Prebudenie Ruska je zásadný zvrat, teraz to začne byť drsné. USA potrebujú rozložiť Európu, hovorí expert na Ukrajinu

0
Petro Porošenko, ukrajinský prezident (Autor: SITA)

Niektorí označujú rok 2015 za najzložitejší rok od zamatovej revolúcie. Masová nelegálna migrácia, občianska vojna na Ukrajine, grécka kríza, teroristické útoky a hrozba ich pokračovania… Bol podľa vás rok 2015 niečím prelomový?

Tak jednak by som spresnil termín zamatová revolúcia, ktorý je nesprávny. Keďže to nebola žiadna revolúcia, ale štátny prevrat, kde došlo k odovzdaniu moci do rúk kapitalizmu na základe veľmocenských dohôd. Vtedy bol národ oklamaný tajnou mocenskou diplomaciou pre ekonomické a mocenské záujmy.

A teraz k otázke. Nie je to zas tak najzložitejšie po stránke rozumového chápania ako skôr po stránke tých, ktorí majú toto riešiť tu, teraz, ešte v tíme a navyše na všetkých úrovniach. Došlo k súčtu javov, ktoré sa naštartovali podstatne skôr a smerovali k výrazným pohybom v spoločnosti vo svetovom meradle. Príčiny sú otázkou globálneho riadenia sveta. Samozrejme, všetky takto výrazné pohyby v spoločnosti majú svoj účel, fungujú s určitou zotrvačnosťou a je od nich očakávaný akýsi výsledok. Podľa mňa sme niekde v druhom kole približne zo šiestich až desiatich kôl a nie je to systém play-off. Je to mnohovariantný systém, ktorý sa hrá kto z koho, a vo výsledku bude nejaký kompromis skryto neprijateľný pre stranu, ktorá musí robiť najviac kompromisov. Ale to už tu v histórii bolo.

Inými slovami  – bude horšie pre obyčajných ľudí. Tí totiž tieto spoločenské pohyby odnesú najviac a často aj za cenu vlastného života. Tento rok sa odštartovalo druhé kolo a po všetkých udalostiach sa nedá povedať, kto je vo výhode. Napriek tomu, že sa rysuje kľúčový hráč a tým je Ruská federácia(RF). Čím bol pre mňa tento rok prelomový? Práve tým prechodom RF do prudkej ofenzívy, a to na všetkých úrovniach naraz, čo má za následok, že doslova určuje podmienky tejto globálnej politickej hry, ak sa to dá nazvať hrou, keď denne umierajú tisíce ľudí na svete. Analógiu hry som použil len pre zrozumiteľnosť.

Témou číslo jeden sa stala migračná kríza. Do Európy sa dostávajú statisíce ľudí, o ktorých údajne nič nevieme. Keď sa s odstupom pozrieme na priebeh krízy v roku 2015, čo možno považovať za úspech v rokovaní Európskej únie v tomto kontexte a v čom, naopak, európske elity zlyhali?

Migračná kríza nie je téma číslo jeden. Témou číslo jeden sú všetky krízy. Pre mňa je najväčšia kríza z hľadiska celospoločenského sociálno-kultúrneho ako dôsledok globálnych ekonomických zmien. Európa nikdy v novodobých dejinách po druhej svetovej vojne nebola v takej sociálnej, politickej a kultúrno-morálnej kríze, a pritom nikdy nemala také bohatstvo ako v súčasnosti. Problém je v tom, že objem peňazí sa nevyparil, ale iba presunul do vyšších poschodí a tým sa oslabila stredná vrstva spoločnosti, nielen v Európe.

Migračná kríza odvádza pozornosť spoločnosti od podstatných a úplne zásadných vecí, ktoré treba riešiť, ako je napríklad kruto utajovaná zmluva TTIP. A tu sa pýtam, prečo? Ďalej sú to rasovo náboženské otázky. Aj tie majú rozdeliť, fragmentovať spoločnosť, lebo stačí schopnosť sa zjednotiť najlepšie na racionálnom riešení, ktoré by sa určite našlo. Zjednotená spoločnosť je schopná ďaleko rýchlejšie a dôslednejšie uplatniť svoju silu. A čo sa týka vlastných imigrantov, Európa platí za to, čo zanedbala dávno. O migrácii sa hovorí od chvíle, keď sa začala vojna v Iraku, a varovanie tu bolo už vtedy.

O úspechu Európskej únie či skôr politiky Európskej komisie sa absolútne nedá hovoriť. Naopak, prakticky celá jej politika účelovo zlyhala na plnej čiare. Keď som bol v Bruseli, konala sa tam konferencia o utečencoch, ktorá o utečencoch ani tak nebola. Bolo to divadlo, ktoré malo za účel vydierať Európsku úniu, aby utečencov prijímala a tiež vyčlenila na túto migračnú vlnu naozaj veľké peniaze. Došlo tam aj dokonca k inscenovanému polihovaniu vo verejnom priestranstve EP akýchsi podľa mňa najatých ľudí, ktorých som musel pri návšteve prekračovať. Bolo to nevkusné vydieranie, ktoré ale splnilo svoj účel. Myslím, že niekto má záujem, aby toto riešené nebolo, a ťaží zo systému, keď vládnuca privilegovaná politická garnitúra rieši hlavne svoje záujmy alebo záujmy svojich sponzorov.

Inými slovami – riešenia migračnej krízy tu, samozrejme, sú, ale nie je politická vôľa ich sformovať a efektívne uplatniť. To má aj svoje dôvody. Čo sa týka Ukrajiny, o tom sa ani nebudem zmieňovať. Najvýraznejší moment v tejto veci nastal vtedy, keď EÚ zaujímala stanovisko, že bez dostatku relevantných informácií chce posielať hlavne zbrane ukrajinskej armáde. To je smiešne a iracionálne. Vôbec nevytvárala priestor na politické rokovania. Pritom išlo o ľudské životy a je jedno, na ktorej strane. O ukrajinskej kríze sa v EP nevie prakticky nič. Toho, kto príde s podobnou informáciou, väčšinou označia za Putinovho agenta alebo za zločinca. Žiadna iná alternatíva sa nepripúšťa. A tomu ja hovorím diktatúra, a nie demokracia, zvlášť keď obsahuje vo svojej podstate v rokovaniach a činoch fakticky agresívne a hrubo násilné prvky, vrátane uplatnenia tvrdej represie.

Časť Európanov sa akoby odklonila od doterajších elitných politikov typu Merkelovej alebo predstaviteľov EÚ a priklonila sa k euroskeptickým a antiutečeneckým silám. Je to zdravý vývoj? Ide podľa vás o reakciu na konkrétnu situáciu alebo na dlhodobo neutešený stav spolužitia menšín v Európe s väčšinou? Objavujú sa tiež názory, že ku „krajnej pravici“ sa prikláňajú ľudia, ktorým sa zdá, že ich prestala obhajovať bežná ľavica. Čo na to všetko povedať a čo v tej súvislosti čakať?

Ako som už povedal, je to synteticky vytvorené a krajne nezdravé. Prečo v tejto politickej hre je prvok a nástroj zvaný nacionalizmus, ktorý je možný, obrazne povedané, lusknutím prsta premeniť na ultranacionalismus bez toho, aby si to spoločnosť vôbec uvedomila? Príkladom je práve Ukrajina. A tieto príklady som videl v priamom prenose. Ja som síce vlastenec, ale som rozhodne antinacionalista. To sú totiž dve rôzne kategórie. Tiež je to v súlade s reakciou na uplatňovanie istého typu multikulturalizmu, tento typ jednoducho nemohol inak ako takto zlyhať.

Ľavica stagnuje a je na ňu vymedzený stále menší  priestor. Okrem toho je jej dovolený len akýsi planý kriticizmus salónneho typu. A týmto teda jasne zlyháva vo svojej politickej činnosti a hlavne svojej úlohe ako obhajca sociálne spravodlivej spoločnosti. Všetko je len akože. Aj keď niečomu občas ten kapitalistický liberalizmus povolí uzdu, to aby sa len nepovedalo. Čo na to všetko povedať a čo v tej súvislosti čakať budúci rok? Ešte väčšie rozšírenie kríz, ktoré som tu spomínal.

Ako sa zmenilo v uplynulom roku postavenie Ruska vo svete a ako situáciu ovplyvnili nedávne udalosti ako konflikt s Tureckom alebo bombardovanie cieľov v Sýrii mieriace na radikálov z Islamského štátu?

Tak predovšetkým, nie Rusko, ale Ruská federácia. Nezmenilo sa postavenie, bola a stále je to veľmoc. Stále najväčší federatívny štát na svete. Ale zmenil sa uhol pohľadu na Ruskú federáciu, najmä preto, že prešla do ofenzívnej politiky na všetkých úrovniach. Táto ofenzíva je založená na skutočných reálnych faktoroch a je v súlade s centrálne efektívnym riadením, rovnako veľmi racionálnou medzinárodnou politikou založenou na národno-sociálnej bezpečnosti štátu. Tú ofenzívu spustil dlhodobý tlak západných veľmocí, najmä USA, a spustila ju občianska vojna na bratskej Ukrajine.

Sýrska kríza pomaly, ale iste ukazuje, ako sa veci majú a kto, a prečo za týmto všetkým božím dopustením stojí. Takisto čo je predmetom týchto vojnových ťažení. A tiež sa ukazuje pravá podstata IS, ktorý niekomu slúži ako jednak strážca územia, kde sa nachádza ropa, ďalej potom ako reálny nepriateľ, s ktorým je nutné bojovať a tým vynakladať prostriedky na vojnu, nehovoriac o tom, že je to doslova laboratórium reálneho vyskúšania vojenských technológií.

V neposlednom rade je nutné vyvolávať strach vo svete z terorizmu ešte viac, než by v skutočnosti mal byť. Tým nehovorím, že sa IS báť nemusíme. Skôr sa pýtajme, prečo USA drží ochrannú ruku nad čiernym obchodom s ropou a prečo tajne kryje IS? Štyri roky IS bombarduje a ten sa rozrástol na viac ako tretinu Sýrie a časť Iraku, a to práve tam, kde sú ropné polia. Divné, nie? A keď zasiahne RF na strategický zdroj príjmu IS, zostrelí NATO lietadlo RF? A ako inak, hodí to na Turecko.

Nech si odpovie každý sám. Nájsť informácie k týmto odpovediam nie je až tak zložité. RF na čele s Putinom predložila OSN návrh na mierové riešenia v Sýrii, a tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať ako v prípade občianskej vojny na Ukrajine. A to tak, že nastolí politické riešenia. Toto bude ťažšie, lebo je v hre predovšetkým ropa. Putin sa snaží nielen udržať svoje pozície, ale prešiel do ofenzívy a či chceme, alebo nie, vypĺňa priestor všade, kde sa len obzrieme, a čo viac – diktuje podmienky. Vplyv RF získaný v Sýrii už USA nevezme. A ak bude chcieť mať aspoň nejaký vplyv, musí konať ako rovný s rovným. Podmienky ale bude výhradne určovať RF.

Prebúdza sa v tieni migračnej krízy nádejne ekonomika EÚ a USA alebo stále smerujeme k štrukturálnemu „prúseru“ – útek pracovných miest na Východ, ďalšie straty pre robotizáciu a automatizáciu, znižovanie životnej úrovne, dlhu?

Tu sa nechcem opakovať, a tak poviem inú súvislosť. USA začali prepisovať hranice Európy a želali by si prepad eura, najlepšie rozklad EÚ. To nenastane, kým v tomto európskom zväzku budú kľúčoví hráči. A to sú predovšetkým Anglicko, Nemecko a Francúzsko. Nemecko bude však určovať smer. Podľa toho, ako sa zachová, sa budú odvíjať ďalšie veci. Platí to aj o dlhom váhaní. Váhalo sa pri migračnej vlne, hoci Nemci vedia, aká dôležitá je rýchlosť reakcie politického rozhodnutia aj následných krokov.

Kapitál migráciu podporí, lebo na ňu zarobí, jednoducho je pre ňu prínosom, zníži totiž cenu pracovnej sily v nadväznosti na výraznú zvýšenú nezamestnanosť, ktorá nás skoro očakáva.

Po ekonomickej stránke vraj predbieha Spojené štáty Čína. Ako sa podľa vás prejavila jej ekonomická sila vo svetovej politike a čo, naopak, Spojené štáty, ktoré s nevôľou nesú čoraz väčšie posilňovanie jüanu a „zosadenie“ dolára z pozície čelnej svetovej meny?

To je skôr otázka pre ekonóma, ale v podstate to je tom, o čo tu ide. Áno, Čína preberá úlohu svetového hegemóna, aj napriek tomu, že má vysoký vnútorný dlh.

Napriek obrovským protestom naprieč západnou Európou to vyzerá tak, že nás Transatlantická zmluva neminie. Čo na to hovoríte, zvíťazia nakoniec nadnárodné megakoncerny, ktoré podľa niektorých sprisahaneckých teórií riadia aj jednotlivé vlády alebo ich predstaviteľov?

Čo povedať o zmluve TTIP, keď spadá do režimu „tajné“ aj pre europoslancov? Majú veľmi obmedzené podmienky na štúdium a je tak obsiahla, že prakticky nemajú možnosť si ju podrobne preštudovať. Prečo? Podľa mňa je to trójsky kôň. Rozhodovať bude, ako som spomenul, práve Nemecko. Myslím, že v zákulisí im bude ponúknutá nejaká alternatíva a Nemecko na to nakoniec pristúpi.

Z času na čas padne termín „vojna“. Či už svetová, alebo lokálna. Počúvame, že Rusko môže napadnúť Pobaltie. Amerika Rusko. Čína Ameriku alebo Amerika Čínu. Irán Izrael či, naopak, Izrael Irán. Ako to vidíte vy?

Áno, kto z nás si kedy myslel, že sa bude skloňovať vojna vo všetkých pádoch. Kým si Európania s ľahostajnosťou neuvedomia, že sa ich týkajú aj udalosti vo vzdialených krajinách, kde umierajú ľudia, a neprevezmú zodpovednosť za tieto zločinecké akcie, je hrozba aj nad Európou. Jednak sa pýtajme, kto a čo je príčinou? Kto všetko a koľko na tom zarába? A aké máme možnosti tomu zamedziť? Vojna je v kapitalizme len inou formou presadzovania ekonomických záujmov. Tak, ak si neuvedomíme tragickú zločinnosť tohto princípu a neodstránime ho, prípadne nepríjmeme opatrenia, budeme neustále vystavení hrozbe vojny, vrátane tej veľkej. V tejto chvíli sme sa vzdialili od tejto hrozby práve tým, ako sa zachovala RF. Dala najavo svoju silu a robí svet viditeľnejšie bipolárnym. Inak, tragické a zločinné je, že vojny sa vedú tak, aby nepodliehali medzinárodným pravidlám, keď by bolo možné tých, čo na tom zarábajú, hnať na zodpovednosť. Napríklad ako ukrajinská vojna.

Strávili ste niekoľko dní na Ukrajine ako pozorovateľ a v decembri ste dokonca vydali knihu, kde sa tejto veľkej postsovietskej krajine venujete ako fotograf. Zoznámili ste sa teda viac ako dokonale so situáciou na Ukrajine. Ako vidíte jej vývoj v ďalšom roku? Budú pokračovať ekonomický pád, odťažité tendencie na východe a posilňovanie oligarchizácie krajiny, alebo „bude lepšie“, ako sa ozýva nielen z Kyjeva, ale predovšetkým z Odesy, kde teraz vládne dosadený gubernátor, bývalý gruzínsky prezident Saakašvili?

Ukrajinská téma v mojej knihe je skôr o krásnej krajine, príjemných ľuďoch a o tom, čo som tam s nimi zažil. Ale máte pravdu, je to moja téma, ktorú neustále sledujem.

Bohužiaľ, vo svete je to jeden z najprudších ekonomických pádov vôbec. Lepšie bude naozaj len tým, ktorí budú pri moci, a preto sa vedie mocenský boj medzi oligarchami z východu, ktorých zastupuje Ihor Kolomojskij, a oligarchiou zo západnej Ukrajiny, ktoré predstavuje prezident Petro Porošenko. Keďže ani jedna strana nemá v úmysle prosperitu a stabilitu krajiny, ale vylepšenie svojej majetkovej a mocenskej bilancie, nemôže to skončiť nijako inak ako sociálnym výbuchom. Ukrajinu opúšťa časť najproduktívnejšej pracovnej sily. Tí zo západnej oblasti idú do EÚ a tí z východnej skôr do RF.

Uvádza sa, že v roku 2013 mala Ukrajina viac ako 45 miliónov obyvateľov. A teraz odpočítajme odtrhnutie Krymu, ktorý má dnes viac ako 2 milióny obyvateľov. Málokto vie, že na Krym prišlo viac než 200-tisíc Ukrajincov väčšinou ruskej národnosti a odišlo ich z Krymu na Ukrajinu 6,5-tisíc, väčšinou ukrajinskej národnosti. Ďalej odchod do RF vrátane utečencov z Donbasu, najosídlenejšej oblasti Ukrajiny, to je podľa mňa tak 1,7 milióna a necelý milión obyvateľov odišiel za prácou do EÚ, a to bude stále pokračovať, síce pomaly, ale isto. Zrátané podčiarknuté – 4,7 miliónov ľudí. To je zásah do ekonomiky.

Ďalej je hlavným problémom to, že diletantizmus sa zakrýva klamstvami a represiami. Obe strany sa správajú ako mafiánske klany, ktoré si vzájomne konkurujú. Strana Kolomojského však chce „vyhnať Rusov“ a dostať späť Krym a Donbas, a to najlepšie vojnou, ktorú premenili na biznis. Napríklad Kolomojskij profituje na dodávkach pohonných hmôt pre ukrajinskú armádu. Podobne je na tom Porošenko. Ten zas vyrába granátomety, ale o vojnu mu v tejto chvíli toľko nejde. V politike konajú veľmi iracionálne a s neznalosťou vecí.

Nedávno zatknutý Genadij Korban je muž, s ktorým som sa niekoľkokrát stretol v Novomoskovsku a boli sme si predstavení. Korban je Kolomojského človek a Porošenko ho nechal zatknúť pre podozrenie, že riadil zločineckú organizáciu. Čo sa týka Saakašviliho, je to iracionálny typ, výrazne sústredený na seba, kategoricky protiruský populista, dosadený americkými poradcami a jeho kritické slová končia tam, kde má načrtnúť konkrétne riešenia. Stret s Avakovom v priamom prenose ukázal spôsoby správania a konania oboch politikov. Avakov, vyzerajúci veľmi seriózne, vybuchne od zlosti, keď niekto netancuje podľa neho. A teraz čo obyčajní ľudia? Tí trpia nedostatkom peňazí, zabavovaním majetku a sú akýmsi rukojemníkom týchto klanov. Takže ja očakávam veľký sociálny výbuch.

De facto si myslím, že zostať na Ukrajine už nie je v dohľadnom čase snáď ani možné. Po tom všetkom. Ale uvidíme, ako sa skončia odložené regionálne voľby. Najvyššia rada prijala rozpočet, ale Kolomojského ľudia chcú nové voľby. Ukrajina teraz už nezmaže nemalý záväzok v RF. Takže ak bude nestabilita a nezačne sa vedenie krajiny správať s rozumom, budú ďalej skupovať túto zem západné aj východné nadnárodné firmy za babku a takmer polovica ľudí bude pod hranicou biedy. Čo viac dodať?

- Reklama -