Predseda SMK Berényi pre PL.sk: Most je politický experiment o jednej osobe. Posledné štyri roky boli pre maďarskú menšinu najneúspešnejšími. Územné členenie Slovenska by mohlo byť takéto...

29.1.2016 11:00

Ako by chcel zmeniť územné členenie Slovenska? Dá sa zabrániť asimilácii Maďarov? Zhoršilo sa za posledné roky postavenie maďarskej menšiny? S ktorými stranami by šla SMK do vlády? Čo si myslí o Moste-Híd? Ako často sa stretáva s Viktorom Orbánom? Trúfa si získať aj slovenského voliča? Aj na tieto otázky ParlamentnýmListom.sk odpovedal predseda SMK József Berényi.

Predseda SMK Berényi pre PL.sk: Most je politický experiment o jednej osobe. Posledné štyri roky boli pre maďarskú menšinu najneúspešnejšími. Územné členenie Slovenska by mohlo byť takéto...
Foto: Archiv JB
Popis: József Berényi

SMK dúfa, že sa po šiestich rokoch dostane do parlamentu. Čím je vaša strana pre vás teraz iná než pred šiestimi rokmi?

Šesť rokov je dosť dlhé obdobie na to, aby v rámci strany prebehla generačná výmena. Ak si pozriete našu kandidátku, tak zistíte, že je tam veľa mladých ľudí. Z prvých desiatich kandidátov sme tam len štyria takí, ktorí sme boli, či už v parlamente, alebo vo vládnych štruktúrach, a z prvej dvadsiatky sme tam taktiež len štyria. To znamená, že skutočne prebiehala dosť veľká generačná výmena. Jedna generácia, ktorá určila charakter tejto strany v rámci Dzurindových vlád alebo predtým Mečiarových vlád, je už v podstate mimo politiky. 

Druhý rozdiel spočíva v tom, že v roku 2010 sme dostali kritiku za to, že náš program je veľmi úzko profilovaný na menšinovú problematiku a málo sa zaoberáme hospodárstvom. V našom novom programe sa však viac ako spolovice, možno dokonca zo 70 percent, zaoberáme sociálnymi otázkami, vzdelávaním, školstvom. Samozrejme, pripisujeme veľkú váhu aj menšinovým otázkam, ale zaoberáme sa nimi vyrovnanejším spôsobom. 

Čo je jadrom vášho hospodárskeho programu?

Jadro spočíva v inom daňovom systéme, než je to doteraz. Čo sa týka príjmu právnických osôb, navrhujeme, aby pre malých podnikateľov bola daňová sadzba na úrovni 15 percent, pre stredných 18 a pre veľkopodnikateľov 25 percent. Ďalej chceme pomáhať rodinám aj prostredníctvom daňového systému. Najmä cez daňové výhody sa dá účinnejšie pomáhať rodinám, pretože priamu podporu sa dá aj zneužívať, ale daňové úľavy sa zneužívať nedajú, pretože ten, kto pracuje, samozrejme, platí aj dane. Pri tomto prístupe zostáva viac vo vrecku rodinám s viacerými deťmi, čo je spravodlivejší spôsob podpory. 

Zdôrazňujeme taktiež problematiku južných okresov, kde sme zaznamenali veľkú nezamestnanosť. Z 10 okresov s vysokou nezamestnanosťou je zhruba 7 až 8 na južnom Slovensku, kde sa fakticky ťahá krízový región od Novohradu, Gemera až po Kráľovský Chlmec. Tam žijú nielen Maďari a Slováci, ale aj Rómovia, čo je možno jeden z dôvodov tohto stavu, keďže integrácia rómskej komunity nebola za posledné roky úspešná. Chceli by sme taktiež zaviesť obecné podniky, ktoré vo viacerých európskych regiónoch, do ktorých sa zahraniční investori netlačia, pomohli znížiť nezamestnanosť. 

Je zlá ekonomická situácia v južných okresoch spôsobená cieleným zanedbávaním zo strany vlády alebo ide len o nedomyslenú politiku?

Vidíme, že rozvoj infraštruktúry v iných regiónoch prebieha plynulejším spôsobom než na južnom Slovensku. Už dlho sa hovorí o R7, ale nerobí sa na tom. V rozvoji infraštruktúry naozaj vidíme veľké rozdiely a nevyváženú politiku vlády. Čo sa týka nezamestnanosti, vláda navštívila v poslednom roku pred voľbami regióny na južnom Slovensku, ale spravila to až teraz. Podľa nás trošku neskoro zbadali, aká je situácia v južných regiónoch. Keby sa na začiatku vládneho obdobia zaoberali týmito regiónmi, situácia by bola iná. Teraz to vyzerá iba ako marketingový ťah pred voľbami. 

Trúfate si na to, že vaším programom získate aj voličov slovenskej národnosti?

Samozrejme, že rozvoj infraštruktúry, nezamestnanosť či menej odvodov pre malých a stredných podnikateľov sú témy, ktoré nemajú národnostný charakter. Na južnom Slovensku žije zmiešané obyvateľstvo. My sme prostredníctvom našich momentálnych možností aktívni v rámci samospráv a snažíme sa presadiť pomoc z VÚC, čo nemá národnostný charakter. My nie sme len stranou Maďarov, ale aj stranou južného Slovenska. Netajíme sa tým, že sa profilujeme ako regionálna strana. Samotný fakt, že máme v názve maďarská, ešte neznamená, že ľudia pre nás nemôžu hlasovať napríklad na základe nášho hospodárskeho programu. 

Poďme predsa len k téme práv maďarskej menšiny na Slovensku. Ako vnímate posun v tejto oblasti za posledné roky?

Posledné štyri roky boli najneúspešnejšími rokmi pre maďarskú menšinu, pretože súčasné parlamentné zastúpenie strany Most-Híd navrhlo iba dve zmeny zákonov, z ktorých ani jedna neprešla. Jedna sa týkala dvojjazyčného označenia železničných staníc a druhý návrh sa týkal vytvorenia fondu menšinovej kultúry. Ako som povedal, ani jedna neprešla a ja si nepamätám, že by sme mali štvorročné parlamentné obdobie od roku 1990, keď by neprešiel ani jeden návrh z dielne maďarských poslancov. 

Keď sme ako stará SMK boli v opozícii v čase, keď bol Mečiar a Slota v koalícii s Robertom Ficom, tak sa nám podarilo presadiť niektoré pozmeňujúce návrhy alebo aj samotný zákon. Napríklad môžem spomenúť môj osobný návrh na zavedenie dvojjazyčných hárkov pri sčítaní obyvateľstva. Opakujem, že vo vláde bol aj Ján Slota. Napriek tomu sa nám však podarilo získať aj hlasy koalície. Poukazujeme teda na to, že sme mali konkrétne výsledky, ale za posledné 4 roky nič neprešlo. To je jeden z dôvodov, prečo hovoríme, že táto zmiešaná strana z hľadiska Maďarov vôbec nesplnila očakávania. Vo všeobecnosti naša situácia nie je dobrá, trend ukazuje, že na južnom Slovensku prebieha dosť silná asimilácia. Sčítanie obyvateľstva v roku 2011 ukázalo, že na Slovensku je o 110-tisíc Maďarov menej ako pred 20 rokmi. To je východiskovým bodom pre všetky naše programové ciele a chceme, aby sa to zmenilo.

Ako to chcete zmeniť?

Dodnes maďarská menšina, ale aj iné menšiny majú na miestnej úrovni priestor vďaka miestnym samosprávam. Miestne samosprávy sa starajú o menšiny, resp. vytvárajú priestor pre kultúrne zariadenia alebo iné aktivity. Na miestnej úrovni národná politika zohráva oveľa menšiu úlohu. Z tohto vyplýva, samozrejme, pri rešpektovaní územnej celistvosti Slovenska, že zmena doterajšieho systému krajských samospráv by prispela k tomu, aby bola asimilácia menšia. Bolo by preto lepšie, aby boli územné samosprávy vytvorené prirodzenejším spôsobom, než ako je to teraz. Príkladom je Trnavský kraj, kde som podpredseda župy. Záhorie predsa nikdy nebolo so Žitným ostrovom v žiadnom celku. Dnes to funguje celkom dobre, vďaka personálnemu obsadeniu vedenia a poslaneckého zboru, ale nemusí to tak byť vždy. Vidíme, ako to vyzerá v Banskej Bystrici, že ako to vyzerá, keď sa tam dostane nesystémový človek. 

Menšinová samospráva by mohla pomôcť aj v oblastiach, v ktorých žije menej Maďarov. Tie by mohli ochraňovať menšinové školy a vytvoriť prostriedky na to, aby fungovali. Nie je to to isté, keď zanikne menšinová a nemenšinová škola. Menšinová škola, keď zanikne, tak charakter dediny sa mení. Vidíme to aj v iných štátoch, že menšinové samosprávy môžu zachraňovať kultúrne inštitúcie.

Ako si predstavujete zmenu územného členenia? Vznikol by jeden veľký južný kraj alebo by boli tri malé južné kraje? 

Je to otázka rokovaní, ale obe alternatívy sú pre nás otvorené. V každom prípade by ten poľnohospodársky región mohol byť spolu. Vieme, že Podunajská nížina, Žitný ostrov vždy boli ťahúňmi v poľnohospodárstve, teraz vidíme, že tento sektor je dosť slabý. Kým ešte v roku 1990 žilo asi 300-tisíc ľudí z poľnohospodárstva, tak teraz je to zhruba 30-tisíc, čo je, samozrejme, veľký úpadok. Aby sme preto v poľnohospodárskom priemysle mohli naštartovať ucelené programy, mohli by sme mať kompaktný región poľnohospodárskeho charakteru, taktiež s dôrazom na cestovný ruch, keďže v týchto okresoch sú viaceré termálne kúpaliská. Je to ale, samozrejme, otázka rokovaní.

Čo by ste odkázali tým, ktorí hovoria, že by to bol prvý krok k autonómii?

Povedal som už, že územnú celistvosť rešpektujeme. Netreba hľadať za všetkým nejaké zákerné ciele. My nevychádzame z toho podnetu, že by sme chceli rozbiť Slovensko, ale z toho, že nás je stále menej a menej. Nemyslím si, že to je jav, ktorý má byť na Slovensku prirodzený, a teda, že časom zanikne maďarská menšina. 

V prípade, že sa dostanete do parlamentu. S ktorými stranami by ste podľa vás toto mohli presadiť?

Myslím si, že reforma verejnej správy a iné usporiadanie regiónov nie je cudzia téma ani pre iné strany. Takmer so všetkými si viem predstaviť takúto diskusiu. Niektoré strany majú zmenu územného členenia Slovenska v programe, aj keď teda z iných dôvodov ako my. Odlišné programové ciele v rámci vytvorenia novej územnosprávnej štruktúry by sa ale dali spojiť.

A keby sme hovorili priamo o povolebnej koalícii, akú preferujete?

Povedali sme, že so Smerom nepôjdeme do vlády. Myslíme si, že pre hociktorú pravicovú stranu, ktorá sa takto rozhodne, to bude likvidačný krok a po štyroch rokoch táto strana zanikne alebo sa rozpadne. Ale pri šťastnom výsledku volieb si myslím, že by takáto koalícia mohla fungovať. Táto alternatíva dostala tú negatívnu prezývku – zlepenec –, ale nemyslím si, že zlepenec, keď to už takto nazývame, nemôže fungovať. Je to aj otázka premiéra, že do akej miery je schopný vyrokovať výsledky a manažovať takúto vládu. Mikuláš Dzurinda to dokázal.  

Môžete teda menovať, s kým teda áno alebo s kým nie?

Smer a SNS nie. S ostatnými stranami by sme veľmi radi spolupracovali.

V súboji o maďarského voliča vám konkuruje Most-Híd. Prečo by mal občan maďarskej národnosti dať hlas vám a nie Mostu?

Už som hovoril o tom, že uplynulé 4 roky boli najneúspešnejšie pre maďarskú menšinu, pretože Most-Híd nedokázal pre ňu nič presadiť. Most je založený na popularite jednej osoby. Keď sa táto osoba rozhodne, že odchádza z politiky, tak sa táto strana rozpadne a zanikne. Z dlhodobého hľadiska sa nemôžeme spoľahnúť na takýto model. Most-Híd je krátkodobým politickým experimentom. Som presvedčený a vie to každý, že bez Bélu Bugára by táto strana nikdy nezískala 5 percent, neprekročila by hranicu zvoliteľnosti a ani by nezostala jednotná. Ak chcú mať Maďari na Slovensku stabilitu, tak by mali hlasovať za nás. U nás prebiehali výmeny predsedov, strana naďalej funguje a mali sme dobré úspechy v rámci ostatných volieb. Vo voľbách komunálnych, európskych, prezidentských a do VÚC sme porazili Most-Híd. Viem, že tam je menšia účasť, ale predsa sme ich porazili. V parlamentných voľbách je pre nás táto skúška ťažšia, lebo z deviatich percent Maďarov na Slovensku máme získať 5. SMK je vypočítateľnejšou stranou, pretože v Moste-Híd manévrujú medzi slovenskými a maďarskými voličmi, pričom komunikáciu tejto strany s médiami v maďarskom a slovenskom jazyku my vnímame ako dosť odlišnú. My nekomunikujeme iným spôsobom pre maďarské a slovenské médiá, nepotrebujeme takéto taktizovanie. 

Aj čo sa týka koalície, jasne hovoríme, s kým áno a s kým nie. Oni dodnes jednoznačne nepovedali, či pôjdu so Smerom. Vidíme však, že nie náhodou Béla Bugár spoločne s Robertom Kaliňákom rozdáva na južnom Slovensku hasičské autá. To je asi predpríprava možnej koalície, aj keď si myslím, že prvým partnerom pre Smer je Slovenská národná strana a nie Most-Híd alebo iné opozičné strany. 

Aké sú vaše vzťahy s Bélom Bugárom?

Nestretávame sa. Stretli sme sa veľmi dávno, v letných mesiacoch na rôznych podujatiach. Naše vzťahy sú teraz dosť chladné. 

Na ideologickej škále bývate označovaní za konzervatívnu alternatívu k liberálnemu Mostu. Súhlasíte s týmto hodnotením?

Do určitej miery áno. Aj v prípade utečeneckej krízy sme od samého začiatku hovorili nie povinným kvótam a tvrdili sme, že nekontrolovaná migrácia je zlá pre Európu a Slovensko. Oni najskôr zastávali taký názor, že treba migrantom pomôcť a treba ich pustiť a až následne zmenili komunikáciu, keď videli, že ľudia neakceptujú túto migračnú vlnu. Od začiatku hovoríme, že v niektorých kľúčových otázkach je správny konzervatívny prístup, pričom oni majú v niektorých prípadoch skôr neoliberálny než liberálny prístup.

Ako sa staviate k otázke homosexuálnych manželstiev?

Veľmi jasne hovoríme, že manželstvo môže byť zákonom určené iba ako zväzok jedného muža a jednej ženy. To je pre nás principiálna otázka, myslíme si, že základom spoločnosti je takáto rodina. Neznamená to ale, že homosexuálne páry nemôžu mať svoje výhody, ale nemôže to byť v manželskom zväzku.

Aký je váš postoj k potratom? Vyhovuje vám súčasná legislatíva riešiaca umelé interrupcie na Slovensku alebo by sa mala zmeniť?

V súčasnosti nám to vyhovuje. Tak ako je to dnes, to podľa nás odzrkadľuje potrebu spoločnosti.

Člen SMK László Könözsi sa minulý rok na sociálnej sieti vyjadril, že redakciu maďarského denníka Új Szó by mal niekto vystrieľať pre ich liberálne názory. Akú to malo dohru v strane?

Odstúpil z členstva v okresnom predsedníctve. Je riadnym členom, ktorý nemá funkciu. Od tohto vyjadrenia sa dištancujem, pravdaže, sa nedá ani len vtipkovať o teroristických útokoch. Je to nevhodný spôsob politickej komunikácie. Na druhej strane však Új Szó je jednoznačne v rukách Mosta-Híd. Sú tam ľudia, ktorí sú už dlhé roky v osobnom alebo finančnom prepojení na túto stranu. Új Szó výrazne pomáha tomu, aby mal Most-Híd dostatočný počet maďarských voličov. Niektorí redaktori tam nespĺňajú ani etický kódex žurnalistiky. Je tam napríklad človek, ktorý sa zoberá vnútornou politikou a niekedy navštevuje naše tlačové besedy. Manželka tohto človeka je asistentkou poslanca za Most-Híd. Od neho preto možno ťažko očakávať objektivitu. Človek, ktorý taktiež pre Új Szó píše komentáre ohľadom maďarskej menšiny na Slovensku, bol zase na zasadnutí Európskej ľudovej strany ako člen delegácie Mosta-Híd, sedel za mnou, a pritom vystupuje v tomto denníku ako neutrálny analytik. Keby sa toto udialo v médiách píšucich po slovensky, tak by títo ľudia boli po mesiaci vymenení alebo by dostali iné úlohy. Táto menšinová spoločnosť je uzavretejšia, bohužiaľ, ťažšie sa hovorí o týchto veciach, ale ja som ohľadom tohto už začal komunikovať a dostávam aj dosť veľkú kritiku, že prečo to robím. No robím to, pretože nielen politický, ale aj mediálny život by mal byť čistý. Ten kto je napojený na Most-Híd, by nemal vystupovať ako neutrálny komentátor ani vtedy, keď je to menšinový denník. 

Spomínali ste, že oproti Mostu máte rezervovanejší prístup k imigračnej kríze. Taktiež ste konštatovali, že posledné 4 roky boli neúspešnejšími rokmi pre maďarskú menšinu. Predsa len sa ale zdá, že vzťahy Slovenska a Maďarska sú veľmi dobré…

Samozrejme. Je to vďaka tomu, že dvaja premiéri sa našli vo viacerých témach. Úzko spolupracujú, dokonca potrebujú jeden druhého. V ťažkých témach vystupujú proti veľkým hráčom, ako je Brusel, Washington alebo Moskva. Malé štáty ako Slovensko a Maďarsko majú šancu jedine vtedy, ak majú spojencov. V rámci Vyšehradskej štvorky vidíme, že spoločný názor spojil 4 štáty. To už je sila. Samostatne ale Slovensko ani Maďarsko nič nepresadia. Som rád, že si premiéri uvedomili, že treba spolupracovať a že sa spolupráca v rámci V4 utužuje, ale to neznamená, že by sme mali zabudnúť na otvorené témy. 

Stretávate sa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom?

Občas áno.

Máte s ním profesionálny alebo kamarátsky vzťah?

Nenavštevujem ho doma, ale v kancelárii, keď niektoré témy treba prekonzultovať. Náš vzťah je skôr pracovný. Je síce pravda, že ho poznám už viac ako 25 rokov. Ako študent som chodieval do Budapešti na opozičné stretnutia a do opozičných intelektuálnych klubov. Vtedy sme sa zoznámili. 

Ako ho hodnotíte ako politika?

Raz som sa vyjadril, že je revolucionár. Myslím to tak, že často ako prvý v Európe vysloví názor, ktorý nie je populárny. Dostane za to veľkú kritiku, ale postupne ho viacerí nasledujú a spravia to isté. To sa týkalo aj bankovej dane, čo bolo prvým prípadom, keď dostal veľkú kritiku zo zahraničia. Následne takmer každá európska krajina zaviedla bankovú daň. Aj čo sa týka sektorálnych daní pre bankové firmy, zaviedol také dane, ktoré vyvolali veľkú kritiku, potom to ale spravili ďalšie európske krajiny. A rovnaké je to aj s migračnou politikou. Maďarsko zažilo vysokú migračnú vlnu v auguste a v septembri. Keby nezavrelo hranice, tak by táto krajina bola zablokovaná. Videli sme to v prípade migrantmi preplnenej hlavnej stanice Keleti pályaudvar alebo v prípade zablokovanej diaľnice z Budapešti do Viedne. Vláda musí zabezpečiť najmä chod štátu a bezpečnosť občanov. Tie boli migrantmi ohrozené. Vyriešilo sa to kontrolou hraníc, aj keď Orbána v tom čase za tento krok mnohé krajiny kritizovali. Neobhajujem ho vo všetkom, čo robí. V niektorých veciach rieši Maďarsko iné problémy ako my, ale čo sa týka bankovej dane, sektorálnych daní a migračnej politiky, tak tu spravil Orbán niečo, v čom ho viacerí po prvotnej kritike nasledovali.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov
Diskusia obsahuje 5 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Smerák Jarjabek úplne otvorene. O Maďaričovi, kvótach na hudbu v rádiách, no aj o poslancovi, ktorého vôbec neberie vážne

12:00 Smerák Jarjabek úplne otvorene. O Maďaričovi, kvótach na hudbu v rádiách, no aj o poslancovi, ktorého vôbec neberie vážne

ROZHOVOR Smerácky poslanec Dušan Jarjabek v súčasnosti sedí aj na predsedníckej stoličke parlamentné…