Ako hodnotíte fungovanie európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ? Prináša viac úžitku alebo škôd?
Spoločná poľnohospodárska politika je vlastne nastavený systém dotácií. To, že Slovensko bolo v predchádzajúcom programovacom období výškou dotácií diskriminované a že ani reforma SPP neodstránila nerovnosti, vieme a musíme sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Dotácie ako také nie sú dobrým trhovým nástrojom, pretože podnikateľské prostredie deformuje. PKS preto navrhuje, aby vláda SR v programovacom období 2014 – 2020 zamerala pozornosť na zvyšovanie konkurenčných výhod domáceho potravinárskeho priemyslu tak, aby podpory z fondov EÚ a aj štátna pomoc vnútorné konkurenčné prostredie poškodzovali v čo najmenšom rozsahu.
Je vôbec potrebné byť v globalizovanom svete potravinovo sebestačný? My vyvážame automobily. Iné krajiny nám dovážajú potraviny. Nie je to v poriadku?
Ekonomika štátu by nemala byť postavená len na jednom pilieri. Výroba automobilov na Slovensku je z pohľadu tvorby pracovných miest atraktívna, avšak je sústredená do priemyselných parkov. Otázne je tiež zotrvanie firiem na Slovensku. Nie je vôbec zriedkavé, že nadnárodné spoločnosti presúvajú svoje výrobné závody do iných štátov, ktoré poskytujú výhodnejšie podmienky na podnikanie, čo má následne významný nárazový negatívny dopad na zamestnanosť. Naopak, potravinársky priemysel je diverzifikované priemyselné odvetvie, ktoré môže pôsobiť aj v odľahlých regiónoch. Napriek automatizácii a mechanizácii výroby, potravinársky priemysel si vyžaduje pomerne veľa pracovných síl. Potravinová sebestačnosť štátu má svoje strategické opodstatnenie, ktoré netreba podceňovať. Z automobilov sa totiž nenaje nikto.
Potravinári dlhodobo lobovali za zníženie DPH na potraviny. Donedávna sme ju mali jednu z najvyšších v rámci EÚ. Ako hodnotíte samotný zákon, ktorý prednedávnom presadila vláda?
Áno, PKS dlhodobo poukazuje na skutočnosť, že Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny v rámci všetkých štátov Európskej únie. Slovenskí potravinári sú tak, pri zohľadnení ďalších vysokých vstupných nákladov, na pultoch obchodov so svojimi produktami v konkurenčnej nevýhode. Preto zníženie DPH na vybrané kategórie potravín z 20 % na 10 % považuje PKS za rozhodnutie správnym smerom, ktoré môže pozitívne ovplyvniť správanie spotrebiteľov. PKS vidí priestor na otvorenie diskusie a na ambicióznejšie riešenia v ďalšom období, a to až celoplošným znížením DPH na všetky potraviny. Samozrejme, že v zníženej sadzbe by sa chcel so svojimi produktami nájsť každý výrobca. Diskusia, ktoré ďalšie kategórie mali byť zaradené do zníženej sadzby, je irelevantná. Navrhovaný sortiment vychádzal z reality, ktorými boli finančné možnosti v navrhovanom rozpočte a nepriaznivá situácia v sektore živočíšnych komodít. Pevne verím, že v trende sa bude pokračovať a že okruh potravín so zníženou sadzbou DPH sa bude rozširovať. Zníženie spotrebiteľských cien potravín ovplyvní cezhraničné nákupy, zvýšenie domácej spotreby a tým zvýšenie produkcie. V nepodstatnej miere celoplošné zníženie DPH odstráni diskrimináciu odvetví a príbuzných kategórií potravín.
Svetová zdravotnícka organizácia zaradila spracované mäso ako rakovinotvorné zložky medzi také látky a produkty, ako sú azbest, alkohol a arzén. Bravčové a hovädzie zaradili medzi pravdepodobne rakovinotvorné. Ide o oprávnené varovanie alebo strašenie?
Výsledky vedeckých štúdií sa veľmi odlišujú. Mali sme možnosť zaznamenať odporúčanie „jedno vajce denne“, následne „žiadne vajce, lebo zvyšuje hladinu cholesterolu“, tiež „tuky zo stravy vylúčiť“, a následné odporúčanie uprednostniť konzumáciu tukov pred cukrami.
Výsledky renomovaných inštitúcií by však nemali balansovať od jedného extrému do druhého extrému. Renomovaný odborný časopis „Journal of Clinical Eidemiology“ uverejnil informáciu, že až 50 % odporúčaní WHO je založených na dôkazoch a odhadoch nízkej dôveryhodnosti.
Vedecké informácie tak častokrát dostávajú verejnosť do omylov a pochybností. Nemali by sa sledovať a vyhodnocovať účinky jednotlivých zložiek stravy. Na zdravie vplýva komplexná strava, avšak spolu s mnohými ďalšími faktormi. Preto potravinársky priemysel zastáva názor, že neexistuje zdravá potravina a nezdravá potravina, neexistuje priama súvislosť medzi konzumáciou potraviny a chorobou. Existuje zdravá a nezdravá výživa, zdravý a nezdravý životný štýl. Vo vzťahu k nadváhe a obezite je potrebné mať na pamäti ešte v 18. storočí vyslovený zákon zachovania energie, ktorý platí stále. Vyvážený príjem a výdaj energie patrí k základným princípom zdravého životného štýlu.
Prečo odmietate dohodu TTIP o liberalizácii obchodu medzi EÚ a USA? Tvrdíte, že to poškodí slovenských potravinárov. Nepolepší si však slovenský spotrebiteľ, ktorý bude mať väčší výber tovarov?
Príprava a rokovania o návrhu dohody TTIP o liberalizácii obchodu medzi USA – EÚ sú od samotného začiatku udržiavané v utajení. PKS neodmieta dohodu TTIP ako takú. PKS požaduje najmä transparentnosť návrhu a tiež akceptovanie požiadaviek priemyslu. V rámci rokovaní o návrhu dohody, výhrady uplatňuje aj USA. V prípade agropotravinárskeho sektora je to EÚ a najmä jej nové členské štáty, ktoré ťahajú za kratší koniec. Spoločná poľnohospodárska politika a aj reforma SPP podporuje najmä malé farmy, spracovanie poľnohospodárskych produktov na farmách a krátky dodávateľský reťazec. Vláda USA naopak podporuje veľké farmy a dotácie sú vyššie ako v štátoch EÚ. Potravinári majú preto oprávnené obavy z nekonkurencieschopnosti a z vytláčania svojich produktov z pultov v EÚ produktami dovezenými z USA.
Argument, že budeme realizovať naše výrobky na tretích trhoch neobstojí a nemá ani žiadnu logiku. Aký má význam preprava potravín z jedného konca sveta na druhý? Okrem straty pozícií na trhu EÚ, čo môže mať dopad na zamestnanosť, máme tiež obavy o prispôsobovanie legislatívy v oblasti GMO, hormónov a hygienických štandardov.
Viete identifikovať politickú stranu, resp. strany, ktorých program je nastavený najpozitívnejšie voči slovenským potravinárom?
PKS je profesijná organizácia, ktorá obhajuje záujmy potravinárskeho priemyslu a svojich členov, preto má záujem rokovať so všetkými politickými stranami o možnostiach posilnenia potravinárskeho priemyslu na Slovensku tak, aby si do volebných programov zaradili medzi priority aj podporu spracovania poľnohospodárskych surovín.
