Prejavy lídrov na oslavách SNP prispeli k rastu preferencií kotlebovcov. Súčasná koalícia však stále nemá alternatívu. Ak by vládla pravica, dávno by už boli predčasné voľby, hovorí Mikloško

13.9.2017 11:00

ROZHOVOR Ako hodnotí súčasné politické dianie na Slovensku bývalý poslanec parlamentu Jozef Mikloško? V čom je podľa neho chyba, že v opozícii chýba líder, ktorý by bol potenciálnym zjednotiteľom pravice? Môže ním byť Alojz Hlina? „Nepúšťal by som sa do stálej kritiky druhých, nových voličov nám to nezíska. Treba si zvyknúť aj na kritiku, tešiť sa z ľudí, ktorí mi povedia pravdu," dodáva Mikloško.

Prejavy lídrov na oslavách SNP prispeli k rastu preferencií kotlebovcov. Súčasná koalícia však stále nemá alternatívu. Ak by vládla pravica, dávno by už boli predčasné voľby, hovorí Mikloško
Foto: TASR
Popis: Jozef Mikloško

Boli ste dlhoročným poslancom v parlamente. Ako vnímate súčasné dianie na politickej scéne?

Poslancom SNR som bol v roku 1990 iba krátko, lebo som nastúpil do Prahy na post podpredsedu vlády ČSFR. V roku 1992 ma zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia na pol roka. Vždy to bolo prekrúžkovaním z nižších miest. V roku 2010 som kandidoval za seniorov v KDH, chýbalo mi 237 krúžkov. Až po 20 rokoch, v roku 2012, som sa zasa dostal do NR SR, z čísla 34 som skočil na číslo osem. Stal som sa mladým dinosaurom, ktorý mal počas štyroch rokoch v parlamente 615 vystúpení.

Súčasná koalícia stále nemá alternatívu. Opozícia je rozštiepená, z mnohých dôvodov sa nedá zjednotiť. Ak by po voľbách 2016 vládla „pravica“, dávno by už boli predčasné voľby. KDH vypadlo z 1. ligy vlastnou vinou. Tým však dostalo šancu na radikálnu zmenu a odraz od dna. Pád dnešnej vlády by nemal zmysel, veď ani poldruha roka po voľbách nie je nik pripravený na jej vystriedanie. Je to reálny obraz dnešného rozvadeného Slovenska, pre ktoré nikto nie je dobrý.

Sme svedkami napätých vzťahov medzi koaličnými partnermi. Kde môžeme vidieť príčiny?

Na minulosť vládnucich strán sa nedá zabudnúť. Smer vznikol z SDĽ, tá z KSS. Štyri roky ich vlády s HZDS a SNS boli katastrofou, ďalšie štyri, keď vládli sami, im umožňovali robiť, čo sa im zachcelo. SNS má zlú históriu, po revolúcii rýchlo doplnili červenú farbu bielou a modrou. Niesli sa na vlne primitívneho nacionalizmu a prospechárstva. Dnes klesajú, a preto sa snažia zaujať ľudí a médiá, akosi sa im to nedarí. Ich voličstvo preberá najmä Smer a aj ĽS NS. Sieť bola nádejnou stranou s raketovým nástupom a aj pádom. Okrem šéfa nemala osobnosti, milión hlasov pre neho v prezidentských voľbách si rýchlo prešustroval. Most-Híd je pragmatická strana, ktorej na krk dýcha SMK a aj ich rozhodnutie vstúpiť do tejto vlády.

Slovensko je polarizované na každej aj hlúpej téme. Neprajeme si, závidíme, nenávidíme sa, všetko kritizujeme. Všetko by sa malo zmeniť, iba my nie. V súčasnej kríze je takýto prístup trápny. Na druhej strane však treba priznať, že koaličnej vláde sa podarilo zbrzdiť avantúry Smeru. Presadila omnoho viac, ako dokázala opozícia v roku 2012 – 2016, ktorá proti vláde jednej strany nič nedokázala.

V čom je podľa vás chyba, že v opozícii chýba líder, ktorý by bol potenciálnym zjednotiteľom pravice?

Líder musí ľudí zjednocovať, nie hecovať a štiepiť. Mal by to byť štátnik, všestranne vzdelaný, veľkorysý, s nadhľadom a európskymi skúsenosťami. Musí vedieť rečniť, mať víziu, byť morálne čistý, bez privatizačných a korupčných šrámov. Na takého Slovensko čaká, nateraz márne. Matovičove heslá – všetci sú zlodeji, klamári a korupčníci, mnohých presvedčili, že politika je špinavá vec, že všetci politici sú bagáž, ktorá myslí iba na seba a na peniaze. Nie je to však tak!

Dnes najmä médiá upozorňujú na mnohé škandály, na druhej strane svojou politickou korektnosťou, polopravdami a zamlčiavaním faktov, ba až cenzúrou, stratili dôveryhodnosť. Každý si preto hľadá najmä na internete alternatívne zdroje, ktoré sú často tiež polopravdami. Všetko si treba overovať z mnohých strán, nie každý má na to čas a chuť.

Ako si vysvetľujete nárast Kotlebovej ĽS NS?

Je to aj z frustrácie z politiky, z protestu proti klasickým stranám, v snahe po niečom novom. V hlavných médiách sú niektoré témy stále tabu, dokonca sa často používa komunistická terminológia, proti ktorej sa málokto odváži protestovať. Dnes môže hocikto hocikoho hocikedy onálepkovať ako extrémistu a fašistu, ťažko sa potom z tohto šuflíka dostane von. Ak je niekto demokraticky zvolený, nemôžeme ho ignorovať a na neho iba nadávať. Na otázky slovenského štátu, Slovenského národného povstania, nášho vzťahu k NATO, EÚ, k Rusku, eurofondom, verejným obstarávaniam, daňovým rajom, k rómskej problematike, k výpredaju štátu do zahraničia a pod. sa málokto odváži povedať svoj skutočný názor. To, že kotlebovci o tom hovoria, často aj nevhodne a nekvalifikovane, prispieva k ich nárastu. Prejavy lídrov na oslavách SNP a ústavy tiež prispeli k rastu ich preferencií.

Po neúspešných voľbách pre KDH sa okrem kotlebovcov dostala do parlamentu aj strana Sme rodina Borisa Kollára. Proti obom stranám sa výrazne ohradzuje predseda KDH Alojz Hlina. Považujete jeho pôsobenie na čele strany za úspešné?

KDH po vypadnutí z parlamentu nedokázalo nájsť nikoho na čelo strany. Obnoviť stranu, ktorá je tu 28 rokov, nie je jednoduché ani medzi členstvom, ani u voličov. V parlamente som Alojza Hlinu poznal ako akčného človeka, s nápadmi a iniciatívami, ako pracanta a človeka s výdržou. Byť predsedom kresťansko-demokratickej strany je však iná pozícia. Musí budovať aj na starom KDH, s novými ideami, metódami práce a víziami. Jeho putovanie po mestách a dedinách je obdivuhodné. Mal by sa však viac venovať kontinuite strany, nie budovaniu novej strany, ktorých je dosť aj bez nás.

Mne sa viac páči metóda ukazovať a propagovať naše karty, aké máme zásady, ciele, spôsoby na ich dosiahnutie. Nepúšťal by som sa do stálej kritiky druhých, nových voličov nám to nezíska. Treba si zvyknúť aj na kritiku, tešiť sa z ľudí, ktorí mi povedia pravdu. Frakcie v strane nie sú ničím zlým. V minulom období predseda KDH nemal rád kritické slová, to nebolo dobré. KDH sa potopilo, teraz sa drží nad vodou, aj keď k radikálnemu obratu ešte nedošlo. Tých, ktorí túto stranu aj s mnohými chybami roky budovali, nemožno celkom ignorovať. Nepotrebujeme ďalšie štiepenie.

Alojz Hlina a Jozef Mikloško Zdroj: Archív JM

Vidíte budúcnosť kresťanskej demokracie na Slovensku v pozitívnom svetle?

Kresťanská demokracia má v dnešnom chaose názorov veľkú dôležitosť. Veď tieto strany v Európe po vojne obnovili viaceré štáty a majú veľa prívržencov. Ľudia hľadajú stabilitu a pevné zásady, ľudí, ktorým nejde o výhody, ale politikou chcú slúžiť druhým. Talianski kresťanskí demokrati vládli desiatky rokov a aj keď sú dnes vo viacerých stranách, stále majú veľa voličov.

KDH tu je od roku 1989, je najstaršou kresťanskou demokraciou v postsocialistických štátoch. Ciele, ktoré tu boli po revolúcii – pluralitná demokracia, trhová ekonomika a dodržiavanie ľudských práv sa sprofanovali. Trhový systém znamená „trhni, čo môžeš“, život na dlh, nad pomery a finančné špekulácie. Stále nové „ľudské práva“ sú cestou do priepasti. Iba strany, v ktorých sa nezabudlo na kresťanské korene Európy, nás môžu vyviesť z dlhého putovania púšťou. Slovenská história má kľúčové roky s osmičkou, na budúci rok sa teda niečo podstatné zmení!

Ste členom Výkonného výboru Európskej únie seniorov, ktorá je pridružená k Európskej ľudovej strane. Ako teda vnímate aktuálnu situáciu v Európskej únii? Kde sú najväčšie nedostatky a v čom sú naopak najväčšie pozitíva, že sme jej členom?

Európska únia seniorov ma vyše milióna členov aj Združenie kresťanských seniorov – 5000 ľudí – medzi nich patrí. Som rád, že sme v EÚ, niet inej cesty. Európa, to sme my, členovia Únie, ktorí majú právo ju meniť a zlepšovať. Európa sa nesmie zaujímať len o biznis, ekonomiku a financie, nemôže zabudnúť na duchovné a morálne hodnoty, že naše korene sú kresťanské. Keď Slovensko zmenilo svoju ústavu v prospech tradičného manželstva muža a ženy, v Bruseli vyskakovali po plafón. Je tam veľa byrokracie, príliš veľa mladých ľudí, miešajú sa do kompetencií národných štátov, zanedbávajú účinné opatrenia proti finančnej kríze. Neobmedzujú finančné špekulácie, tlačenie nekrytých peňazí, využívanie slabých štátov silnými, zabúdajú na subsidiaritu a rozpočtovú zodpovednosť.

Je umením nájsť rovnováhu medzi zachovaním identity národného štátu a podrobením sa globalizácii. Na nedávnom stretnutí v Salzburgu vytiahol premiér ČR Sobotka dobrý argument, ktorý sa isto týka aj Slovenska. Povedal, že „z Čiech odchádza tristo miliárd korún zahraničným investorom, a preto je smiešne tvrdiť, že žijeme z európskych dotácií“. V oblasti obrany Európa tiež zaspala. Spoliehanie sa len na NATO nás môže zatiahnuť do amerických avantúr, ktoré sa nás v podstate netýkajú. NATO by sa viac malo venovať aj boju proti terorizmu.

Krajiny V4 vystupujú rázne proti kvótam na utečencov. Slovensko dokonca podalo žalobu aj na medzinárodný súd. Napriek tomu Fico hovorí, že chceme byť v jadre EÚ. Je to podľa vás dobré riešenie?

Kvóty pre utečencov sú hlúposťou. Pani Merkelová sa s nikým neporadí a prijme vyše milión neznámych „návštevníkov“, silno ich podporuje a keď jej začnú prerastať cez hlavu, snaží sa ich hodiť na členské štáty EÚ. Na to nemožno pristať, veď väčšina z nich nemá ani záujem zostať na Slovensku. Medzinárodný súd o kvótach sme spolu s Maďarmi prehrali, to sa čakalo. Slovensko by malo k oprávneným žiadateľom o azyl veľkorysejšie postupovať. Malo by si ich vyberať v zberných táboroch ešte na cudzích územiach, nie až tu. Príklad s akceptovaním sýrskych kresťanov je úspešný.

Jadro EÚ bude pod vedením Nemecka a Francúzska. Však aj teraz si ich predstavitelia posedia pri káve a ostatným oznámia, na čom sa dohodli. Francúzom sa ich migračná politika vymkla z rúk, doplatia na to. Nemci sa tiež nemôžu veľmi radovať. Už v roku 1970 tam boli šytyri milióny gastarbeiterov najmä z Turecka a bývalej Juhoslávie. Nepotrebujeme, aby problémy Nemecka a Francúzska sa riešili na Slovensku. Na druhej strane sme nateraz konsolidovaným, bezpečným a prosperujúcim štátom, ktorý si nezaslúži byť na okraji európskeho diania. Nesmieme však zabudnúť ani na V4, ktoré je silným a akceptovaným zoskupením.

Boli ste veľvyslancom v Taliansku. Momentálne samotní Taliani čelia masívnemu náporu migrantov. Nie je táto migračná vlna hrozbou aj pre našu identitu a európske hodnoty, ktoré vychádzajú z kresťanstva?

Migračná situácia je v Európe katastrofálna, nás sa to akoby netýka. Taliani mali roky návaly státisícov z Afriky. Európu to začalo zaujímať až teraz, keď ju to tiež ohrozuje. Medzi migrantmi sú tí, ktorých prenasledovali za názory a vieru, ale aj ekonomickí migranti a militanti. Tí, čo z lodiek hádzali do mora kresťanov patria do väzenia, ale 1770 ľudí, ktorí sa napríklad v roku 2015 utopili v mori, je tiež škandálom.

Naše azylové štatistiky sú nízke, ročne udelíme azyl pár ľuďom. Vyhovárame sa, že ľudia chcú aj tak ísť ďalej, nechcú tu zostať. Isto sú aj takí, ktorí by sa tu radi usadili. Naša opatrnosť je na mieste, aj keď na terajšiu situáciu musíme pružnejšie reagovať.

Slovensko by malo dávať azyl napríklad dokázateľne prenasledovaným kresťanom. Aj cirkvi by sa do toho mali zaangažovať. Napríklad v katolíckej je asi 1500 farností a 400 kláštorov. Niektoré by mohli zobrať kresťanskú rodinu zo Sýrie, resp. z Iraku, odkiaľ vyhnali okolo šesť miliónov ľudí. KBS, farské úrady a aj rehole by mohli v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vládnymi autoritami pomáhať ohrozeným ľuďom a zaintegrovať ich do občianskych a cirkevných komunít. Toto úsilie je v zhode s výzvami pápeža Františka.

Za totality od nás utekali státisíce občanov – za slobodou, pred prenasledovaním aj z ekonomických dôvodov. Mnohé štáty ich veľkoryso prijímali. Dnes státisíce našich, najmä mladých „utekajú“ za prácou do zahraničia. Keby ich neprijímali, hovorili by sme o porušovaní európskych zákonov. Aj Slovensko by teda malo preukázať väčšiu solidaritu s ľuďmi, ktorí utekajú pred prenasledovaním. Ľudí, ktorí sa však nevedia, nechcú alebo nemôžu u nás zaintegrovať, nechceme.

Jozef Mikloško Zdroj: Archív JM

Ako hodnotíte doterajšie prezidentovanie Donalda Trumpa v USA? Čo to znamená pre kresťanov?

Trump na inaugurácii povedal: „Príliš dlho bola pri moci skupina ľudí vo Washingtone, ktorá myslela len na svoje záujmy. Čas prázdnych rečí uplynul, súčasný stav sa skončil.“ Povedal aj: „Všemohúci stvoriteľ, národ chránený Bohom, Biblia hovorí – ako je dobre, keď boží ľudia žijú v jednote.“ V praxi však rýchlo narazil na americké bariéry, jeho dnešné postoje sa veľmi líšia od jeho prísľubov. Oceňujem, že sa prejavil „prolife“, podporil cirkevné školstvo, zastavil dotácie pre „plánované rodičovstvo“, atď.

V USA som bol osemkrát – v rokoch 1970 – 1996. Pri prvej návšteve to bola veľká zem, krajina veľkých možností, plná talentovaných a pracovitých ľudí. S nástupom „baby boomer generation“ to išlo dole vodou. Odmietali tradičné hodnoty, boli z najlepších univerzít, cítili sa privilegovanými, s veľkými príjmami a konzumným životom. Skončilo sa to zadlžením krajiny, s neokonzervatívcami v politike, so životom nad pomery a s vojenskými dobrodružstvami.  

Podľa Trumpa sa skončila politická korektnosť. Vo voľbách získal aj kresťanských voličov, tvrdil, že chce byť prezidentom všetkých, najmä tých, ktorí nie sú so súčasným stavom spokojní a chcú zmeny nutné pre svet, ktorý je ohrozený atómovým ničením. Terajšie jeho postoje sú však opačné, prežíva veľký tlak bývalej administratívy a vojenských jastrabov, nemal by sa im poddať.

Verím, že Amerika sa zasa zmení na The big country, krajinu, v ktorej bude zasa vládnuť sloboda a demokracia, nielen peniaze, zisk a úspech za každú cenu. Veril som, že vzťah USA a Ruska sa zlepší, že v Rusku nebudú vidieť iba nepriateľa, ktorý za všetko môže, že vojna medzi mocnosťami nebude. Moja nádeje boli poslednými udalosťami otrasené.

V našich médiách tiež došlo ku kolektívnemu zlyhaniu, nesnažili sa porozumieť, čo sa deje v USA. Víťazstvo Trumpa nevedeli prijať, ešte ani nezačal a už sa šírila myšlienka jeho „impeachmentu“. Nespokojnosť Američanov so súčasným stavom prieskumy nezachytili? Za Wikileaks, ktorý zverejnil maily demokratov, videli iba ruských hackerov? Wikileaks dokazuje, že politici si musia dávať pozor na svoje tajné rozhodnutia, lebo ich prezradenie môže byť koncom ich kariéry.

Ste tiež predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. V čom spočíva najväčšie ohrozenie kresťanov na svete?

Na Slovensku žije vyše 1,3 mil. seniorov, ktorí sú často na okraji spoločnosti. Straším, že keď raz založíme stranu seniorov, vyhráme voľby.

Podľa organizácie Cirkev v núdzi každých päť minút usmrtia vo svete pre vieru jedného kresťana. Súčasný stav sa pokladá po prenasledovaní kresťanov v Rímskej ríši za druhé najväčšie prenasledovanie v histórii. Odhaduje sa, že len napríklad v roku 2013 v novodobom holokauste násilne zahynulo viac ako 105-tis. ľudí.

Najkritickejšia situácia je v Iraku a v Sýrii. Aj keď v týchto krajinách, ale aj v Egypte, Líbyi a iných arabských a afrických štátoch, žili po stáročia kresťania s moslimami v priateľských vzťahoch, po necitlivých zahraničných zásahoch, tzv. Arabskej jari a po radikalizácii niektorých islamských hnutí, sú kresťania vyháňaní z domovov a zabíjaní. K destabilizácii situácie prispievajú aj samovražedné atentáty. Pápež František povedal, že počas histórie kresťanstva je v súčasnosti viac mučeníkov než kedykoľvek predtým.

Hlavnou príčinou migrácie bola vojna v Sýrii a v Iraku. Prebiehalo tam surové prenasledovanie najmä kresťanov, strieľali ich a odrezávali im hlavy. Väčšina lodí utečencov prichádza z Líbye, kde vládne chaos a bezvládie. Tí, čo to zapríčinili, najmä USA, by mali tiež pomôcť. NATO by do svojho programu malo vziať aj túto agendu. Odstránenie diktátorov bez plánu na ďalší vývoj bolo fatálnou chybou.

Aj Slovensko prežíva demografickú krízu. Za pätnásť rokov nám bude chýbať 30-tisíc pracovníkov najmä na odbornú prácu. V roku 2050 bude neobsadených 250-tisíc pracovných miest. Riešenie je aj v migrácii čestných a kvalifikovaných ľudí. Nesmie sa to však vymknúť kontrole, ako sa to stalo v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.

A na záver, aké máte plány do budúcnosti?

Veľké plány nemám, tak na pár dní dopredu. S manželkou Máriou sme spolu 53 rokov. Máme päťgeneračnú rodinu – štyri deti, 12 vnukov, troch pravnukov, je nás 27 aj so svokrou, ktorá bude mať onedlho sto rokov. Zaujíma ma spisovateľstvo, blogerstvo aj prispievanie na Facebook. Ak si dnešné postrehy a zážitky hneď nenapíšem, zajtra to už bude iba „blablabla“.

Stále ma baví šport, najmä futbal a stolný tenis, občas si zahrám. S vnukmi často súťažíme, musím vymýšľať také preteky, v ktorých ich pobijem. Mám rád hudbu, klasickú aj ľudovky. Internet dáva veľa možností dozvedieť sa nové veci, vidieť a počuť všeličo. V tomto smere som závislák, denne dávam na Facebook viacero statusov, občas blogujem, som na Twitteri a Instagrame.

Veľmi ma baví písanie, denne sa tomu venujem. Som však Salieri, nie Mozart. Knihy píšem roky a veľakrát ich opravujem. Moja ôsma literárna kniha Ľudia a doba (z môjho života) so 130 fotografiami vyšla vo vydavateľstve MarenčinPT 8. septembra 2017.

Na najlepšie lieky nenájdete reklamu v televízii. Je to dobrá nálada a nebrať život ani seba príliš vážne. Čo nemôžete zmeniť, berte s humorom, čo musíte urobiť, neofrflite. Život bol a je krásny. Zažil som mnoho vecí, na ktoré nezabudnem. Som spokojný človek, 78+ nie je až tak veľa, mohlo by byť aj viac. Mama do mňa vštepila radosť, humor, smiech a vieru. Pilierom, ktorý to drží, je Boh, aj to ma naučili rodičia. Ďakujem mu za každý deň.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Oni majú strach. Poslanec Petr Bystroň, obklopený vzrušenými kolegami z AfD, informuje o potápaní sa Merkelovej

11:32 Oni majú strach. Poslanec Petr Bystroň, obklopený vzrušenými kolegami z AfD, informuje o potápaní sa Merkelovej

ROZHOVOR „V nemeckom Bundestagu AfD, FDP a CDU vytvoria väčšinu. A len tým, že sa s AfD nechcú baviť…