Putin si robí so slabým Obamom, čo sa mu zachce. A Trump síce nie je žiadny fašista, nemá však pre Biely dom základné predpoklady, povedal prestížny komentátor Kristol

0
Bill Kristol (Autor: Tomáš Klvaňa)

William Kristol (62) je bývalý personálny šéf viceprezidenta Spojených štátov amerických Dana Quayleho, vydavateľ a šéfredaktor týždenníka The Weekly Standard a prominentný komentátor televíznej stanice Fox News. Absolvoval Harvardovu univerzitu, odkiaľ má tiež doktorát. V roku 2008 bol jedným z rozhodujúcich hlasov, ktorý republikánskemu prezidentskému kandidátovi Johnovi McCainovi odporučil do tandemu Sarah Palinovú. Je mediálne žiadaným pozorovateľom americkej politiky, predovšetkým práve prebiehajúcej prezidentskej kampane.

Ako si vysvetľujete podľa prieskumov silnú podporu kandidatúry podnikateľa a pop celebrity Donalda Trumpa?

Myslím, že nikto nečakal, ako dlho sa udrží na čele republikánskeho prezidentského poľa. Ja som mu spočiatku niekoľkokrát predpovedal, že jeho bublina spľasne, ale zmýlil som sa. Dnes ho musíme považovať za kandidáta, ktorý reprezentuje radikálnu nespokojnosť veľkej skupiny voličov s establishmentom. Keď sa začal kontroverzne vyjadrovať, keď napríklad na Twitteri napádal moderátorku televízie Fox News Megyn Kellyovú, popularita sa mu ešte viac zvýšila. Určite na seba vie pútať pozornosť. Popritom nie je žiadny veľký konzervatívec. V minulosti vyslovil niekoľko názorov, ktoré by za normálnych okolností boli pre konzervatívnych republikánov, ktorí majú mať v primárkach hlavné slovo, neprijateľné. Bol za potraty a podporoval socializačnú reformu zdravotného poistenia. Je teda zrejmé, že populistické hnutie reprezentované prívržencami Tea Party vlastne v skutočnosti veľmi konzervatívne nie je. Ide im skôr o to, ako zamiešať karty, provokovať. To nemyslím kriticky. Ako podnikateľ sponzoroval Trump kampaň nielen republikánov, ale aj demokratov. Takto dal v minulosti peniaze na kampaň aj Hillary Clintonovej. Takže keby sa náhodou stal kandidátom a Clintonová získala demokratickú nomináciu, boli by sme svedkami unikátneho javu: prvýkrát v našich dejinách by spolu súperili politici, z ktorých jeden v minulosti financoval svoju oponentku.

Je ale Trump dostatočne kvalifikovaný na to, aby zastával úrad najmocnejšieho muža planéty?

Nie je a myslím, že ani nikdy nebude. Nemá dostatočnú znalosť politických tém a ani sa nesnaží si ich osvojiť. Na druhej strane nesúhlasím s niektorými ľavicovými pozorovateľmi, ktorí majú z Trumpa fóbiu a považujú ho za vyšinutého, div nie fašistu. Nič také Trump nie je. Ja sa ho rozhodne nebojím. Ani súčasný druhý muž na republikánskom poli, neurochirurg Ben Carson, nie je na post prezidenta kvalifikovaný. Carson je kvalitný a inteligentný muž, ale nepozná prezidentskú agendu v domácej a zahraničnej politike. Pokiaľ by sa mal dostať na potrebnú úroveň, musel by zaznamenať nevídaný pokrok. Treťou je v súčasnosti už bývalá šéfka firmy Hewlett-Packard Carly Fiorinová. Ani ona nemá žiadne skúsenosti z politiky, ale z vedúcich kandidátov je zatiaľ najpríjemnejším prekvapením. U nej je možné si predstaviť, že má pre tú funkciu talent a znalosti. V prvej debate kandidátov v auguste v Clevelande se nedostala ani na pódium medzi „prvú ligu“, ale v takzvanej béčkovej debate si počínala tak dobre, že v druhej diskusii už bola medzi najlepšími. Od tej doby jej vzostup pokračuje.

Títo traja vedúci kandidáti majú v súčasnosti dokopy viac ako päťdesiat percent v preferenciách a ani jeden nemá žiadne skúsenosti z politiky. To je predsa dosť zvláštne, že?

Áno, je a ukazuje to na fakt, že sme sa ocitli v politickom prostredí, ktoré je úplne iné ako to, na čo sme boli doteraz zvyknutí. Je však ešte stále priskoro na definitívne súdy. Prvé primárky sú až o niekoľko mesiacov, čo je v dnešnej politike večnosť a dovtedy sa toho môže udiať skutočne veľa. Vďaka rozhodnutiu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických v kauze Citizens United, ktoré liberalizovalo financovanie politických kampaní, dnes môže mať aj niekoľko kandidátov veľa peňazí na kampaň. Môže sa stať, že niektorí z nich vydržia až do volebného zjazdu republikánskej strany.  A nie je vôbec vylúčené, že by sa rozhodlo o kandidátovi až na ňom. Neočakávam to, nie je to pravdepodobné, ale nie je to nemysliteľné.

Jeb Bush, bývalý guvernér Floridy, mal byť favoritom republikánskych primárok, ale zatiaľ pôsobí  skôr ťažkopádne.

Áno, mám tiež taký dojem. Nejako sa nemôže dostať do správneho tempa. Nezabudnime ale, že posledná kampaň, ktorú viedol, bola tá guvernérska v roku 2002 – takže pred trinástimi rokmi. Medzitým sa prostredie veľmi zmenilo. Vďaka internetu a sociálnym sieťam je teraz všetko omnoho rýchlejšie a razantnejšie. Bush dopláca na to, že je kandidátom establishmentu. A ako sa ukazuje, establishment je v očiach značnej časti voličov nepopulárny. Dopláca tiež na množstvo republikánskych kandidátov. Začali 17, teraz ich je po odstúpení dvoch z nich 15. Populisti
podporujú Trumpa, konzervatívni kresťania sa sústredia na Carsona a zvyšok mainstreamových voličov sa triešti medzi niekoľko ďalších kandidátov. Dobre sa darí mladému senátorovi z Floridy Marcovi Rubiovi, ktorý sa obracia na podobných voličov ako jeho politický mentor Jeb Bush. Nedivil by som sa, keby práve on vydržal vo volebnom boji dosť dlho. Môže sa spoliehať na nasledovnú kalkuláciu: ani Trump ani Carson nomináciu nemôžu získať, Fiorinová je neskúsená a bude robiť chyby a potom som na rade ja.

Medzi demokratmi sa dlho zdalo, že Hillary Clintonová má nomináciu vo vrecku, ale dnes očividne oslabuje. Má síce stále pred jediným silným oponentom, socialistom Berniem Sandersom, značný náskok, ten sa ale dosť zmenšuje…

Ja som  Hillary za jasnú víťazku medzi demokratmi nikdy nepovažoval. Jej čísla v otázke sympatií voličov a dôveryhodnosti sú veľmi slabé, čo naznačuje dlhodobú zraniteľnosť. Dnes sa často špekuluje, že do demokratických primárok vstúpi populárny viceprezident Joe Biden, ktorý stúpa v prieskumoch. A nemôžem si pomôcť: takí politici, ako minister zahraničia John Kerry, prezidentský kandidát z roku 2004, alebo bývalý viceprezident Al Gore, prezidentský kandidát z roku 2000, ktorý v celonárodnom súčte získal viac hlasov ako zvolený prezident George W. Bush (celonárodný súčet nie je pre prezidentské voľby v USA rozhodujúci, záleží na výsledkoch v jednotlivých štátoch; pozn. T. K.), alebo aj guvernér Kalifornie Jerry Brown, sa na kampaň Hillary musia pozerať a hovoriť si – ja som predsa v politike dosiahol viac a toto viem tiež. Nevylučujem, že sa môžeme ešte dočkať aj relatívne neskorých vstupov ďalších kandidátov do súťaže.  

Pokiaľ by prezidentskú nomináciu získal viceprezident Joe Biden, jeho kampaň by bola postavená na kontinuite s vládou prezidenta Baracka Obamu, ktorého tvrdo kritizujete. Mal by šancu republikánov poraziť?

Pokiaľ by sa stal Biden kandidátom, očakával by som, že si ako viceprezidentskú kandidátku vyberie ľavicovú senátorku Elizabeth Warrenovú, ale pochopiteľne by musel obhajovať Obamovu politiku. Bol by dosť zraniteľný. Obama je veľmi zlý prezident. Predstavuje razantnú odchýlku od mainstreamového pohľadu na Ameriku a jej úlohu vo svete. Neverí, že Spojené štáty americké sú výnimočná krajina s výnimočnými úlohami, naopak, považuje ju za rovnakú, ako sú ostatné demokracie. Neverí v nasadenie amerických síl vo svete, naopak, túto silu považuje za problém a ospravedlňuje sa za ňu. V súčasnej kríze na Ukrajine a v Sýrii v podstate prenechal iniciatívu Rusku a Vladimirovi Putinovi. Je to Putin a Rusko, kto je dnes hýbateľom situácie v Sýrii, a Obama sa len prizerá. Myslím si, že by pokračovanie „Obamovej vlády“ prostredníctvom prezidenta Bidena bolo veľmi zlé nielen pre Ameriku, ale aj pre celý svet. Potrebujeme prezidenta, ktorý obnoví americkú rozhodnosť a sebavedomie a ktorý bude podporovať spojencov, nie ich podlamovať, niekoho, kto zastaví ústup Ameriky zo svetových pozícií.

Politológ Francis Fukuyama mi povedal, že Obamova dohoda s Iránom na zastavenie ich jadrového programu je najlepšou realisticky možnou dohodou v zlej situácii. Vy ju naopak tvrdo kritizujete. Prečo?

Pretože posilňuje režim v Iráne. Dohoda je ich víťazstvo. Zbavili sa hospodárskych sankcií výmenou za sľuby, ktorých dodržiavanie nebudeme môcť účinne kontrolovať.  Je to pre Irán cesta, ako sa jednoduchšie dostať k jadrovým zbraniam, a nie ako im v tom zabrániť. Obama povedal, že Irán je zložitá krajina, rovnako ako my sme komplikovaná krajina. Iste, oni sú sponzori teroristov, sú agresívny džihádistický režim a my nie sme. Táto dohoda upevní moc tohto režimu vo chvíli, keď pod náporom sankcií oslaboval. Povedie k novým pretekom v zbrojení na Blízkom východe. Obama jednoducho žije vo svete fantázie, v akejsi podivnej bubline. Rozhodne nežije v reálnom svete.

- Reklama -