S Kaliňákom som nevychádzal dobre, odhaľuje doteraz nepoznané politické pozadie bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity

19.4.2017 19:00

Ako vníma bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity nevyriešenie a stagnáciu rómskej problematiky? Prečo sa Rómovia dostali u nás na okraj spoločnosti? Dokáže súčasná vláda aspoň čiastočne riešiť rómsku problematiku? „S ministrom vnútra Robertom Kaliňákom som nevychádzal dobre. Prestal komunikovať, nespolupracoval a bez jeho podpisu som bol bezmocný,“ hovorí Peter Pollák.

S Kaliňákom som nevychádzal dobre, odhaľuje doteraz nepoznané politické pozadie bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity
Foto: Súkromný archív: PP
Popis: Peter Pollák a Anna Verešová

Ako vníma bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity nevyriešenie a stagnáciu rómskej problematiky?

Kým som bol splnomocnencom, v zásade sme nechceli vytvárať ďalšie dokumenty, stratégie, ale vyhrnúť si rukávy a začať realizovať, o čom ostatní len písali a diskutovali. To bola jedna z našich základných filozofií. Byť medzi ľuďmi a realizovať konkrétne opatrenia. Pripravili sme preto viaceré pilotné projekty. Spomeniem, že sa nám za tri roky podarilo napríklad postaviť 15 škôl, 28 materských škôl, 60 komunitných centier, poslať viac ako 3000 rómskych detí do materských škôl, viac ako 7000 rómskych detí do družiny, poslať do 150 škôlok a škôl odborníkov (psychológov, špeciálnych pedagógov, logopédov), do lokalít, kde žijú Rómovia, sme vyslali 400 členov rómskych hliadok, aby sme zvýšili bezpečnosť pre všetkých. Pripravili sme aj zmeny vo verejnom obstarávaní – štátnych a európskych zákazkách tak, aby boli podmienené využívaním dlhodobo nezamestnaných.

Čísla sú to síce pekné, ale ako reálne vidíte posun v riešení rómskeho problému, prípadne, kde sa stala chyba, že sa zdroje „stratili“?

Jednotlivé opatrenia tvorili komplexný balík v súčinnosti so schválenými stratégiami a ich výsledky boli pre Slovensko pozitívne. Ocenila ich aj samotná Európska únia a Slovensku ako jedinej krajine dala finančný balík na pokračovanie v nastavených aktivitách – 380 mil. eur. Tu je asi naša najväčšia výčitka. Netušíme, čo sa s týmito peniazmi deje. Máme pocit, že sa nerobí nič a nezmyselne sa čaká. Prirodzene, máme obavy, že sa tieto peniaze nedostanú tam, kam majú. Prijali by sme väčšiu transparentnosť, reálne výsledky a dodržanie nastavených projektov. Po nástupe nového splnomocnenca Ábela Ravasza sa však nastavenia rozbili, Slovensko stráca ďalšie roky. Posunuli sme sa pred rok 2012. Opäť sme na začiatku a to ma úprimne mrzí.

V uplynulom volebnom období ste boli práve vy splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Odborníci sa rôznia v hodnotení úspešnosti vášho pôsobenia. Mali ste ale vôbec dostatočne reálne páky dosiahnuť hmatateľnejšie výsledky? Čo vám prípadne bránilo dosiahnuť ich oveľa výraznejšie?

Osobne nemám pocit, že výsledky úradu neboli hmatateľné. Ak chceme niečo hodnotiť, je potrebné porovnávať. Bol som v poradí šiestym splnomocnencom. Predo mnou bol Miroslav Pollák, po mne je Ábel Ravasz. Nechcem hodnotiť vlastnú prácu, nech si moje výsledky porovnajú s výsledkami ostatných splnomocnencov ľudia sami. V úrade som bol tri roky a verte, že som nesedel doma, nemal som ani vyložené nohy na stole. Všimnite si prácu nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – počet tlačoviek, návrhov zákonov... Naša agenda bola vždy nabitá a ja som tiež nevyčnieval z radov. Bývalá vláda nemala záujem riešiť rómsku tému. Nie je to nič, na čom by si dokázali nahnať politické body. Ľudia sú veľmi citliví, keď sa diskutuje o Rómoch, preto post splnomocnenca pre rómske komunity zbabelo ponúkli opozícii. Nikdy sme sa nebáli zobrať zodpovednosť do vlastných rúk, aj preto som súhlasil, že výzvu prijmem. Bola to ťažká úloha komunikovať s predstaviteľmi vlády, ktorých ste deň predtým odvolávali.

Bolo to teda vôbec z vášho pohľadu možné?

S ministrom vnútra Robertom Kaliňákom som nevychádzal dobre. Najmä pred voľbami, keď sa debata medzi našimi politickými subjektmi vyhrotila, som mal pocit, že mi hádže polená pod nohy. Prestal komunikovať, nespolupracoval a bez jeho podpisu som bol bezmocný. Na jednej strane som takéto správanie čakal, no na druhej som naivne veril, že potreby občanov s ním pohnú. Nestalo sa tak. Dúfal som, že s novými voľbami príde nová vláda – dobrá, spravodlivá, efektívna. Nestalo sa tak a mne nezostalo nič iné, len si zbaliť veci a nechať stoličku splnomocnenca pre niekoho nového. Tému som neopustil a ani sa nesnažím zbaviť zodpovednosti.

Na reformu rómskej problematiky sa vyčlenilo v plánovacích obdobiach veľa peňazí z eurofondov, no viacerí odborníci, medzi nimi napríklad Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku, poukázali na to, že tieto peniaze sa zväčša „prešustrovali“, resp. väčšina projektov zostala iba na papieri. To hovoríme o ostatných rokoch, no ako to bolo s využitím eurofondov za vášho vedenia?

Robili sme, čo sme mohli, vždy je priestor na kritiku. Čo sa týka pána Oravca, niektoré opatrenia chválil, mnohé kritizoval. Nepomôže nám vracať sa do minulosti. Sám som bol rád konštruktívnej kritike aj od pána Oravca. Viem, že je správne, ak existuje binarita názorov. Každá konštruktívna kritika či reflexia má svoj zmysel. Čo ma však dnes mrzí, je to, že odborníci, kritici a mimovládky po mojom odchode akoby stíchli. Kým kritike úradu pod mojím vedením, ako aj mojej osoby a výkonu funkcie splnomocnenca sa intenzívne venovali, dnes mlčia. Zakryli si oči, zatvorili ústa. Alebo im boli zakryté? Neviem.

A úprimne, čakali ste niečo iné?

Očakával som, že budú tému sledovať a budú viac transparentní a objektívni a tým nemyslím len negatívnu kritiku. Ak mám hodnotiť efektívne míňanie eurofondov na riešenie rómskej témy, keď som vstúpil do úradu a našiel som projekty, ktoré učili Rómov variť, tancovať, rekonštruovala sa hasičská zbrojnica... Áno, bolo to plytvanie alebo lepšie povedané míňanie peňazí bez efektu. Peniaze sa minuli, nevideli ich Rómovia, nevie o nich majorita. Ani dnes nemám z toho dobrý pocit. Organizujú nám medzinárodné konferencie bez akýchkoľvek výsledkov. Peniaze sa minú, nikomu nepomôžu. Koniec koncov, aj konferencia o rómskej mládeži, ktorá bola organizovaná pri príležitosti slovenského predsedníctva Rade EÚ, nepriniesla nič. Peniaze sa minuli a nám sa nepodarilo nájsť jednotné politiky rómskej mládeže na európskej úrovni. Nie sú žiadne spoločné stratégie, dokumenty, vyhlásenia... Príležitosť odišla, opakovať sa nebude. Zároveň mám pocit, že téma sa stiahla do úzadia, úrad je neviditeľný a to nepomôže nikomu. Bol som najmä zástanca riešení, ktoré sú pre všetkých, nie len pre Rómov a hlavne riešení v oblasti vzdelávania.

Zdroj: Súkromný archív PP. Igor Matovič a Peter Pollák v NR SR.

čom a ako sa prejavuje stagnácia v tejto citlivej oblasti?

Kedysi sedel rómsky žiak v lavici s nerómskym, nikomu sa to nezdalo čudné, bolo to v poriadku. Dnes segregácia eskaluje, majorita nechce v tých istých triedach rómske deti. Rozumiem im. Dokážem pochopiť ich dôvody, zároveň viem, že vzďaľovanie sa nám nepomôže, žijeme na Slovensku spoločne. Kým my sme sa snažili stavať školy a škôlky pre všetky deti aj pre slabšie, aj pre rómske a snažili sme sa, aby dobiehali šikovných – zabezpečili sme asistentov, špecialistov, psychológov a pod., dnes sa pohľad na integráciu zmenil. Asistentov platiť zrazu netreba. Ich platy sú vyhodené peniaze. Hovoria nám to ľudia, ktorí majú na svedomí rozkradnuté zdravotníctvo, vydrancované školstvo či skorumpované Slovensko.

Má na tom podľa vás svoj podiel aj predseda vlády?

Premiér Robert Fico na decembrovom sneme Smeru v Prešove prácu asistentov dehonestoval a rázne odmietol. Kým my sme videli význam vo financovaní aktivít, ktoré pripravia rómske deti na trh práce, pretože v nich vidíme potenciál – obrovskú možnosť získať domácu pracovnú silu, vláda to poňala presne naopak. Rozhodli sa, že budú v osadách robiť poriadky s Rómami. Pre Smer je to možno skvelá propaganda, no pre nás, obyčajných ľudí, zakrývanie skutočných problémov a káuz. Neverím, že ak budú pochodovať policajti po osadách, rómske deti sa budú viac tešiť do školy a začnú vytvárať hodnoty pre Slovensko. Je to špinavá populistická politika. Divím sa aj súčasnému splnomocnencovi Ábelovi Ravaszovi, že pre teplé miestečko dokáže spolupracovať s Kaliňákom a znášať špinavú vládnu politiku.

Z toho, čo ste doteraz povedali, jasne vyplýva, že rómska otázka sa v súčasnosti dostala akosi na vedľajšiu koľaj, do popredia sa dostávajú celkom iné politické otázky. Je podľa vás súčasné neriešenie rómskej problematiky naozaj stále tou povestnou časovanou bombou, o ktorej niektorí tvrdia, že sa môže stať dokonca najvážnejším problémom Slovenska?

Problémom je, že rómska téma stojí dnes v mediálnom popredí. Živia ju však extrémisti, ktorí hovoria o parazitoch, prípadne vláda, ktorá si tiež do Rómov, pre popularitu rada kopne. Slovensku tým nepomôže. Súčasný stav by som nenazval stagnovaním. Vrátili sme sa späť, a ak sme ešte pred dvomi rokmi potrebovali ďalších päť, aby sme na pracovný trh priviedli vyškolenú pracovnú silu z rómskych osád, dnes potrebujeme tých rokov možno desať. Výsledky začínajú byť naozaj v nedohľadne. Žiaľ, o tom je politika. Dnes nadávame, no zajtra si možno zvolíme tých istých... Aj keď v podstate nič nedokázali, jedna vec im ide výborne. Vedia dobre kričať, zakrývať kauzy či problémy a aj si majú do koho kopnúť.

Rómovia sa teda podľa vás opäť dostali u nás na okraj spoločnosti? Niekedy možno čiastočne aj vlastnou vinou, no v drvivej väčšine preto, lebo nikto systematicky túto problematiku nerieši? Čo je podľa vás kľúčové, aby sa situácia radikálne zmenila? Je tu na to vôbec politická a spoločenská vôľa? A tiež atmosféra?

Domnieval som sa, že politická vôľa tu je. Až do volieb. Keď sa do národnej rady dostala Kotlebova ĽS - Naše Slovensko, keď ani jeden Róm nemá v parlamente hlas, dostal som studenú sprchu. Extrémisti využili propagandu, aby našli vinníka všetkých problémov a rozdelili spoločnosť na majoritu – slušných, spravodlivých, zneužívaných a na nich, na tých parazitov Rómov – neslušných, zlodejov, ktorí systém zneužívajú. Na voličov to výborne funguje, môžu sa plnohodnotne stotožniť, opäť sme raz mali tú možnosť nájsť konkrétneho protislovenského nepriateľa. Komu to celé pomôže? Slovenskej ekonomike, hospodárstvu, trhu práce? Slovensku nie. Rómom tiež nie. V konečnom dôsledku to pomôže len samotným extrémistom, ktorých cieľom je dostať sa k moci. Rozumiem spravodlivému hnevu ľudí, ktorí žijú v blízkosti osád, stretli sa s kriminalitou a zúfalými podmienkami, ktoré v niektorých lokalitách naozaj sú, no hnev nemôže zvíťaziť nad rozumom a dobrým úmyslom a naším úmyslom má byť pomôcť Slovensku, zlepšiť tunajšie podmienky. Na to treba racionálne opatrenia, ktoré tu dnes nie sú. Ku kotlebovcom sa vo svojich výrokoch pridal aj premiér, uchádzajúc sa takto o časť kotlebových voličov. A teraz sa opäť budem opakovať – situácia nestagnuje, Slovensko sa vracia späť. Je to nebezpečné.

Je vyčleňovanie Rómov na okraj spoločnosti, často ohraničením života v osadách a neschopnosťou oboch táborov, teda rómskeho aj nerómskeho – na plnohodnotnú spoluprácu a existenciu žiť vedľa seba, či už z dôvodu neschopnosti Rómov akceptovať základné pravidlá normálneho spolunažívania, či tiež nerómskej populácie vyčleniť Rómov mimo spoločnosti pre Slovensko cestou do budúcnosti?

Prvým krokom, ktorý sme mali v pláne urobiť je zabezpečiť vzdelanie tak, aby aj dieťa, ktoré nemá ambíciu či podmienky dosiahnuť maturitu, bolo pripravené na trh práce. Je nezmysel, ak si niekto zopakuje trikrát šiestu triedu, potom ide do sedmičky, a potom je akože vzdelaný a pošleme ho domov. Nie každý si potrebuje nevyhnutne osvojiť široký diapazón znalostí. Každý má mať základy, potom nech sa špecializuje, napríklad na remeslo či inú fyzickú prácu. Žiaci, ktorí prepadávajú, odídu zo školy bez vedomostí a bez zručností. Nemajú nič. Vyrábame ľudí odkázaných na sociálny systém, pričom nám na Slovensku chýbajú vyškolení zamestnanci. Vláda absolútne zlyháva. Automobilky potrebujú pracovnú silu, tak si ju dovážajú zo Srbska či Ukrajiny a my tu máme množstvo nezamestnaných Rómov a pribúdajú ďalšie rómske deti, s ktorými môžeme pracovať...

Dokáže teda súčasná vláda aspoň čiastočne riešiť rómsku problematiku?

Som presvedčený, že súčasná vláda to nedokáže. Mala už veľa šancí a nevyužila žiadnu. Deti naozaj nemôžu za to, kde sa narodili, komu sa narodili. Vláda ich svojou neschopnosťou odsúdila, aby žili na sociálnych dávkach, a potom im to vykrikuje. Kým sa šance medzi deťmi aspoň trochu nevyrovnajú, nemôže sa uskutočniť dostatočná integrácia, tobôž nie inklúzia. Prvým naším zámerom bolo odstrániť diametrálne odlišnosti, zmeniť vzdelávanie na praktickejšie, pomáhať tým, ktorí chcú, motivovať tých, ktorí nechcú a zlepšovať životné podmienky aj pre najchudobnejších. Je ľahké kritizovať dieťa, ktoré príde špinavé do školy. Ako sa na to dívame? Naša vláda rieši následky – dieťa je špinavé, nakričí na neho, ukáže prstom a povie, ak budeš špinavé, zoberieme tvojej mame peniaze. Nepýta sa na príčiny. Ak je príčinou to, že v osade nie je cesta ku škole, treba ju urobiť. Ak je to pre nezodpovedných rodičov, treba to zmeniť. Práva dieťaťa musia byť prvoradé. Pozrime sa na naše deti, aj na rómske, ako na ľudí, ktorí môžu byť pre Slovensko prospešnými a urobme všetko preto, aby takými boli. Takto, žiaľ, vláda, premýšľať nedokáže.

Pochádzate zo Spiša, kde aj žijete a kde je rómska otázka obzvlášť citlivá. Za vášho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca ste dokonca priamo v Spišskej Novej Vsi vytvorili úrad, ktorý bol a je oveľa bližšie k samotným Rómom. Pokladáte vytvorenie tohto úradu a jeho prácu za svoj úspech? Ak áno, tak v čom?

Ako som už naznačil, som zástancom riešení. Riešenia nie sú za zeleným stolom v Bratislave, ale v teréne. Tam treba začať, v Bratislave skončiť predkladaním komplexných zmien, reforiem a to aj na legislatívnej úrovni. Úrad je len inštitúcia a všetko záleží na tom, akí ľudia ju reprezentujú. Kým som bol splnomocnenec, snažil som sa, aby to boli objektívne a spravodlivo zvolení pracovníci s citom, skúsenosťami a dostatočnými znalosťami v rómskej problematike. Teraz, keď splnomocnenec nie som, veľmi ťažko budem posudzovať, čo tento úrad robí, či má nejaký prínos, alebo nie. Som za to, aby sa systém čo najviac odpolitizoval. Keď som bol splnomocnenec, vládny nepriateľ, ktorý je zároveň súčasťou vládnej moci, intenzívne som pociťoval, že ak budú túto tému riadiť politici, ďaleko sa nedostaneme. Majú tam byť správni ľudia na správnych miestach a to bez ohľadu na politickú príslušnosť. Úradu neprospieva, keď príde niekto bez reálnych skúseností, celú tému rozkope, vyhodí zamestnancov, vezme si tam nových a to len preto, že vyhral voľby. Povestné Vyhraj voľby, môžeš všetko, platí aj na úrade.

Zdroj: Súkromný archív PP

Poznáte v Európe krajinu, ktorá by nám mohla slúžiť ako príklad efektívneho využitia eurofondov na riešenie plnohodnotného začlenenia rómskej populácie do spoločnosti? Mohlo by takouto krajinou byť napríklad Španielsko? A treba na toto všetko vôbec eurofondy?

Áno, pravdou je, že inšpiráciu je potrebné brať si nielen z Európy, zo Španielska či severských krajín, ale aj z USA, prípadne Kanady, ktorá má mnohé metodiky, systémy a skúsenosti s rôznymi minoritami. Máme mnoho spoločného, zároveň naša, slovenská, rómska téma je špecifická, podobne ako aj atmosféra, názory verejnosti či sociokultúrna situácia. Čo je však dôležité. Poznáme zahraničie. Poznáme Slovensko. Poznáme riešenia. Dnes vieme, čo funguje inde, čo funguje u nás. Vieme, že bez vzdelávania si neporadíme. Máme analýzy, metodiky, stratégie, politiky, mimovládky... Nepotrebujeme odborníkov na teplú vodu.

čo teda reálne potrebujeme?

Potrebujeme, aby niekto pokračoval v riešeniach, ktoré tu boli. Potrebujeme politickú vôľu, a to nie je len o peniazoch. Z fondov EÚ máme 380 mil. eur. Na komplexné riešenie to nestačí, no dajú sa využiť efektívne a nájsť riešenia, ktoré nestoja veľa – napríklad, namiesto klasických škôl sme začali stavať omnoho lacnejšie modulové. Spočiatku ľudia nadávali, že je to kontajner, napokon ich chvália. Potrebujeme vôľu. Položme si zopár otázok. Chceme naozaj úprimne vychovať z rómskych detí plnohodnotných pracovníkov? Nemám pocit, že vláda také niečo deklaruje. Stále hovoríme, ako sa nám hospodársky darí, ako ekonomika rastie. Vyčlenila vláda viac peňazí na riešenie rómskeho problému? Nie. Eurofondy nie sú systémové riešenie, no nemyslím, že je tu záujem vyčleniť dostatok financií na dôkladné riešenia rómskej témy. Naša vláda to neurobí. Radšej necháme vrieť tému v hrnci, však možno ešte nevykypí. Čo by na to povedali voliči, keby sa postavila v osade cesta? Ak budeme škodiť, tak budeme pri moci. Skvelá stratégia.

Je podľa vás pravda, ako to niektorí tvrdia, že slovenskí politici za ostatných vyše 20 rokov sú už nejakí rezistentní pri vyslovení potreby riešenia rómskej problematiky?

Prirovnám situáciu k doprave. Koľko sa na Slovensku rozpráva o D1, ktorá prepojí Bratislavu s východom? Keď poviete, že diaľnica bude o dva roky, ľudia vás vysmejú a majú pravdu. Počuli klamstvá, videli rozkrádanie... Ako majú reagovať na rómsku tému? Situácia je vyhrotená a je to prioritne vina vlád Roberta Fica, ktorý tu vládol s Mečiarom a Slotom, vládol tu už aj sám, teraz vládne v zlepenci s Dankom a Bugárom, ktorý premostil do svojej strany aj poslancov Siete. Dostali mnoho šancí, ďalšie im netreba. Verím, že sa na spoločnosť musíme pozerať komplexne. Keď sa bude dariť zdravotníctvu, školstvu, ekonomike, keď sa stavajú cesty a prichádzajú investori, prídu aj výsledky v rómskej téme. Treba ľudí, ktorí sa k Slovensku postavia statočne a zodpovedne.

Miera participácie akejkoľvek menšiny, a teda v tomto prípade predovšetkým rómskej menšiny závisí podľa odborníkov na rómsku problematiku aj od stropu, ktorý jej určí spoločnosť, a teda aj slovenskí politici. Ak oni sú schopní otvoriť možnosti a vytvoriť podmienky. Ste presvedčený, že nielen rómska menšina, o ktorej tu hovoríme, bude mať možnosť sa zapojiť do participácie na politickej moci, či už na úrovni miestnych samospráv, alebo na tej najvyššej politickej úrovni. Nie je to science fiction v podmienkach Slovenska?

Na jednej strane sa ma Rómovia pýtajú, prečo nemám ambíciu založiť rómsku stranu, prípadne byť súčasťou nejakej možno novovzniknutej. Nemyslím si, že je správne mať etnicky motivovanú politickú stranu. My, Rómovia, si nechceme vyčleniť vlastnú časť Slovenska, mať moc všetkým vládnuť. Chceme byť plnohodnotnými občanmi. Fandíme slovenským futbalistom, hokejistom, tešíme sa zo Sagana či Cibulkovej. Problém vytvárajú pseudonacionalistické strany a ich predstavitelia, ktorí ukazujú prstom a zbabelo kričia, že nechceme pracovať, kradneme, zneužívame sociálny systém. V parlamente som sedel a reprezentoval slovenských Rómov len ja a to len jedno volebné obdobie.

Prečo je to tak? Prečo sa vás nenašlo viac takých, ako ste vy?

Ak by sa páni v oblekoch ráčili baviť s Rómami, našli by mnohých odborníkov naprieč zdravotníctvom, školstvom až po šikovných stavbárov. Vôľa dnes nie je, no nemyslím, že je to sci-fi. Som súčasťou hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Som Róm a rešpektujú ma. Aj napriek tomu, že nie som v národnej rade, dávajú mi priestor. To je cesta nášho spolužitia. To je ten most, o ktorom Bugár len rozprával. Dať šancu aj tým, ktorí by ju nedostali. Spojiť sily. Strana Most-Híd však napríklad priestor Rómom vôbec nedala! Dokonca Rómom zobrala aj jedinú jednu stoličku, na ktorú mali morálny nárok – splnomocnenca pre rómske komunity. Neviďme v tom len funkciu. Ide o izoláciu. Most-Híd tým ukázal, že Rómov vo vláde nechce, v strane mal rómskych kandidátov, splnomocnencom sa nestali Rómovia, ktorí kandidovali za Bugárovu stranu Štefan Vavrek ani Stanislav Vospalek. Rómovia sa cítia opäť na okraji spoločnosti. To ma veľmi sklamalo. Sám som sa stretával s mladými Rómami, ktorí ma pokladali za vzor. A teraz tu nejde o to, že som to bol ja, Peter Pollák, ale, že som bol Róm, ktorý im povedal – každý jeden z vás, aj ten z osady má šancu! Vzdelávajte sa, snažte sa a raz sa môžete dostať do parlamentu, stretnúť s pápežom alebo sa stať vládnym splnomocnencom. Je dôležité, aby všetky deti snívali a boli ambiciózne.

Jedným z politických kritérií vstupu Slovenska do Európskej únie bolo práve riešenie rómskej problematiky. Boli sme neustále tlačení buď Európskou komisiou, alebo Európskym parlamentom robiť systémové kroky, aby sme pripravovali dlhodobé stratégie, kde by Rómovia mali jasnú pozíciu a vlády mali prijímať dlhodobé politiky. Pod takýmto tlakom vznikol v roku 2003 ďalší zásadný materiál vlády Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít (uznesenie Vlády SR č. 278 z 23. apríla 2003), ktorý bol významný v tom, že z hľadiska teoretického východiska začal hovoriť o vyrovnávacích opatreniach. Realita však bola neskôr celkom iná. Aká? A aká je dnes?

Sú lokality, ktoré majú pozitívne výsledky, no je ich málo. V niektorých lokalitách existujú dva svety. Čierny a biely. Ak to znie akokoľvek tvrdo, také to však je. Ľudia, a nielen Rómovia, žijú v krajine, kde byť chudobným znamená často nemať nič. Nemať vodu, kanalizáciu, elektrinu, nemať dôstojnosť, zdravie, sociálnu starostlivosť. Cítia to tak mnohí Slováci, a aj keď sa nazdávame, že naše názory na sociálnu politiku sú odlišné, opak je pravdou. Spája nás túžba po kvalitnom vzdelaní, dôstojnej práci, bezplatnom zdravotníctve, kde si nemusíte nosiť toaletný papier. Najväčším problémom, ktorý spôsobuje diverzitu, nie je etnická nerovnosť, ale ekonomická. Je to chudoba, ktorá vytvára diametrálne rozdiely. Kým na luxusných predražených medzinárodných konferenciách tu niekto hovorí o inkluzívnych európskych politikách pre Rómov, v tom istom čase na opačnom konci Slovenska v niektorých osadách deti hladujú, fetujú, nevedia, čo s nimi bude zajtra. Mám pocit, že si zakrývame oči a nehovoríme pravdu o tom, ako to dnes na Slovensku naozaj vyzerá. Možno niektorí politici klamú tak často, že sa im podarilo oklamať aj seba. Ak by sme mali hodnotiť Slovensko podľa našich najchudobnejších, tak sme na úrovni Ugandy.

Ešte raz sa predsa len vrátim k otázke, ktorej sme sa už jemne dotkli a opýtam sa inak. Prečo si Rómovia od Novembra ´89 nedokázali vybudovať svoju vlastnú silnú a reprezentatívnu organizáciu reprezentujúcu všetkých Rómov tak, aby sa presadili aj politicky a mali väčší vplyv na veci verejné?

Hovoríme o marginalizovaných rómskych komunitách. Rómovia žijú v rôznych lokalitách rôzne, a kým som doteraz poukazoval na problémy, mnohí Rómovia neriešia nedostatok pitnej vody či vzdelávanie. Žijú úplne inak. Nehovoriac o tých, ktorí odišli do zahraničia. Poznám mnoho rodín, ktorí tam slušne pracujú a aj slušne zarábajú. Zjednocujúcich prvkov je málo, no čo cítim takmer všade v teréne, je napätie a obavy z extrémizmu a fašizmu v parlamente. V strachu z toho, čo sa môže stať, z histórie, ktorá ukazuje, že akákoľvek nenávisť a zlo môže prerásť do systematického ničenia, nachádzajú mnohí Rómovia spoločnú reč. Naozaj si potrebuje Slovensko zopakovať chyby z minulosti ešte raz? Nemôžeme mať štát, ktorý bude pre všetkých bez ohľadu na etnicitu? Týmto sa zaoberáme v 21. storočí? A čo ďalej? To sú otázky, ktoré slovenskí Rómovia riešia a bytostne sa ich týkajú.

čo teda navrhujete?

Som za to, aby sme Rómov spájali napríklad v prospech zamestnanosti, vzdelania, no úprimne dúfam, že sa nebudeme musieť spájať kvôli strachu. Nechcem, aby nás spájal strach a nenávisť. Rómovia nikdy Slovensku nevládli a náš hlas počúva len málokto. Je potrebné si uvedomiť, že sociálny systém, vzdelávanie, zdravotníctvo... Všetko nastavovali politici z majority. Bolo by načase prizvať do dialógu Rómov, no tento dialóg musí byť plnohodnotný. Napríklad by mohli politici začať myslieť na Rómov na svojej kandidátke. Ako sa diskutovalo o ženách v politike, poďme diskutovať aj o menšinách... V politike by mala byť reprezentatívna vzorka našej spoločnosti. O tom je demokracia. Dnes tento systém v mnohom nefunguje.

Okrem iného ste tiež povedali, že v porovnaní s ostatnými národnostnými menšinami, Rómovia vo vzťahu k svojmu postaveniu ako národnostnej menšiny a budovaniu jej atribútov pre seba po Novembri ´89 urobili zrejme najviac. V čom?

Sám som bol aktivista, mnohí Rómovia sme boli nadšení z demokracie a slobody. Mali sme pocit, že sa začne obdobie rovnosti a ľudských práv. Absolvoval som mnoho školení, bol som pripravený na politiku, niektorí z nás sa špecializovali na mimovládny sektor... Boli sme úprimne motivovaní, nadšení a mysleli to vážne. Máme úrad vlády pre rómske komunity, aj to je výsledok snahy a aktivizmu, v teréne je mnoho vyškolených ľudí. Pripravili sme stratégie, politiky, metodiky... Pozrite sa napríklad na veriacich Rómov. Koľko snahy museli vyvinúť, aby si založili centrum, aby našli svojich pastorov. Museli sme na sebe tvrdo pracovať a mnohí sme vyštudovali vysoké školy. Naše úsilie bolo naozaj veľké.

Samostatnou kapitolou je rómska inteligencia, ktorú reprezentujete aj vy osobne. Ide o reprezentatívnu skupinu ľudí, ktorá môže pôsobiť na lokálnej úrovni alebo v centrálnej politike. Keď táto skupina už existovala, tak napríklad v roku 2010 po parlamentných voľbách vláda, ktorá z týchto volieb vzišla a ktorá o tom vedela (teda vláda Ivety Radičovej), akoby túto rómsku inteligenciu tak isto nepotrebovala a nechcela ju prijať za možného a rovnocenného partnera. Jedným z dôvodov bolo aj to, že neboli partnerom na úrovni vplyvnej politickej reprezentácie. Nakoľko to poškodilo Rómov?

Myslím, že sme mali byť prizvaní na dialóg od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nie sme však jediní, ktorí sa nedostali k slovu. Je mnoho ďalších obyčajných ľudí. V našom štáte sa nedostane k slovu ani bežný pracujúci človek, preto sa nedivím ničomu. Bola to chyba a každá politická strana by si mala vstúpiť do svedomia a zamyslieť sa nad svojimi členmi. Zamyslieť sa nad našou spoločnosťou, stanoviť si priority a nezabudnúť ani na zraniteľné skupiny či menšiny.

ťažovou skúškou a jedným z kľúčových období bol napríklad rok 2004, keď sa uskutočnila reforma sociálneho systému. Jednou z reakcií týchto marginalizovaných skupín bolo takzvané rabovanie, demonštrácie a nepokoje Rómov, ku ktorým sa pridávali aj iní obyvatelia. Vtedy mali rómske reprezentácie veľkú možnosť situáciu ovplyvniť, rokovalo sa s nimi na mnohých úrovniach, vrátane prezidenta a ministrov. Bolo to podľa vás veľmi dôležité obdobie pre Rómov, obdobie, keď mohli ukázať svoju jednotu a razantnosť svojich požiadaviek?

Myslím si, že Rómovia vtedy dostatočne kričali. Mnohí si spomenieme na situáciu, ktorá vznikla a bola dosť medializovaná, začala sa vtedy diskusia. Už vtedy sa ukázalo, ako je veľmi potrebné zapojiť do spoločnosti aj do politiky samotných Rómov. Nie len, keď vznikne problém, ale od začiatku. Aj vtedy, aj dnes sme často na okraji spoločnosti. Rómom nepomohlo, keď boli ticho, ani keď kričali. Nikdy sa nedočkali snahy o úprimnú participáciu, pritom by bola prospešná pre všetkých.

Nepodarilo sa to, pretože niektorí rómski lídri uprednostnili svoj osobný zisk, postavili sa na stranu vlády a verejne podporili sociálne reformy, ktoré vlastne boli zdrojom nepokojov. Zahodená šanca?

Tu by som položil otázku naopak. Nezneužila náhodou vláda svoju moc? Nechcem sa vracať do minulosti, príklady máme aj zo súčasnosti. Keď príde niekto do osady pred voľbami, kúpi víno, cigarety či klobásy chudobným a tí ho potom volia... Je to len chyba samotných chudobných voličov? Nezneužívajú náhodou bohatí a mocní svoje bohatstvo a moc na to, aby manipulovali s chudobnými a neznalými? Tu prichádza na miesto oprávnená otázka, či naozaj chceme vzdelaných a hrdých Rómov? Nevyhovujú moci chudobní a jednoduchí ľudia, ktorí sa dajú kúpiť za škatuľku cigariet?

Výsledkom parlamentných volieb v roku 2012 bola konečne aj účasť jediného Róma v NR SR, teda konkrétne vás, stali ste sa aj splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity. Nie je to trochu málo, aby sme to mohli hodnotiť ako úspech? Dnes tam nie je na poslaneckom mieste z Rómov nikto...

Nehodnotím to ako úspech. Politiku vnímam ako svoje poslanie a zároveň vďačím hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Igorovi Matovičovi, že bol jediným človekom, ktorý dal šancu Rómom, aby mali svoj hlas v parlamente. Neľutujem ani to, že som sa stal splnomocnencom. Úprimne som mal záujem pomôcť, odovzdať sa téme naplno. Nehovorím, že všetko bolo dokonalé. Viem, že som nemal politickú podporu od jednofarebnej vlády. Je mi jasné, že ukazovať pozitívne výsledky v rómskych komunitách tiež nie je populárne a možno mi to u mnohých voličov uškodilo, neľutujem. Je zbabelé, ak sa niekto pre vlastné záujmy otočí chrbtom akýmkoľvek ľuďom.

Dlhodobo kritizujete prakticky všetky politické reprezentácie, ktoré aj dnes opakujú stále tie isté veci a vyjadrili ste obavy, či sa v ďalšom období podarí naštartovať serióznu partnerskú spoluprácu medzi väčšinovou spoločnosťou a medzi Rómami. Podľa vás súčasná vládna garnitúra síce používa iný jazyk, iné termíny, ale stále vychádza z rovnakého legislatívneho kontextu postavenia menšín, vo vzťahu k Rómom prevažne používa sociálny aspekt. Je to správne?

Nemyslím si, že súčasná vláda má reálny záujem na riešení rómskej témy. To je základný problém. Majú dostatočnú moc na to, aby s témou pohli a sú jediní zodpovední za výsledky aj v tejto oblasti. Budem rád, keď o Rómoch nebudeme hovoriť v súvislosti so sociálnym aspektom, ale ako o rovnocenných partneroch. Vláda by mala urobiť všetko preto, aby sa situácia zlepšila a dialóg sa vyrovnal v prospech Slovenska. Tu nehovoríme o prospechu Rómov, ale nás všetkých. Kroky vlády preto hodnotím ako nekomplexné a nesprávne.

Ako hodnotíte snahu a činnosť vášho nástupcu?

Ábel Ravasz nemá na pozícii splnomocnenca čo robiť. Na Slovensku máme mnoho šikovných a múdrych Rómov, ktorí sa v téme pohybujú mnoho rokov a dokázali to aj svojimi výsledkami v teréne. Poznajú dokonale prostredie, ako aj problémy rómskych komunít. Nominácia Ravasza bola výsostne politická. Netvrdím, že prioritne musí túto funkciu zastávať Róm, no ako som spomínal, Rómom chýbajú vzory a majú pocit, že žijú v izolácii. Ich volanie nepočúva nikto ani rómsky splnomocnenec. Očakával by som profesionalitu nielen v znalosti terénu, ale aj jazykových kompetenciách. Pán Ravasz vie výborne po maďarsky, po anglicky, priemerne po slovensky a vôbec po rómsky. Vnímam to ako hodnotovú symboliku. Hierarchia by sa mala začínať od konca. Úrad nemá zmysel, ak sa tam niekto prišiel zoznámiť s rómskou témou alebo si urobiť kariéru. Má pomáhať Slovensku a to Ravasz nerobí. Jeho činnosť dôkladne pozorujem, aj preto ho ostro kritizujem. Kým mu stačilo pokračovať v tom, čo sme začali, mám pocit, že po našej práci nezostal kameň na kameni. Zároveň mám obavy, ako sa využijú peniaze, 380 mil. eur, na riešenie rómskej témy. Aj keď na začiatku tvrdil, že nemá politické ambície, dnes je podpredsedom Mostu. Možno si to mnohí neuvedomujú, no je politik a jeho strana je v koalícii so Smerom a v Smere je Kaliňák a Kaliňák má moc hýbať rómskou témou. Zatiaľ som od neho počul len, že chce viac policajtov do osád. Ak má toto pomôcť rómskym deťom, aby sa z nich raz stali slušní a pracovití ľudia, tak budú obaja sklamaní. Kaliňák aj Ravasz.

Celkom na záver, optimizmus zrejme vyzerá inak, pretože si ani dnes nemyslíte, že Rómovia budú mať v najbližšom období vplyv na zásadné riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Je reálna takáto pesimistická vízia?

Skúsim byť v tomto prípade optimista a načrtnúť, ako to vyzerá dnes a ako by to mohlo vyzerať. Máme tu skorumpovanú vládu, ktorá je ochotná pre moc urobiť čokoľvek. Máme extrémistu Kotlebu, ktorý nemusí robiť nič, stačí mu ľudský hnev a propaganda zo štyridsiatych rokov. Zároveň tu máme čestných ľudí, ktorých možno často podceňujeme a myslíme, že nedokážu vládnuť, nemajú dosť síl. Igor Matovič je silný človek. Dokáže sa pozrieť druhému priamo do očí, povedať pravdu, aj keď ho to stojí mnoho problémov. Nie som poslanec, no zostal som hnutiu OĽaNO verný pre pravdu a spravodlivosť, ktoré prináša. Nebojí sa postaviť tvárou v tvár súčasným problémom a čo je dôležitejšie, má naozajstných odborníkov, ktorí dokážu náš štát riadiť omnoho lepšie a predovšetkým čestne. Je to jediná strana, ktorá dala šancu mne, Rómovi a som si istý, že ak nám budú vládnuť takíto ľudia, Slovensko si dokáže poradiť s akoukoľvek témou.


 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Samson pre PL:  Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

6:00 Samson pre PL: Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

ROZHOVOR Nemci si zvolia nové zloženie parlamentu. Angela Merkelová si zrejme ide po štvrté volebné …