Príde po Mníchove teror do neďalekej Viedne? Potenciál na útoky tu je vysoký, rozoberá situáciu analytik Žitný

0
Milan Žitný (Autor: Milan Žitný)

Bol včerajší útok v Mníchove v niečom špecifický, iný v porovnaní s nedávnymi útokmi, ktoré otriasli Európou?

Skôr tu vidno zhodné črty než odlišnosti – verejné priestranstvo, „mäkké“ ciele, mladý muž, neeurópsky pôvod.

Takže spôsoby boja teroristov sa príliš nemenia?

Aj hovorca Islamského štátu vyhlásil: „Zabíjajte ich, kde sa len dá! A to všetkými možnými prostriedkami.“ Keď to rozmeníme na drobné, všetkým, čo máte poruke – nôž, sekera… Akákoľvek, aj jednoduchá zbraň. A to je výzva, ktorá sa napĺňa, smerovaná na ľudí v Európe. My nepotrebujeme vaše činy tu na území, ktoré ovláda Islamský štát. Vaše činy majú oveľa väčší význam tam, kde žijete. A ako vidno, evidentne to nachádza svojich recipientov.

Je podľa vášho názoru reálny aj variant, že útočník mal aj komplicov, pričom polícia v záujme upokojenia verejnosti nechce odkryť všetky detaily? Mohla by sa takto polícia zachovať?

Vylučujem túto možnosť, aby polícia nedostatočne ľudí informovala a zároveň ich vystavovala vysokému riziku. Čo som mal možnosť si všimnúť, tak naopak, bavorská polícia ľudí dôrazne vyzývala, aby sa zdržiavali doma, vyhýbali sa verejným priestranstvám a nevystavovali sa nebezpečenstvu. Čiže polícia týmto naznačuje, že páchateľ môže ešte stále byť v teréne. To, že to nie je zatiaľ potvrdené, je druhá vec. Odpoveď ponúknu až výsluchy svedkov z nákupného centra. Polícia už možno nejaký takýto obraz má, no verejnosť ho zatiaľ nepozná.

Aký vývoj z hľadiska bezpečnostnej otázky predpovedáte v Európe v krátkodobom horizonte? Budú sa takéto útoky opakovať alebo by mohlo prísť aj k postupnému upokojeniu situácie?

Keďže tu máme sériu alebo reťazec takýchto útokov, tak predpoklad je, že takmer naisto budú pokračovať a objavovať sa budú aj inde. Brať to na ľahkú váhu preto nie je rozumné.

Najbližšou multikultúrnou metropolou je pre Slovákov Viedeň. Je šanca, že útok podobného typu by sa mohol vyskytnúť aj blízko našich hraníc, navyše v meste, kde žije veľké množstvo Slovákov?

Samozrejme, aj vo Viedni môže prísť k útokom. Musíme uvažovať v kontexte, že nielen krajiny, ktoré sú vo vojenskom konflikte s Islamským štátom, napríklad Francúzsko, môžu byť terčom. Nemecko nie je v priamom konflikte a ani Rakúsko nie je. V zásade ide len o to, či v takom meste žije početná islamská komunita a či sú splnené všetky náležité podmienky, aby k útoku mohlo prísť. Čiže radikalizované prostredie medzi mladými moslimami, možnosť dostať sa k zbraniam, možnosť silnej indoktrinácie. To všetko splnené je a potenciál na útoky je v tom prípade vysoký.

Prečo k útoku dochádza aj zo strany ľudí, ktorí sa v danej krajine narodili? Veď útočia na svojich spoluobčanov a krajanov. Nejde o ľudí zvonku… Narodia sa v konkrétnej krajine a aj tak ju nenávidia. Nie je to zvláštny postoj?

Keď sa na to pozrieme sociologicky, tak ich rodičia, prípadne prarodičia, prichádzali do západnej Európy z krajín, ktoré boli veľmi chudobné a veľmi nerozvinuté. Z týchto ťaživých podmienok prišli do prostredia bohatého, mimoriadne kultúrne tolerantného a mali možnosť sa uplatniť. Táto tretia generácia, hovoríme o ľuďoch okolo 20. roku života, neprišla do Európy z príšerného, zanedbaného a chudobného prostredia. Oni sa už v tej kultivovanej Európe narodili a ten rozdiel, ktorý pociťovali ich rodičia, prípadne prarodičia, už oni nepociťujú. Pocit vďačnosti voči prostrediu už nemajú. Naopak, títo mladí už skôr očakávajú, že vonkajšie prostredie bude voči nim naklonené. Komunita je silná, veľká a má svoje zvyklosti. Je však silne getoizovaná, teda oddelená od okolitého prostredia. Prístup na pracovný trh je pre nich ťažší, vzdelanie dosahujú pomerne nízke. Toto je problém všade v Európe. Či už vo Švédsku, či vo Francúzsku, Belgicku, Veľkej Británii… A táto komunita sa nedostane na pracovnom trhu na úroveň väčšinového etnika, čím vzniká začarovaný kruh geta – nevychádzať z neho. A to je prípad všetkých predmestí veľkých mestských aglomerácií. Len v samotnom Štokholme je už okolo 17 no-go zón. Toto vyčleňovanie v nich vyvoláva negatívne pocity: oni nás nechcú, my sme pre nich spodina. A prostredníctvom rozvoja sociálnych sietí majú títo mladí možnosť prijať hlasy, ktoré im vysvetľujú, prečo sú na tom zle. Či už im o tom kážu v mešite, alebo to robí nejaký vzdialený imám cez internet. A hovoria im vcelku jasne: oni vás nemajú radi, pretože sme iná kultúra. Čiže zase je to celý balík vecí, ktoré týchto ľudí formujú.

- Reklama -