Čo hovoríte na krízu okolo Kataru a na to, že Donald Trump obvinil Katar z podpory terorizmu? Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty i niektoré ďalšie arabské štáty prerušili diplomatické styky s Katarom. Čo za tým je? Už ste povedali, že aj emiráty a Saudskoarabi podporili Islamský štát… Uviedli ste tiež, že Katar mal záujem o výstavbu plynovodu cez Sýriu do Stredozemného mora, tak by dodával skvapalnený zemný plyn do Európy, a tým by značne poškodil Rusko. Aký je celý príbeh, prečo tieto štáty a USA podporovali Islamský štát? Irán symbolicky poslal dodávku potravín do Kataru. Turecko sa Kataru zastalo a hovorí aj o vojenskej pomoci. Takže o čo ide teraz? O plyn? O Irán? Zblíži sa nakoniec Katar s Ruskom?
Na tomto prípade názorne vidíte, akou je „globálna politika“ klamlivou a krehkou vecou. Plán výstavby plynovodu z katarského obrieho takzvaného Severného poľa, o ktoré sa v Perzskom zálive delí s Iránom, smerom do Turecka a do Európy bol pritom jedným z prekurzorov takzvanej Arabskej jari v Sýrii. Jeho cieľom bolo odstrániť zákonnú sýrsku vládu a zabezpečiť tranzit tohto plynu cez jej územie namiesto konkurenčného iránskeho projektu využívajúceho, paradoxne, plyn z toho istého plynového poľa a plánujúceho výstavbu plynovodu cez Irak a Sýriu.
Teraz, keď plán násilného zvrhnutia sýrskej vlády kolabuje, pretože pre Západ je už podpora takzvaného Islamského štátu neudržateľná, Katar sa rozhodol pragmaticky dohodnúť s Iránom na spoločnom postupe. Tým však porušil nerozlučnú koalíciu štátov Zálivu proti Asadovi, vedenú Saudskou Arábiou, a získal si odvetu v podobe diplomatických aj hospodárskych sankcií.
Katar bol obvinený z podpory terorizmu, a to prevažne krajinami, ktoré ho samy podporujú, len v trocha inom segmente alebo, ak chcete, podporujúc iné teroristické skupiny. Zo strany prezidenta Trumpa určite išlo len o „povinnú rétoriku“, najmä po odsúhlasení obrovských vojenských dodávok Saudskej Arábii pre americké firmy. Americké záujmy v Katare však nedovoľujú omnoho viac.
Ktoré konkrétne záujmy?
Katarská letecká základňa al-Udejd slúži najmä ako hlavné veliteľské stanovisko pre vojenské operácie v Afganistane, Iraku a Sýrii a na zhromažďovanie spravodajských informácií z ďalších krajín oblasti (Irán, Jordánsko, východné Turecko). Následné spoločné vojenské výcviky námorných síl Spojených štátov a Kataru i odsúhlasenie predaja amerických leteckých lietadiel F-15 Kataru vytvorilo rámec pre to, že prezident Trump ukázal, že jeho zahraničná politika bude prísne pragmatická, bilaterálne vedená a zbavená akýchkoľvek aliančných úvah, ktoré by nemali priamy prospech pre jeho krajinu.
Budú mať na vývoj situácie nejaký vplyv nedávne teroristické útoky v Teheráne?
Ihneď po vykonaní útokov Irán obvinil z ich organizácie Saudskú Arábiu. Neskôr však vyšlo najavo, že útočníci pochádzajú z kurdských oblastí Iránu pri hraniciach s Irakom a Tureckom. Hoci pravé dôvody a pohnútky i identita a motivácia páchateľov politických teroristických činov sú vždy starostlivo zakryté, dovolil by som si odhadnúť, že Saudská Arábia znepokojená potenciálnymi úspechmi Iránu v získavaní spojencov (Turecko, Irak, Sýria a teraz aj Katar, v širšej perspektíve krajiny EÚ, Rusko a Čína) sa bude snažiť o vytvorenie vnútorných treníc a problémov v krajine svojho perzského rivala. Je zvláštne, ako sú tieto postupy stále až únavne rovnaké.
Rovnaké?
Od Libanonu v roku 1975 cez Afganistan v roku 1979, Líbyu a Sýriu v roku 2011, Ukrajinu na prelome rokov 2013 a 2014 až po súčasnú snahu o podobnú etnickú a náboženskú schizmu v Iraku. Rovnakí hráči, rovnakí sponzori, líši sa len zoznam „regionálnych spojencov“ a rétorika „strategických záujmov“ po celom svete, najmä tam, kde sa nachádzajú energetické, surovinové zdroje, psychotropné látky alebo ich tranzitné trasy.
Ako po určitom čase hodnotíte Trumpov zásah v Sýrii proti Asadovej armáde s tým, že išlo o odvetu za útok s chemickými zbraňami? Niektorí prívrženci Trumpa tvrdili, že vlastne ani o veľa nešlo. Veľa techniky sa nezničilo a Trump len musel ukázať svaly a trocha vyhovieť americkým neokonzervatívcom…
Je to taká hra na presilovku. Trump dobre vie, že Rusko je vážnym konkurentom USA. Prezident Putin s obmedzenými zdrojmi – v porovnaní so Spojenými štátmi – dokázal počas posledných niekoľkých rokov výrazne posilniť vplyv a význam svojej krajiny v celosvetovom meradle. A táto vojna o vplyv si zvyčajne vyžaduje, aby ste občas ukázali zuby. Raz cez Saudskoarabov, raz cez Izraelčanov, tretíkrát priamo. Bez mandátu, jednoducho len tak.
Koncom minulého týždňa sa odohralo ďalšie dejstvo tohto príbehu. Lietadlo sýrskych vzdušných síl podporujúce vlastné jednotky v ofenzíve proti takzvanému Islamskému štátu blízko mesta Rakka v strednej Sýrii bolo zostrelené lietadlom amerického námorníctva. Zdôvodnenie? Sebaobrana koaličných partnerov. Tak si to predstavte: operujete na území cudzieho štátu bez jeho povolenia, bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, verbujete, cvičíte a vyzbrojujete jemu opozičné sily a jeho jednotky bojujúce proti teroristom raz za čas vybombardujete alebo zbavíte leteckej podpory, aby neboli veľmi silné alebo úspešné.
O čo teda ide?
Je to vojna o vplyv v povojnovej Sýrii, kde už teraz existujú minimálne tri zóny vplyvu (ak nepočítam rôzne teroristické zoskupenia): turecká na severe krajiny, americko-kurdská na severe a severovýchode a rusko-iránska na zvyšku územia. V bodoch dotyku týchto zón budú nastávať strety pre náleziská surovín, letiská, kritickú infraštruktúru alebo strategické križovatky. Zo štátoprávneho a medzinárodnoprávneho hľadiska existuje len jedna Sýria a akékoľvek vojenské operácie na jej území neodsúhlasené zákonnou sýrskou vládou sú protiprávne.
Čo si vlastne myslíte o obvinení, že Asad použil chemické zbrane?
Je to rovnaký nezmysel ako rozprávky o tom, že s tým začal v roku 2011 a následne brutálne vraždil vlastné civilné obyvateľstvo. Poznám prezidenta Bašára Asada osobne z rokov, keď som žil v Sýrii. V tom čase sa práve vrátil z Veľkej Británie, kde sa venoval svojej praxi očného lekára, aby zaujal miesto po svojom staršom bratovi, ktorý tragicky zomrel. Vysoký plachý mladík s veľmi príjemným, tichým a skromným vystupovaním. Človek, ktorý obetoval svoj pokojný život tak, aby sa staral o svoju krajinu a neskôr ju bránil pred agresiou.
Ak by nebolo Asada a toho, že vytrval na svojom mieste, nebola by dnes ani Sýria. Jej nepriatelia to dobre vedia, a preto budú využívať každú príležitosť, aby ho osobne zatiahli do čím väčších nezmyslov, budú sa snažiť o jeho diskreditáciu. Jediný efekt, ktorý sa tým trvalo dosahuje, je rast jeho popularity vnútri Sýrie aj v zahraničí.
Niekoľkými nezávislými (a od seba nezávislými) štúdiami bolo dokázané, že tohto útoku sa nedopustili ani nemohli dopustiť sýrske vládne jednotky (tu a tu).
{infobox title=”Petr Markvart” photo=”15532″}
Petr Markvart je vyštudovaný právnik. V 2. polovici 80. rokov pracoval v podniku zahraničného obchodu Technoexport, okrem iného ako obchodný referent realizácie petrochemických investičných celkov v Iraku a asistent generálneho riaditeľa. V rokoch 1989 až 1995 pôsobil v Sýrii ako riaditeľ blízkovýchodnej expozitúry pre Technoexport Praha, neskôr pre nemecký Südrohrbau Ingolstadt. V rokoch 1998 až 2001 pracoval pre kanadskú firmu MacDonald Engineering Group Calgary ako riaditeľ jej dcérskej spoločnosti v Nigérii. Od roku 2002 pôsobí v leteckom priemysle ako konzultant pre krajiny západnej Afriky.
{/infobox} Aký ďalší vývoj očakávate v súvislosti s Islamským štátom a Sýriou? A možno teraz medzi USA a Ruskom v Sýrii očakávať pokoj zbraní?
Takzvaný Islamský štát je mŕtvy projekt. Je to projekt bývalej Obamovej administratívy a jej regionálnych spojencov. Prezident Trump sa k nemu nemôže hlásiť, pretože ho použil ako jeden z hlavných volebných sloganov proti Hillary Clintonovej. Rozpad všetkých štruktúr tejto tieňovej organizácie a rýchle obsadzovanie ovládaných území a zásobovacích ciest svedčí o jeho blížiacom sa konci. Ruský a americký vplyv v Sýrii sa teraz postupne stabilizuje na pomyselnej čiare medzi priehradou ath-Thawra, stredomorským mestečkom Soukneh a hraničným mestom Abu Kamal (názvy sú zachované v anglickom preklade na základe ich jednoduchšej lokalizácie na mape).
A čo bude ďalej?
Takzvaný Islamský štát v severovýchodnej oblasti krajiny nahradí iná entita, tentoraz nazvaná ako kurdsko-arabská, ktorá sa bude tváriť na rozdiel od islamistov „štátotvorne, demokraticky a prozápadne“. Pôjde však o to isté – o kontrolu a vplyv nad náleziskami energetických surovín a nad potenciálnymi tranzitnými trasami týchto surovín. Kto bude ovládať túto entitu alebo, ak chcete, novovytvorenú autonómiu, bude mať kontrolu nad vývozom ropy a plynu z Iraku, Iránu, nad sýrskou ťažbou a vývozom, nad väčšinou produkcie bavlny, ktorá spolu s energetickými surovinami tvorila hlavný zdroj príjmov sýrskeho štátu vo voľnej mene. Rusom zostane priemyselne a poľnohospodársky významnejšia, teraz však čiastočne zničená časť krajiny. Tak vyzerá geopolitika v praxi našich spojencov.
Kurdská autonómna vláda chce v septembri vypísať referendum o nezávislosti Kurdistanu… Čo možno očakávať? Ako zareagujú Turecko, Sýria, Irak a Irán?
Všimnite si, ako odvážne sa hovorí o kurdskej nezávislosti v súvislosti s Irakom a Sýriou, a naopak, ako sa cudne o tejto otázke mlčí v súvislosti s krajinou, ktorá porušuje všetky mysliteľné práva Kurdov – s Tureckom. Dejiny prepíšu vždy víťazi a zaplatia to porazení. Turecko a nateraz aj Irán medzi momentálnych víťazov tohto regionálneho konfliktu patria.
