Rakúsky kardinál Christoph Schönborn predniesol varovanie pri príležitosti kresťanského sviatku mena Panny Márie, ktorý je pripomienkou a vďakou za víťazstvo nad Turkami v bitke o Viedeň pred 333 rokmi. Podľa informácií z viedenskej arcidiecézy kardinál povedal: „Dôjde k islamskému dobytiu Európy? Veľa moslimov po tom túži a tvrdí, že s Európou je koniec.“ Kardinál Schönborn požiadal Boha, aby sa zmiloval nad Európou a jej obyvateľmi, ktorí sú podľa jeho slov „v nebezpečenstve zániku kresťanského dedičstva“. Súhlasíte s ním? Je „Saracén“ opäť hrozbou?
Domnievam sa, že pre Európu sú oveľa väčšou hrozbou samotní Európania než nejakí Saracéni. V minulosti to bolo vždy tak, že obyvateľstvo, ktoré sa nemohlo brániť, si podrobil niekto silnejší. To, ako si počíname dnes, je však prvý známy prípad toho, keď si niekto môže podrobiť obyvateľstvo, ktoré je schopné sa brániť a ubrániť. Študoval som históriu, ale nepamätám si iný príklad, kedy by tí, ktorí chceli odolávať vonkajšej hrozbe, boli označovaní za zlých, zatiaľ čo tí, ktorí chcú kapitulovať, sú vynášaní ako nositelia všetkých možných cností. Bez toho, aby som sa chcel kohokoľvek dotknúť, si myslím, že takto sa prejavuje degenerácia.
Čo hovoríte na výsledky nedávnych krajinských volieb v Nemecku a na to, ako sa k nim stavia Angela Merkelová?
Angela Merkelová sa dosť dlho zdržiavala v krajinách východného bloku a menovite v Prahe, aby si mohla osvojiť Plzákovu zásadu: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.“ Bohužiaľ to, čo písal Plzák výhradne v súvislosti s manželskou neverou, pochopila Angela Merkelová ako odporúčanie na politickú stratégiu. Európa tým trpí, ale Plzák za to naozaj nemôže.
Niektorí európski politici začínajú čiastočne zaraďovať spiatočku a viac-menej začínajú vystupovať proti migrácii. Hovoria o tom, že treba otvorenejšie komunikovať s občanmi a brať na nich viac zreteľ (pozri napríklad nedávny neformálny summit EÚ v Bratislave). Čo ich k tomu vedie? To sa zázračne prebudili alebo sa boja ľudí?
Dokonca ani v politike sa fakty nedajú ignorovať večne. Je veľa prípadov, keď tí, ktorí sa uchyľujú do Európy, vystupujú totálne neprípustným spôsobom a rozhodne sa nesprávajú ako ľudia, ktorí vďačne prijímajú pomoc. Kompromitujú tým nielen „politikov-vítačov“, ale bohužiaľ vrhajú zlé svetlo aj na tých, ktorí si skutočne zachraňujú holý život. A ani tých nie je málo. Bohužiaľ nikto presne nevie, koľko je vlastne osôb, ktoré nutne potrebujú pomoc, a koľko osôb, ktoré by potrebovali niečo úplne iné.
A zmení sa podľa vás niečo v migračnej politike EÚ aj v iných oblastiach? Má vôbec EÚ schopnosť nejakej sebareflexie či urobiť zásadnú zmenu k lepšiemu? Ľudia dôverujú EÚ čoraz menej, ale aj napriek tomu volajú Brusel a Berlín po väčšej centralizácii a vytvorení európskej armády… A smernice, nariadenia, predpisy, kvóty, vyhrážky pokutami za neprijatie utečencov chrlia ďalej…
Stále verím, že to Európa – na rozdiel od Angely Merkelovej – predsa len zvládne. Študujem dôkladne dokumenty európskych inštitúcií týkajúce sa migrácie a azylu zhruba od roku 2005. Dajú sa v nich rozpoznať tri fázy. Do jari 2011 európske inštitúcie plánujú, ako pomocou riadenej migrácie dynamizovať trh práce v Európe a čeliť rizikám starnutia populácie. Začiatkom roku 2011 bola prepadnutá Líbya a vyvolaná občianska vojna v Sýrii. Začala prvá vlna veľkej neriadenej migrácie, ale utečenci zatiaľ zapĺňali predovšetkým tábory v mimoeurópskych krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu.
Druhý zlom nastal v lete 2014, kedy sa po upevnení pozícií islamistov v rozbitej Líbyi a Sýrii zdvihla druhá a oveľa vyššia vlna migrácie. Od jari 2015 na ňu európske inštitúcie reagujú snahou o presadenie povinných kvót, vymýšľajú trvalý mechanizmus relokácie a od jari tohto roku uvažujú o zavedení povinnosti členských krajín rozdeľovať si medzi sebou nielen migrantov, ktorí už prenikli na územie EÚ, ale každoročne si vyberať aj medzi tými, ktorí v prvej a druhej fáze uviazli v utečeneckých táboroch mimo Európy.
A buď príde fáza inteligentnejšej politiky, ktorá zabráni kulminácii ďalšej vlny, alebo skolabujú poistné systémy štátov, ktoré budú novou vlnou utečencov zavalené, a v Európe zavládne chaos. Zmena rétoriky môže byť súčasťou opätovného naštartovania pudu sebazáchovy na prechode od tretej k štvrtej fáze.
Myslíte si, že ľudia európskym elitám zatiaľ len verbálnu zmenu postoja uveria? Môže sa vôbec súčasná čiastočne zdiskreditovaná „elita“ typu Junckera, Schultza, Merkelovej, Hollanda a ďalších zachrániť? Nenahradia ich skôr „populisti“ typu Le Penovej, Hofera atď.? Alebo niekto iný?
Zmena rétoriky môže byť, samozrejme, čisto účelová. Za clonou pekných rečí sa budú presadzovať opatrenia navrhnuté v tretej fáze. V tom prípade však nemecké a francúzske voľby v budúcom roku rozhodnú, aká bude budúca európska reprezentácia. Je dobré, že ste dali slovo „populizmus“ do úvodzoviek. S týmto termínom sa dnes totiž šermuje tak neuveriteľne a nehanebne, že to vyzerá, že populista je každý, komu ešte zostalo aspoň trochu zdravého rozumu.
Hovorí sa o možnom rozpade EÚ. Myslíte si, že k nemu dôjde? A bolo by to dobré alebo zlé?
Myslím si, že k celkovému rozpadu EÚ nedôjde. Pôvodné jadro krajín, ktoré v podstate kopíruje hranice ríše Karolovcov pred jej delením v roku 843, zostane naďalej integrované. My dnes v podstate nevieme, či si nás v tom prípade budú chcieť ponechať z geopolitických dôvodov v tomto centre alebo nás vyhostiť na perifériu. Navyše ani nevieme, čo z toho by bolo dobré a čo zlé. Neverím, že by sa cudzie firmy a banky chceli zbaviť kontroly nad našou ekonomikou, ktorá je pre nich taká výhodná. Na druhej strane túto kontrolu získali z rozhodujúcej časti už pred naším vstupom do EÚ, takže by pre nich nemusel byť problém si ju podržať a ďalej ju prehĺbiť aj po našom prípadnom ukončení členstva v EÚ.
A nebolo by lepšie postaviť spoluprácu európskych národov na nových základoch bez súčasných zdiskreditovaných európskych a bruselských politikov a úradníkov typu Junckera či Schultza a bez tých desaťtisícov strán úniového práva a predpisov a ťažkopádne zabetónovanej mašinérie?
Európska únia vznikla na pôdoryse povojnovej spolupráce medzi Nemeckom a Francúzskom. Už vtedy bola budovaná vo veľmi technokratickom duchu. V Nemecku vládla po vojne ideológia ordoliberalizmu, čiže presvedčenia, že trh treba udržiavať v rovnováhe politickými zásahmi, teda prostredníctvom politikov a právnikov. Vo Francúzsku zase panovali obavy z víťazstva komunistov, ktorí boli po vojne veľmi silní. Aj francúzski politici preto chceli vymyslieť technokratický systém, ktorý by usmerňoval hospodárske sily bez ohľadu na výsledky volieb národných parlamentov. No a to sa dokonale podarilo. Preto tí, ktorí hovoria o zlyhaní Európskej únie, vôbec nevedia, o čom je reč.
A čo Vyšehrad plus ako alternatíva? Mohli by sa pridať časť Balkánu, Pobaltie… V minulosti zohrávalo v priestore medzi Ruskom a Nemeckom určitú stabilizujúcu a bezpečnostnú úlohu habsburské súštátie. Nie je teda alternatívou vytvoriť tu nejakú alianciu suverénnych štátov a zónu voľného obchodu?
Keď si predstavím, aké odlišné politické sily pôsobia v týchto krajinách a aké rôznorodé majú záujmy, neverím tomu, že by mohol z tejto zmesi vzniknúť nejaký stabilizačný faktor. Išlo by vlastne o východný blok bez Sovietskeho zväzu. Nezabúdajme, že východný blok dokázal udržať pohromade jedine diktát Sovietskeho zväzu, a keď ten ustal, každá krajina vykročila iným smerom úplne bez ohľadov na svojich susedov. Bez tlaku z Moskvy či Bruselu sa slovanskí bratia aj neslovanskí bratranci medzi sebou pravdepodobne pobijú. V minulosti to už párkrát predviedli.
Zástancovia EÚ hovoria, že EÚ zabránila vojnám. Súhlasíte s tým, hoci do 70. rokov polovica západoeurópskych štátov nebola v EHS, ale v EFTA? A nehralo väčšiu rolu NATO a fakt, že v čase studenej vojny si spolu európske štáty nemohli dovoliť bojovať s ohľadom na hrozbu zo ZSSR?
Obávam sa, že v čase jadrových zbraní nebránili vojnám mierové úmysly a medové deklarácie, ale jadrová rovnováha a vedomie konca planéty v prípade, že ju bude chcieť niekto prekabátiť. Niektorí ľudia v americkej politike, a teda aj vo vedení NATO, ktoré je jej nástrojom, ako keby zabúdali, že jadrová rovnováha stále existuje. Je škoda, že si nemôžu armagedon zariadiť len pre seba, ale že by doň zatiahli aj normálnych ľudí, ktorí majú radšej život než umieranie.
A čo hovoríte na názory, že centralizačná politika EÚ môže naopak vyvolať a vyvoláva pnutie medzi národmi a môže priniesť vojnu medzi štátmi či občiansku vojnu?
Pokiaľ vo štvrtej fáze migrácie, o ktorej som hovoril v úvode, Európa nezabezpečí svoje hranice a nevráti späť tých, ktorí v nej nemajú nárok na azyl, potom nie je vylúčený žiadny scenár.
