Predseda KSS Hrdlička pre PL: Bielorusko je inšpiratívne, Slovensko okupované a NATO zločinecké. Zásah Varšavskej zmluvy v 68. bol asi nevyhnutný

2.3.2016 15:00

ROZHOVOR Vo svete nebolo lepšie spoločenské usporiadanie, než to bolo v minulosti. Slovensko považujeme za ekonomicky okupovanú krajinu. Môžu existovať malé a stredné podniky, ktoré by štát podporoval. Bielorusko napreduje míľovými krokmi a je demokratickejšie ako Slovensko. Majdan režírovali USA. Toto nám povedal predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička, ktorého sme sa spýtali aj na jeho postoj k Ficovi a príchodu vojsk Varšavskej zmluvy.

Predseda KSS Hrdlička pre PL: Bielorusko je inšpiratívne, Slovensko okupované a NATO zločinecké. Zásah Varšavskej zmluvy v 68. bol asi nevyhnutný
Foto: Archiv JH
Popis: Jozef Hrdlička

Tvrdíte, že by ste chceli presadiť nový socializmus. Ako by mal vyzerať?

Tak treba povedať, že žijeme v inej dobe. Socializmus, ktorý tu vznikal po druhej svetovej vojne, bol značne limitovaný povojnovými udalosťami a následne aj medzinárodnými vzťahmi. Vznikal tu tlak, socializmus bol deformovaný a udiali sa mnohé chyby. Zároveň sme strana, ktorá nadväzuje programovo na pozitívnu prax zo socializmu. Takže aj keď boli omyly a chyby, my si myslíme, že vo svete nebolo lepšieho spoločenského usporiadania, než to bolo v minulosti. Našou programovou prioritou je alternatíva voči neoliberálnemu kapitalizmu, ktorý tu máme, pričom my túto alternatívu nazývame socializmus. Do volieb ideme s konkrétnym programom, ktorý vychádza nielen z toho, že nadväzujeme na socializmus minulého storočia, ale aj že vnímame vývoj po roku 89 a svetové skúsenosti.

Posledných 27 rokov viedlo k tomu, že štát absolútne stratil v ekonomike svoje dominantné postavenie a my teraz hovoríme, že je potrebné zaviesť v ekonomike pluralitu. Máme na mysli to, že došlo k privatizácii a rozkradnutiu majetku, ktorý tu bol budovaný po druhej svetovej vojne. Boli sem pustení zahraniční investori, ktorí sú zvýhodňovaní oproti našim podnikateľom a pre ktorých 80 percent ziskov odteká. Naši ľudia sú zatiaľ využívaní ako lacná pracovná sila. Slovensko preto považujeme za ekonomicky okupovanú krajinu.

A preto chcete súkromný majetok znárodňovať…

My nechceme hovoriť len o zločinoch komunizmu, ale aj o zločinoch toho poriadku, ktorý tu bol nastolený po roku 89. Chceme, aby bola prehodnotená privatizácia, a keď bolo pochybené a konali sa veci v rozpore s národnými záujmami, tak treba vyvodiť dôsledky. Strategické podniky dnes Slovenská republika nekontroluje a v ekonomike je dominantný privátny sektor. Potom sa nie je čomu diviť, keď je zdravotníctvo v kolapse, školstvo nefunguje a je nezamestnaných vyše štvrť milióna ľudí.

Čo by ste teda chceli vidieť v štátnych rukách?

Jednoznačne hovoríme, že strategické podniky by mal mať v rukách štát. Druhou vecou je, že keď štát stratil ekonomickú moc, tak hovoríme o nevyhnutnosti obnovy alebo budovaní nových štátnych podnikov. A, samozrejme, nemáme námietky, aby popri štátnych podnikoch existovali malé a stredné podniky, ktoré by štát spoločne s družstevnou výrobou podporoval.

Takže by sa vás majiteľ kaviarne nemusel báť?

Nemáme s tým absolútne problém. Toto je aj naša výčitka vláde, že prečo podporuje zahraničných investorov, ale obdobným spôsobom nepodporuje našich drobných, stredných, ale aj ďalších slovenských podnikateľov. Bude dobré, keď bude takáto pluralita.

Stále sa s takouto víziou môžete nazývať komunistami?

Ako som povedal hneď na začiatku. My sa nevzdávame myšlienky alternatívy socializmu. Samozrejme, dnes majú mnohé strany skúsenosť s pádom socializmu minulého storočia. Hľadajú sa preto ďalšie prístupy, že ako by ten socializmus mal fungovať. A treba povedať, že aj bývalá Komunistická strana Československa do roku 1989 pripravovala veľmi vážne reformy v ekonomike, pričom malo dôjsť k razantnému uvoľneniu v ekonomike a umožneniu drobného a stredného podnikania. Nedošlo k tomu, lebo prišiel november 89. Čiže my nevidíme nič zlé na tom, že by existoval podnikateľský sektor. Práve naopak, hovoríme, že štát by mal podporovať nielen svoje podniky, ale aj menších podnikateľov.

O Bielorusku

Máte krajiny, ktoré sú pre vás v tomto vzorom?

Nechcem hovoriť úplne o vzoroch, ale zaujímavý model je napríklad v Bielorusku. Aj keď treba povedať, že médiá vytvárajú v očiach verejnosti o Bielorusku úplne negatívny obraz ako o diktatúre a neslobodnej spoločnosti. Ja som bol v Bielorusku niekoľkokrát a ten model je zaujímavý práve v tom, že Bielorusko za Lukašenka ponechalo strategické podniky v rukách štátu, štát má významné postavenie v podnikaní, ale zároveň je tam aj drobný a stredný podnikateľský sektor. A treba povedať, že tá krajina míľovými krokmi napreduje, budujú infraštruktúru, majú dvojpercentnú nezamestnanosť, pričom si štát dokáže plniť povinnosti voči občanom Bieloruska. Zdravotníctvo majú na veľmi slušnej úrovni, je dostupné a bezplatné pre každého. Takisto školstvo je dostupné a bezplatné pre každého. Je to zaujímavý model v tom zmysle, že je inšpirujúci.

Takže podľa vás nie je Bielorusko neslobodná krajina?

Mal som možnosť osobne sa stretnúť s prezidentom Lukašenkom, ktorý povedal, že celý svet mu vyčíta, že je diktátor. On povedal, že takéto obvinenia odmieta, ale priznáva, že je autoritatívny prezident. On povedal, že autoritatívny prezident je preto, lebo spolu so svojím okolím nechcel dopustiť, aby Bielorusko dopadlo ako Rusko alebo Ukrajina, ktoré sa v 90. rokoch dostali na pokraj priepasti. Je tam teda určite autoritatívny režim, ale myslím si, že je plne demokratický. Bol som tam osobne ako pozorovateľ pri voľbách, ešte v roku 2005 ako poslanec národnej rady. A keď zrovnával priebeh ich volieb, tak si myslím, že má veľakrát ešte demokratickejšie prvky ako ten náš.

Hovorí sa, že Orbán je autoritatívny líder, nevyčítajú mu však, že by nebol demokratický. Toto je podľa vás aj prípad Lukašenka?

Myslím si, že aj takto to môžeme nazvať. Bol som tam, boli to voľby do parlamentu a zároveň aj voľby prezidenta. Tí ľudia šli do tých volieb s takou radosťou, ktorá bola odlišná od toho, čo vidíme u nás. Keď sa bavíme o politickom systéme, inšpirujúce bolo aj to, že kandidátov do parlamentu nenominujú len politické strany, ale aj kolektívy zamestnancov – odbory, mládežnícke organizácie, zväzy vojakov – proste viaceré občianske združenia. V tomto zmysle si myslím, že ten stupeň demokracie je vyšší ako u nás.

Podľa vás je u nás väčšie prenasledovanie odporcov vládnej moci ako v Bielorusku?

U nás sa to deje veľmi sofistikovane. Demokracia je zoskrutkovaná premyslene a veľkú úlohu pri ovplyvňovaní voliča hrajú médiá. A, samozrejme, taktiež prieskumné agentúry, ktorých prieskumy sú podľa nášho názoru väčšinou zmanipulované. A to neplatí iba pre komunistickú stranu, ale vo všeobecnosti. A týmto spôsobom sa médiá a agentúry snažia usmerňovať voliča v tom, koho má cenu voliť a koho nie.

Odhliadnuc od problematiky ľudských práv v Bielorusku, keď sa pozrieme len na životnú úroveň, nie je tá v Bielorusku horšia ako u nás?

Myslím si, že nie. Mal som tam možnosť slobodného pohybu, nebol som len v nejakých vyhradených zónach. Majú tam naozaj veľmi silné sociálne istoty, štát si plní tieto funkcie a na druhej strane nebrzdí šikovných, nadaných ľudí vo svojom progrese. Ja teraz nechcem modelovať Bielorusko ako vzor, ale je to určitý inšpirujúci model, ktorý má svoje výsledky. Len samotné číslo, že v Bielorusku je 2-percentná nezamestnanosť, je, myslím si, zaujímavý ukazovateľ.

Ale potom sú tu ďalšie čísla. Napríklad HDP na obyvateľa alebo priemerná dĺžka života. Tie sú v Bielorusku nižšie ako u nás. A to sú dosť významné indikátory kvality života…

Neviem presné čísla teraz…

Sú určite nižšie…

Ale ten priemerný vek na Slovensku je porovnateľný s Bieloruskom, a dokonca rast HDP bol v istom období vyšší ako u nás.

Komunizmus a Slovensko

Vráťme sa na Slovensko. Hovoríte, že prieskumom neveríte, ale faktom je, že naposledy ste sa do parlamentu dostali v roku 2002. Dá sa pritom povedať, že vy ste našou radikálne ľavicovou stranou. Komunistické strany a iné radikálne ľavicové strany sú silné napríklad v Česku, Grécku, Nemecku a mnohých ďalších krajinách. Prečo si myslíte, že na Slovensku je radikálna ľavica taká slabá?

Áno, v porovnaní so Smerom, ak ho teda budeme považovať za sociálnu demokraciu, je Komunistická strana Slovenska zdravou radikálnou ľavicovou. Prečo je ten vývoj u nás iný? Napríklad v porovnaní s Českou republikou sa ponúkajú dva argumenty. V Česku komunistická strana, ktorá sa transformovala na Komunistickú stranu Čiech a Moravy, zostala zachovaná, kontinuálne pokračovala vo svojom vývoji, bola v parlamente po prvých voľbách v roku 90 a parlamentnou stranou zostala dodnes. U nás sa komunistická strana transformovala na SDĽ, ktorá dobre vieme, ako dopadla, dokonca bola vo vláde s pravicou, podporovala vstup Slovenska do NATO a podobne. KSS vznikla tak, že časť ľudí odišla z tejto transformovanej strany a obnovila činnosť komunistickej strany. Zostali sme bez straníckych štruktúr a zdrojov, pretože sme sa majetkovo nestali nástupníckou stranou bývalej komunistickej strany, museli sme začínať na zelenej lúke a to malo svoje dôsledky.

A druhá stránka veci je, že áno, boli sme v národnej rade, potom sa za veľmi zložitých okolností udialo to, že KSS nedostala tú podporu a nepotvrdila svoj mandát v národnej rade, čo vytvorilo priestor pre Smer-SD. Robert Fico, musím povedať, ako veľmi šikovný rétor s tou ľavicovou rétorikou dokázal vyplniť tento ľavicový priestor a stiahnuť voliča druhej strany. Aj keď my si myslíme, že Smer nie je klasickou ľavicovou stranou.

V Španielsku, Grécku a v iných krajinách však vznikli radikálne ľavicové strany na zelenej lúke, pričom dosiahli veľmi dobré výsledky. Nie je to skôr tak, že po vás na Slovensku nie je dopyt?

Naopak, si myslím, že Fico aj v posledných parlamentných voľbách svojím veľmi silným volebným výsledkom ukázal a dokázal, že na Slovensku je veľmi silný ľavicový volebný potenciál. On sa tohto potenciálu dokázal zmocniť, ale teraz si podľa nás ľavicový volič začína uvedomovať rozpor medzi sľubmi sociálnej demokracie a realitou. Koniec koncov teraz má za sebou štvorročné obdobie a nemôže sa zbavovať zodpovednosti a neúspechy nemôže zhadzovať na niekoho iného. Treba povedať, že nesplnili mnohé programové priority, s ktorými šli v roku 2012 do volieb.

Čo by ste mu konkrétne vytkli?

Konkrétne hovoril o zavedení progresívneho zdaňovania. To sa tu neudialo. Hovoril taktiež o vytvorení jednej silnej štátnej zdravotnej poisťovne. To taktiež neurobil. Sústredil sa len na drobné kozmetické úpravy v podobe sociálnych balíčkov. Ale tu taktiež vyvstáva otázka, či budú v budúcnosti udržateľné, či to nie je grécka cesta. Kameň úrazu je podľa nás v tom, že ak nedôjde k vážnej zmene v ekonomickej štruktúre Slovenska, tak vláda, akákoľvek príde, nebude môcť realizovať sociálne vízie. Štát nebude schopný plniť toto svoje poslanie práve preto, lebo štát má obmedzené príjmy. Dnes štát funguje len z daní, nepodniká, netvorí zisky. Tie zisky, ktoré sú tu vyprodukované, odtekajú do zahraničia. Potom sa niet čomu diviť, že štát nemá peniaze a že v štátnom rozpočte nie sú prostriedky na to, aby bolo financované zdravotníctvo, školstvo, sociálna sféra a všetko ostatné.

Ako by ste si vy predstavovali progresívne zdanenie?

Ja som skôr politik, nie som ekonóm. Na toto by skôr odpovedali ľudia, ktorí sa aj v našej strane zaoberajú ekonomickými záležitosťami. Určite by ale tá daň mala rásť s výškou príjmu právnických a fyzických osôb.

Tvrdíte, že vy by ste si vedeli požičať zo zahraničia lacnejšie, ako to Slovensko robí dnes. Od koho a ako?

Dnes médiá aj politici vytvárajú na Slovensku dojem, že jediné prostriedky pre rozvoj krajiny a ekonomiky môže poskytnúť Európska únia, Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka a tu je skúsenosť, ako to dopadlo aj v prípade Grécka. Požičiavalo sa, splácalo sa a dlhy krajín narastali. A keď mám byť úplne úprimný, sú tu iné možnosti. Napríklad Čína, o tom sa nehovorí, buduje na juhu Bieloruska veľký priemyselný park, ktorý bude mať pod kontrolou vo forme akcií práve bieloruský štát. Okrem Číny sú tu ale aj štáty BRICSU (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika).

Minulosť

Obdobie socializmu nevnímate negatívne. Ako sa však dnes staviate k takým veciam, ako bolo prenasledovanie disidentov či intervencia vojsk Varšavskej zmluvy? Nie je to niečo, za čo by sa komunisti mali hanbiť?

Čo sa týka napríklad 50. rokov, to boli veľké tragédie, často aj omyly. Ale treba povedať, že tiež Gustáv Husák, ktorého my uznávame, sa tiež stal obeťou 50. rokov. Ale to bolo do veľkej miery spôsobené práve tou studenou vojnou. Bola tu snaha uviesť do života nejaký nový celospoločenský model, ktorý nebol nikde vo svete odskúšaný. Budovalo sa zo dňa na deň a robili sa chyby. Šesťdesiaty ôsmy rok je veľmi zložitý. Na jednej strane nám kladú otázky. Bola to bratská pomoc alebo to bola intervencia? No závisí to od toho, z akého uhla pohľadu sa na to pozrieme.

Ten systém potreboval reformy, o tom bola aj tá Pražská jar. Koniec koncov aj samotný Husák podporoval tento obrodný proces. Ale druhá vec je tá, že tento ozdravný proces bol zneužívaný západnými spravodajskými službami k tomu, aby došlo k totálnemu rozkladu systému.

Pretože otvorené spoločnosti sú zraniteľnejšie. V tom čase do Československa chodili západní ľavicoví intelektuáli, ktorí hovorili „toto chceme, toto je cesta do budúcnosti“. Po intervencii sa však napríklad západné komunistické strany rozhodli pre rozkol s Moskvou. Naozaj to bolo podľa vás v poriadku? Nezapríčinila práve intervencia rozklad východného bloku?

My sme už viackrát povedali, že 68. rok vnímame ako morálnu ranu komunistickým stranám, komunistickému hnutiu a aj samotnému socializmu.

Bolo to teda dobré alebo zlé?

Na to sa naozaj nedá odpovedať ani áno, ani nie. Z pozície zachovania socializmu v Československu ten zásah bol asi potrebný. Keď nazrieme aj do rôznych kníh a historických prameňov, napríklad Dubčeka, Husáka a celého straníckeho okolia, tak treba povedať, že ani Alexander Dubček nevyužil možnosti, ktoré mal na komunikáciu s Moskvou a krajinami Varšavskej zmluvy. Dokonca sa staval odmietavo, nereagoval na výzvy a požiadavky, aby boli tieto veci riešené v rámci Varšavskej zmluvy.

Poďme k disidentom, ktorí boli prenasledovaní aj v 80. rokoch, aj v 89. roku, keď už režim padal. Ako sa pozeráte na túto etapu?

To sú ťažké otázky, musím povedať. Existujú mnohé fakty a informácie o tom, že mnohí disidenti, medzi nimi aj Václav Havel, boli pár dní pred novembrovou revolúciou pustení z väzenia a potom vieme, aký tie udalosti nabrali spád. Samotné prípravy a priebeh týchto udalostí zrejme bude potrebné vyhodnotiť v nejakom neskoršom období, pretože je to naozaj zložité. Mnohé informácie naznačujú, že tu boli dané nejaké pokyny k erózii socializmu.

Ako sa pozeráte na to, že niektorí bývalí vysokopostavení komunisti sú oligarchami na Slovensku?

Nielen oligarchami, ale sú zastúpení vo väčšine politických strán, ktoré vládli po roku 89. Skôr je to otázka na ich svedomie. Teda, že či vtedy, keď boli na vysokých pozíciách v štáte a strane, to mysleli úprimne alebo to mysleli úprimne po roku 89…

Zahraničná politika

Ako hodnotíte konflikt na Ukrajine?

KSS má partnerov v mnohých krajinách vo svete a medzi tých partnerov patrí aj Komunistická strana Ukrajiny, s ktorou máme veľmi blízke kontakty, a teda máme od nich informácie. Myslíme si, že Ukrajina sa stala obeťou veľmocenských záujmov USA. Majdan a Oranžová revolúcia, ktoré tam prebehli, podľa informácií, ktoré máme, boli režírované práve Spojenými štátmi americkými s cieľom obkolesiť Ruskú federáciu. Vidíme, že Rusko je naozaj obkolesené od Baltu až smerom dole vojenskými základňami USA a NATO. Udalosti na Ukrajine sú dôsledok veľmocenskej politiky USA.

Žijeme dnes v jadrovom veku. Útok na Rusko by mal za následok ničivú odvetu Moskvy s použitím jadrových zbraní. Aj keby Rusko bolo obkolesované, naozaj sa môžeme pozerať na situáciu tak, že je to pre Rusko hrozbou?

Je tu snaha nepustiť Rusko do pozície svetovej veľmoci. Tragédia je podľa nášho názoru v tom, že po spoločenských a geopolitických zmenách v 90. rokoch sa Spojené štáty nezbavili ambície svetovlády. To je evidentné aj v tom, že nikdy neuznali Rusko ako spoluhráča, partnera a spolutvorcu mierového sveta. Vždy tu boli snahy Rusko izolovať a ekonomicky Rusko držať na uzde a sú tu snahy aj o rozbitie Ruska na drobné štáty. Rusko za Putina zrejme zvolilo taktiku ekonomickej konsolidácie a potichu sa stalo aj vojenskou veľmocou.

Vojenskou áno. Ale ekonomicky je na tom Rusko zle…

Samozrejme, že Rusko má svoje problémy, ale dostalo sa z toho marazmu, v ktorých bolo v 90. rokoch. Rusko napreduje, má obrovské nerastné suroviny. Aj tam v 90. rokoch priemysel a poľnohospodárstvo skolabovali, takže Rusi naozaj museli začínať niekde na nule.

A vy ste teda za vystúpenie Slovenska z NATO…

Boli sme proti vstupu do NATO, už keď sme tam vstupovali. My si myslíme, že ten vývoj v posledných 20 rokoch ukázal, akú úlohu NATO vo svete hrá. Ukázalo sa to v Juhoslávii. USA a ich spojenci sú zodpovední za súčasný stav v arabskom svete. To je Egypt, Tunisko, Líbya a dnes Sýria. Jednoznačne je to dôsledok politiky USA a ich spojencov v NATO. Vnímame ich, keď to poviem veľmi tvrdo, ako agresora a zločineckú organizáciu.

Čo je teda podľa vás alternatívou?

Momentálne neutralita Slovenska a rozhodovanie o otázkach bezpečnosti v Bezpečnostnej rade OSN.

Ale neutralita sa v podstate nevyhlasuje. Uznáva sa ostatnými štátmi. Kto Slovensku uzná neutralitu?

To je taká otázka ako na Kosovo, ktoré tiež nie je uznané mnohými štátmi. Jednoznačne si myslíme, že Slovensko nemá byť v takomto pakte.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Poliačik o svojom väčšom vplyve v SaS. Prezradil aj, o čom bolo stretnutie so Sulíkom pred kongresom

11:00 Poliačik o svojom väčšom vplyve v SaS. Prezradil aj, o čom bolo stretnutie so Sulíkom pred kongresom

Od soboty je Martin Poliačik členom republikovej rady SaS. Začína tak svoju novú stranícku úlohu, ke…