Predvolebné Nemecko: Potrestať východnú Európu! Znie. Vyšla kniha, ktorá ukázala, ako to bolo s „vítačským“ rozhodnutím Merkelovej

12.9.2017 6:00

ROZHOVOR Hlavná otázka, o ktorej budú voliči v Nemecku rozhodovať poslednú septembrovú nedeľu, je, či bude budúca vláda opäť veľkou koalíciou CDU/CSU a SPD, ako to bolo uplynulé štyri roky, alebo či vznikne stredopravá vláda CDU/CSU a FDP. Matematik a publicista Marian Kechlibar, ktorý sa politickému dianiu v Nemecku venuje na svojom blogu Kechlibar.net, pričíta neotrasiteľnú pozíciu kancelárky Angely Merkelovej úplnej absencii vierohodných alternatív. So smútkom tiež konštatuje, že nemálo Nemcov fandí výrokom lídra SPD Martina Schulza o trestaní tých krajín EÚ, ktoré odmietajú migračné kvóty.

Predvolebné Nemecko: Potrestať východnú Európu! Znie. Vyšla kniha, ktorá ukázala, ako to bolo s „vítačským“ rozhodnutím Merkelovej
Foto: Archív MK
Popis: Český publicista Marian Kechlibar

Už o niekoľko dní pôjdu Nemci k volebným urnám a objavujú sa komentáre, že voľby budú len formalitou. Môže niečo ohroziť kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá má podľa väčšiny hlasov našliapnuté na to, aby sa štvrtým triumfom vyrovnala najväčším predchodcom – tvorcovi povojnového hospodárskeho zázraku Konradovi Adenauerovi a „kancelárovi zjednotenia“ Helmutovi Kohlovi?

V súčasnosti by Angelu Merkelovú mohol o víťazstvo pripraviť len zásah vyššej moci. Vaše porovnanie s Adenauerom a Kohlom však podľa môjho názoru nie je presné. Súčasná kancelárka sa ťažkým rozhodnutiam skôr vyhýba, než aby im čelila.

Čo z nej v očiach Nemcov robí takú silnú líderku, sú to „len“ ekonomické úspechy krajiny?

Najmä úplná absencia vierohodných alternatív. Nemeckej politickej scéne na federálnej úrovni až zarážajúcim spôsobom chýbajú veľké osobnosti. Ani jedna z tradične veľkých strán (CDU, SPD) nemá iný „materiál na kancelára“ ako A. M. a menšie strany ešte nikdy v histórii vo voľbách nezvíťazili. Povedal by som, že hlavným rysom nemeckej politiky v súčasnej chvíli je zotrvačnosť, čo je skutočne podporené dobrým stavom ekonomiky, najmä na západe. Východné Nemecko, ktoré sa po zjednotení nikdy úplne hospodársky nespamätalo, je o poznanie ochotnejšie voliť iných politikov. V celkovom výsledku volieb sa to však tak neprejaví, pretože bývalá NDR má sotva pätinu všetkých obyvateľov Nemecka.

Angela Merkelová

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Pred pár dňami vyhlásila Angela Merkelová v televíznom dueli so svojím najväčším súperom Martinom Schulzom, že islam patrí do Nemecka, čo si však podľa prieskumov nemyslia dve tretiny Nemcov. Dá sa tento rozpor vzhľadom na popularitu Merkelovej vysvetliť tým, že to nie je otázka, ktorej by voliči prikladali väčšiu váhu, teda že ich spolužitie s moslimami zase až tak netrápi?

Nemeckí voliči sú zvyknutí na to, že vo veciach imigrácie si politické strany nelámu hlavu s názorom verejnosti. Je však pravda, že v debate, o ktorej ste sa zmieňovali, migračná téma – prvýkrát v histórii Nemecka – časovo dominovala. Skutočne akútnou otázkou je, ako naložiť s právom na zjednocovanie rodín. To by mohlo priviesť do Nemecka ďalšie státisíce, možno aj viac ako milión moslimských obyvateľov z arabských krajín a Afganistanu. Domnievam sa, že v tomto je medzi SPD a CDU reálny rozdiel: SPD by to urobila, CDU nie.

Stredná vrstva v Nemecku si väčšinou môže dovoliť bývať v bezpečných lokalitách, takže migračná otázka ju trápi skôr z toho hľadiska, že peniaze utratené za imigrantov neputujú na opravy ciest alebo škôl. To ešte však obvykle nie je dôvod, prečo zmeniť zabehnuté voličské vzorce. Oveľa citlivejšou na imigračnú otázku je chudobnejšia časť populácie, ktorá žije v problémovejších štvrtiach a s prichádzajúcimi osobami sa dostáva do konfliktov. Tá je oveľa ochotnejšia voliť netradičné strany.

Merkelová potom v tej televíznej debate obhajovala svoju migračnú politiku z krízového roku 2015. Išlo podľa nej o veľmi dramatickú situáciu, v ktorej bolo správne utečencom pomôcť otvorením hraníc. Z väčšej časti s ňou súhlasil aj líder SPD, len vraj mala dopredu informovať svojich európskych kolegov. Keď sa na tejto téme zhodnú predstavitelia dvoch strán s najväčšou voličskou podporou, znamená to, že takto situáciu vníma aj väčšina nemeckej spoločnosti?

Nedávno vyšla v Nemecku kniha novinára Robina Alexandra Die Getriebenen, ktorá opisuje dianie v nemeckej vláde v kritických dňoch roku 2015. Hovorí, že boli pripravené tvrdé rozkazy pre nemeckú pohraničnú stráž, ktorá mala 13. septembra 2015 zatvoriť hranice a odmietať každého. Takéto opatrenie by bolo v súlade s ústavou (paragraf 16a, hlava 2), pretože podľa nemeckej ústavy sa nároku na azyl nemôže dovolávať nikto, kto prišiel z inej krajiny Európskej únie – a hlavný migračný prúd išiel cez Rakúsko, ktoré je členom EÚ. Toto opatrenie však stroskotalo na tom, že Angela Merkelová sa bála „škaredých scén“ na hraniciach – zrejme podobných tomu, čo sa dialo na maďarsko-srbskej hranici, keď Maďari postavili plot a rozháňali agresívne davy migrantov slzným plynom. Posúďte sami, či takáto obava zo „škaredých scén“ je záležitosťou vyššieho mravného princípu alebo snahy neprísť o časť voličov.

S názorom, že nemecká vláda vtedy postupovala správne, sa stretávam, ale nie som schopný povedať, nakoľko je väčšinový. Mám dojem, že väčšina Nemcov sa tejto téme radšej vyhýba. V Nemecku je trochu riskantné byť vnímaný ako „pravičiar“.

Pripomenie občas niekto kancelárke jej výrok, v ktorom pred rokmi tvrdila, že multikulturalizmus stroskotal, teda že nízka úroveň integrácie imigrantov je príčinou napätia v spoločnosti? Alebo to už teraz tak nie je?

Kancelárke to nikto nepripomenie, pretože kancelárka si také nepríjemné otázky klásť nenecháva. Ona sa občas nechá vyspovedať spriatelenými novinármi, ktorí sú na ňu dobrí, a koniec.

Jej výrok neupadol do zabudnutia a na sociálnych sieťach či v komentároch pod článkami dosť často zaznieva, ale na reálnu situáciu to, bohužiaľ, nemá vôbec žiadny vplyv.

Mohla debata Merkelovej a Schulza vôbec niečo ovplyvniť? A ako je možné, že podľa prieskumu nemeckej verejnoprávnej televízie ARD Merkelová jasne zvíťazila, ale podľa druhej ZDF sa duel skončil prakticky nerozhodne?

Duel sa neskončil nerozhodne, ale, úprimne, vyhrať proti Schulzovi nie je zase také veľké víťazstvo. On mal na začiatku svojej kampane určitú charizmu novosti, ktorú však nedokázal premeniť na trvalú výhodu.

Martin Schulz

Martin Schulz. Zdroj: TASR

Základná vec, o ktorú sa v týchto voľbách hrá, je, či budúca vláda bude opäť veľkou koalíciou CDU/CSU a SPD, ako to bolo uplynulé štyri roky, alebo či vznikne stredopravá vláda CDU/CSU a FDP, ktorá by síce nemala toľko poslancov v parlamente, ale mohla by vládnuť trochu menej „bezvýrazne“. Veľké koalície predstavujú vždy problém, pretože sú spolu nútené v exekutívnej sfére fungovať strany, ktoré by správne mali reprezentovať rôzne názory na riadenie štátu. Osobne dúfam, že sa veľká koalícia v Nemecku opakovať nebude, je to zdroj mnohých problémov, ktoré sa potom cez Brusel prenášajú až k nám.

Potrebujú Merkelová alebo Schulz hlasy v Nemecku žijúcich Turkov? A dá sa očakávať, že „bratia a sestry v Nemecku“ poslúchnu výzvu tureckého prezidenta Erdogana, aby vo voľbách nepodporovali ani stranu CDU kancelárky Merkelovej, ani predpokladanú opozičnú SPD Martina Schulza?

SPD zatiaľ nie je v opozícii, ale je súčasťou aktuálnej vlády. O to, či bude v budúcom volebnom období v opozícii, sa práve teraz hrá.

Angela Merkelová turecké hlasy nepotrebuje a ani s nimi nemôže veľmi počítať; Turci nikdy nevolili v podstatnej miere CDU. Zato Martin Schulz ich potrebuje značne. Pre SPD môžu byť turecké hlasy práve tým rozdielom medzi účasťou na vláde, teda v podobe veľkej koalície.

Turecký prezident Erdogan odporučil nemeckým Turkom voliť pomerne obskúrnu stranu ADD, Alianciu nemeckých demokratov. Nemajú šancu prekročiť celoštátne 5 percent, ale bude zaujímavé sledovať, koľko hlasov skutočne dostanú. Tipoval by som tak 400-tisíc. Toto bude dôležité číslo, pretože bude odrážať, aká veľká je „piata kolóna“ ochotná počúvať príkazy vládcu z Ankary.

Je pre voličov v Nemecku dôležitý aj postoj strán k Európskej únii, teda k tomu „prekrásnemu projektu“, ako o EÚ hovorí Angela Merkelová?

Najdôležitejším atribútom EÚ, ktorý radový Nemec pri voľbách rieši, je prípadná nutnosť podieľať sa na sanácii gréckeho či talianskeho rozpočtu. Dobre tuší, že by to išlo z jeho životných úspor.

Grécka otázka bola však úmyselne posunutá na rok 2018, keď prebehne ďalšie kolo rokovaní o tamojšej permanentne zlej situácii. To už bude bezpečne po voľbách.

Ako sú prijímané výroky Martina Schulza, aby krajiny, ktoré sa odmietajú podieľať na prijímaní utečencov na základe kvót, niesli finančné následky, vrátane vyhlásení, že by ako kancelár spochybnil rozpočet Európskej únie, ak by niektoré krajiny zostali „nesolidárne“?

So smútkom konštatujem, že nemálo Nemcov tomu fandí. Nie som schopný určiť, či je to väčšina, ale rozhodne existuje medzi časťou nemeckej verejnosti predstava, že východná Európa, teda my, je „nevďačná“ a „neľudská“ a že ju za to treba adekvátne potrestať.

Na druhej strane, narazíte aj na Nemcov, ktorí otvorene fandia napríklad Orbánovi. Rozpoltenosť spoločnosti je v tomto veľká.

Maďarský premiér Viktor Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán. Zdroj: TASR

Aký volebný výsledok sa dá čakať od Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá si svoj vrchol zažila v minulom roku a pred tohtoročnými voľbami sa zviditeľňuje deklarovaným súbojom s večnou kancelárkou, čoho dôkazom je hlavné volebné heslo v bývalom východnom Nemecku „Merkelová musí odísť“?

Hlavným problémom AfD sú spory a nejednotnosť. Všimnite si, že za tým heslom o tom, že Angela Merkelová musí odísť, nenasleduje žiadny návrh, kto by ju mal nahradiť. Bohužiaľ, takého človeka sami nemajú. Ich problém je presne opačný ako napríklad v CDU – v strane je príliš veľa rôznych ľudí, ktorí by chceli byť na čele.

Ak má AfD začať hrať nejakú výraznejšiu rolu, musí si nájsť jedného lídra. Aktuálna situácia, keď samotná predsedníčka strany nie je volebnou líderkou, ale strana má dvoch iných volebných lídrov, je dosť schizofrenická. Takto má AfD šancu na nejakých 8 až 10 percent hlasov, vo všeobecnosti protestných, ale nedokáže naplniť svoj potenciál, ktorý by mohol byť pri efektívnom vedení aj dvakrát väčší.

Ako môžu zamiešať karty ostatné politické strany – ak vôbec môžu?

V podstate len jedna, a to je FDP. Táto liberálne pravicová strana bola dlho považovaná za mŕtvu, ale v poslednom čase sa stala ďalšou protestnou voľbou – najmä medzi západnými Nemcami, ktorí sa nedokážu prinútiť voliť radikálnejšiu AfD, ale ani Angele Merkelovej už nechcú dať svoj hlas. Ak vyjdú výsledky volieb určitým spôsobom, je možná vláda CDU/CSU a FDP. Tá by bola nutne konzervatívnejšia – finančne, ale aj z hľadiska imigrácie – ako aktuálna veľká koalícia.

Iná malá strana podľa môjho názoru nemá šancu ovplyvniť budúcu nemeckú politiku. Jedine negatívne, keby napríklad Zelení vypadli zo Spolkového snemu. V poslednom čase im dosť klesli preferencie, ale skôr si myslím, že sa nad päťpercentnú hranicu ešte dostanú.

Riešila sa v Nemecku nejakým spôsobom kauza tamojšieho diskontného reťazca Lidl, ktorý vo svojich predajných letákoch odstránil kríže z gréckych kostolov na ostrove Santorini? Lidl sa nakoniec svojim zákazníkom ospravedlnil za to, že ich znepokojil. Berie sa však vôbec v Nemecku takéto nadbiehanie moslimom za znepokojujúce?

Riešila sa, boli nútení sa ospravedlniť, ale obávam sa, že to nie je posledná „iniciatíva“. Pozrie si napríklad hamburský supermarket, ktorý odstránil zo svojich predajní všetok dovezený tovar, aby tým bojoval za väčšiu toleranciu voči imigrantom. Lenže odstránené produkty boli talianske, francúzske či japonské, nie napríklad somálske alebo afganské; v podstate tým nechtiac zdôraznili, aký veľký rozdiel panuje medzi rôznymi kultúrami – napríklad z hľadiska produktivity.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Budúci prezident? Sú to bludy. Chcem byť ústavným sudcom, hovorí pre PL.sk Harabin

11:30 Budúci prezident? Sú to bludy. Chcem byť ústavným sudcom, hovorí pre PL.sk Harabin

ROZHOVOR Na sociálnych sieťach koluje v posledných dňoch informácia, že sudca Najvyššieho súdu SR Št…