami. Tu majú 4,7, inde 5,3 percenta.
V čom to je, že Smer zatiaľ nemá silnú opozíciu? Všeobecne sa očakávalo, že Procházka bude viac šliapať Ficovi na päty…
Trochu by som s vami polemizoval. Smer má svojho konkurenta, sám ho nazval zlepencom. Sila stredopravých strán je vyššia ako podpora strany Smer. To sa dá spočítať. Majú konkurenciu v situácii, ak sa stredopravým stranám podarí zužitkovať túto prevahu a vytvoria nejakú koalíciu. Z hľadiska jednotlivých strán je pravda, že druhá strana má výrazný odstup, ale tento fenomén tu máme dlhé roky.
Prečo nemá Sieť väčší počet voličov?
No nenabalí ich viac ako 15 percent. Stredopravá časť spektra je inak štrukturovaná ako strana Smer, takto otázku ani nemôžeme položiť. Smer má voličov z ľavej strany spektra, prebral voličov HZDS, stredopravá časť je iná.
Kresťanské hodnoty sa predsa môžu prekrývať s ľavicovými…
Sieť má iných voličov ako Smer, to je proste fakt. Navyše, čo sa týka kresťanstva, stále tu je KDH alebo SDKÚ, ktorá je pod hranicou zvoliteľnosti, ale keby títo voliči prešli do Siete, hneď by mala Sieť 15 percent. Je tu aj Most-Híd. V tejto časti spektra je silná konkurencia, keby sa však dali dokopy, hneď by mal Smer silného konkurenta.
Ako hodnotíte OĽaNO? Koalícia s NOVA môže byť pre Igora Matoviča problém, podľa preferencií by nesplnili 7-percentnú hranicu pre koalície… Bola to z Matovičovej strany chyba?
Možno nebolo chybou spojenectvo s NOVA, ale určite bolo taktickou neopatrnosťou hneď sa označovať za dvojkoalíciu. Mali by to prehodnotiť, ak chcú mať väčšiu istotu, že sa dostanú do parlamentu. Niekde som sa dočítal, že pokles koalície OĽaNO a NOVA nie je spôsobený poklesom preferencií NOVA, ale práve úbytkom hlasov OĽaNO. Ako som spomenul, je obdobie, keď sa presúvajú voliči, toto obdobie bude ešte nejaký čas trvať. Ľudia hľadajú riešenia na svoje problémy, v jednom prieskume môžu dať hlas jednej strane, v druhom inej. Tieto preskupenie budú trvať do februára.
Je migračná téma témou budúcoročných volieb číslo 1?
Záleží na tom, aká bude situácia v Európe. Migračná vlna zatiaľ Slovensko obchádza, tu sa utečenci nezastavujú…
To áno, ale to neznamená, že tu nie je potenciál využiť túto tému, sme svedkami rôznych hesiel, stanovísk…
Áno. Myslím si, že Smer bude túto tému živiť ďalej, môže to však prepáliť. Zmenili heslo kampane na Chránime Slovensko, ale ľudia to môžu prestať vnímať ako problém, keďže sa nás utečenci až tak netýkajú. Dnes ľudia v tejto veci podporujú Smer, ale či ich to bude trápiť vo februári, marci, teraz nevedno.
Ako túto tému zvláda Smer a ako opozícia? Komunikačne, argumentačne…
Hlavný kritik celého procesu je Smer a hlavne Robert Fico. Častejšie sa tejto téme venuje, postupuje podľa očakávania. Ak by opozícia chcela naskočiť na túto argumentačnú vlnu Smeru, nemala by čo príliš získať. Odlišuje sa Most-Híd, drží si svoje názory a nestratil v preferenciách.
Čo ešte môže zmeniť tieto preferencie do volieb? Nejaká kauza?
Môžu sa zmeniť v stredopravom priestore, tam dochádza k pohybom. Určite nejaká veľká kauza niektorého z významných politikov by mohla zmeniť aj pozíciu celej strany, to sa môže týkať ktorejkoľvek strany.
A keď to nedokázali ani kauzy v zdravotníctve?
Zdravotníctvo je systémový problém. Ľudia síce zdravotníctvo považujú za dôležitý segment, ale kauzy z tejto oblasti neprenášajú do svojich politických preferencií.
Ako hodnotíte použitie strachu v predvolebnom boji – resp. heslá o tom, že ktorá strana ako chráni Slovensko?
Svedčí to o tých stranách. To, že Smer zmenil heslo, dáva tušiť, že očakávajú, že sa im oplatí staviť na strach. Môže to zapôsobiť, ale neprecenil by som to, časť ľudí tým však môžu osloviť.
Smer prvý, ale dlhodobo, SNS tretia – je toto konkrétny výsledok utečeneckej krízy?
V prípade SNS nie, oni začali svoj preferenčný vzostup v decembri minulého roku, keď sme ešte nevedeli o tejto kríze. Mali už dokonca aj vyššie preferencie. Budujú svoj imidž ako kultivovanej, národnej sily, s utečeneckou krízou to dlhodobo nesúvisí.
Čo teda pomohlo SNS vyhrabať sa z podpäťpercentnej hranice? Stačí strane len vymeniť lídra?
Mohlo to pomôcť, išlo o bod v ich politickej činnosti, ktorý ľudí iritoval a ich diskreditoval. Miernejšia rétorika, väčšia pozornosť iným otázkam, akým venovali pozornosť doteraz, napríklad Maďarom, ktorých nekomunikujú – všetko toto to mohlo spôsobiť.
SDKÚ má tri percentá. Je ešte možné, aby táto značka prekročila 5 %, alebo je definitívne mŕtva?
Myslím, že 5 percent je už málo pravdepodobných. Ak chcú ich tváre v politike pôsobiť aj po voľbách, mali by uvažovať o volebných spojenectvách.
Očakávate jednofarebnú alebo koaličnú vládu po voľbách?
Koaličnú.
