Poľsko že odmieta utečencov? V krajine máme milión Ukrajincov, pripomína veľvyslanec Varšavy na Slovensku

6.12.2017 11:25

ROZHOVOR V skutočnosti ide o diskusiu, veľmi dôležitú pre Európu, na tému, ako bude Únia vyzerať v budúcnosti. Ide o zásadný spor medzi podporovateľmi spoločenstva suverénnych krajín a federalistami. Táto téma sa v novinárskych debatách nesprávne zjednodušuje, zdôrazňuje v rozhovore pre Parlamentné listy mimoriadny a splnomocnený poľský veľvyslanec v SR Leszek Soczewica, podľa ktorého vývoj v jeho krajine je prirodzeným odrazom vôle voličov a sám osobne nepociťuje, že by bolo Poľsko izolované vo svete za svoj vnútropolitický vývoj.

Poľsko že odmieta utečencov? V krajine máme milión Ukrajincov, pripomína veľvyslanec Varšavy na Slovensku
Foto: archív Leszka Soczewicu
Popis: Leszek Soczewica

Kabinet Práva a spravodlivosti (PiS) vládne v Poľsku dva roky. Ako by ste ich hodnotili? Dostáva sa Poľsko do izolácie alebo je vývoj v krajine štandardný?

Vláda Práva a spravodlivosti je pri moci dva roky a dva roky realizuje svoj program, ktorý predložila pred voľbami. To znamená, že vláda realizuje to, o čom hovorila. Je pre mňa ťažké odpovedať na otázku o izolácii Poľska na medzinárodnej scéne, lebo počas dvoch rokov ako poľský veľvyslanec na Slovensku nepociťujem, že by Poľsko bolo izolované. Odporuje tomu aj skutočnosť, že Poľsko bolo v tomto roku zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

Brusel veľmi tvrdo kritizuje vývoj v Poľsku ako nedemokratický. Na adresu Varšavy sa objavili aj veľmi tvrdé vyjadrenia i hrozby sankcií? Je takéto hodnotenie namieste?

V Poľsku prebiehajú reformy, niektoré z nich vyvolávajú diskusie a nesúhlas, ale to je práve prejav demokratického procesu. Prebieha aj dialóg medzi poľskou vládou a Európskou komisiou, preto si myslím, že vyhlasovanie predčasného hodnotenia a stigmatizácia je v rozpore s európskou politickou kultúrou.

Terčom kritiky nielen Bruselu, ale aj časti poľskej spoločnosti je najmä kriminalizácia potratov, čierny protest (protesty proti zavedeniu prísnejších pravidiel pre potraty – pozn. PL.sk), zmeny v médiách, kde si dosadila vládna strana výhradne svojich ľudí, tvrdá zahraničná politika, kauza Bielowiejského pralesa či reforma v súdnictve. Nie je toho predsa len veľa?

Vládnuca strana išla do volieb so širokým programom reforiem, a preto jeho dynamická implementácia, prirodzene, vyvoláva nesúhlas toho prostredia, ktoré s nimi nesúhlasí. Je to ale  logický proces demokracie.

Po druhé, spomínate javy, ktoré sa navzájom odlišujú a nie vždy – ak sú predmetom vnútorného sporu –, sú aj predmetom kritiky Bruselu.

Projekt sprísnenia potratového kompromisu bol sociálnym projektom, nie vládnym. Proti nemu sa konal čierny pochod, ale to je príklad potrebnej konfrontácie názorov v demokratickej spoločnosti. Koniec koncov tento problém je vyňatý z kompetencií Európskej komisie.

Zmeny v médiách, dodajme vo verejných médiách, sú – či chceme alebo nie –, predmetom politiky, tak je to napríklad aj vo Francúzsku či v Taliansku. Napriek všetkému, politická kultúra v členských štátoch EÚ je v tejto otázke rozdielna. Pokiaľ ide o reformu súdnictva, tá pokračuje, je preto príliš skoro na to, aby sme ju momentálne hodnotili.

Jarosław Kaczyński Zdroj: TASR

Samostatnou kapitolou je migračná politika. Poľsko veľmi tvrdo odmietlo migračné kvóty, za čo čelí vyhrážkam Bruselu. Je to v poriadku?

V roku 2015, keď Poľsko pristúpilo na kvótový systém rozdelenia, naše veľvyslanectvo v Bratislave malo niekoľko telefonátov a e-mailov od slovenských občanov, ktorých odkaz bol jednoznačný: Poľsko zradilo. Potom boli kvóty jednoznačne odmietnuté všetkými vyšehradskými krajinami, a dovolím si pripomenúť, že žalobu na Súdny dvor EÚ v tejto veci podalo Slovensko a Maďarsko, a nie Poľsko. Okrem toho treba dodať, že stanovisko vo veci kvót podľahlo evolúcii v celej EÚ, príkladom čoho je Rakúsko.

Poľsko dlhodobo spoločne s Maďarskom odmieta diktát Bruselu. Premiérka Beata Szydlová to dáva často nahlas najavo a tvrdí, že jej krajina má na to právo. Má?

V skutočnosti ide o diskusiu, veľmi dôležitú pre Európu, na tému, ako bude Únia vyzerať v budúcnosti. Ide o zásadný spor medzi podporovateľmi spoločenstva suverénnych krajín a federalistami. Táto téma sa v novinárskych debatách nesprávne zjednodušuje.

Ako si vysvetľujete súčasný obrovský vplyv Jaroslawa Kaczyňského, politika, ktorý bol v 90. rokoch na prahu politickej priepasti. Dnes z pozadia ovláda prakticky chod celej krajiny.

Treba zdôrazniť, že sila Jarosława Kaczyńského vyplýva z jeho dôslednosti v politike. Ak sa pozriete dvadsať rokov dozadu, zistíte, že názory Kaczyńského sa nejako veľmi nezmenili. V dnešnej politike je to rarita a je možné, že práve pre lojalitu k svojej politickej vízii nachádza uznanie v takom širokom spektre poľských voličov.

Mnohí pozorovatelia tvrdia, že tvrdý kurz Poľska pod vedením PiS nie je nič iné ako horkosť Jaroslawa Kaczyňského z tragickej a dosiaľ nevyjasnenej tragickej smrti svojho brata, prezidenta Lecha Kaczyňského. Pripúšťate tento názor?

Nemám žiadne právo, aby som sa na túto tému vyjadroval. Niet však pochybností, že traumu súvisiacu so smolenskou katastrofou je v Poľsku dodnes silno cítiť, a to treba rešpektovať.

PiS má pod kontrolou prakticky všetky rozhodujúce sily v krajine – súdnictvo, prokuratúru, médiá, prezidenta. Opozícia akoby neexistovala. Čím si vysvetľujete takú slabú politickú opozíciu, hádam najslabšiu od čias Okrúhleho stola?

Nie som politikom, nemôžem vydávať politické vyhlásenia.

Poľsko na jednej strane bojuje s Bruselom, na druhej tvrdo kritizuje Moskvu, no súčasne sa asi najviac spolieha na Washington. Je to najbližší spojenec Poľska?

Treba zdôrazniť, že Poľsko je súčasťou Európskej únie a s Bruselom vedie dialóg v rôznych prípadoch, ktorého cieľom je brániť kľúčové záujmy krajiny, napríklad v otázkach  týkajúcich sa energetiky. Vzťahy medzi Poľskom a Moskvou sú, žiaľ, historicky komplikované (prakticky od XVI. storočia), preto to pre nikoho nie je žiadne prekvapenie. Spojené štáty sú oddávna pre Poľsko kľúčovým spojencom, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú politiku.

Slovensko nebolo schopné sa vyrovnať s bývalými agentmi a spolupracovníkmi tajnej polície ŠtB a nemá lustračný zákon. Naopak, Poľsko dokonca nedávno, 28 rokov po páde komunizmu, zo zákona vylúčilo bývalých eštebákov z verejného života. Je to v poriadku, že sa tak stalo až teraz? Znamená to, že nikdy nie je neskoro?

Táto otázka bola jedným z programových prvkov Práva a spravodlivosti a súčasťou internej diskusie v Poľsku, ktorá prebieha od roku 1989.

Leszek Soczewica a Miroslav Lajčák Zdroj: archív L. S.

Sú podľa vás Poľská televízia a tiež Poľský rozhlas verejnoprávne médiá nezávislé od vládnucej moci? Brusel tvrdí, že nie, Varšava, že áno. Ako to je?

Ako som už spomínal, zmeny vo verejných médiách sú, či už chceme alebo nie, predmetom politiky. Podobne je to i v prípade niektorých krajín EÚ, čo dokazuje rôznorodosť politickej kultúry v tejto oblasti v rámci Únie.

Je Poľsko xenofóbne a šovinistické, keď tak tvrdo odmieta utečencov?

Chcel by som len pripomenúť, že v Poľsku máme takmer milión Ukrajincov (najvyšší počet legálnych pracovníkov prijatých v krajinách EÚ v roku 2017), desiatky tisícov Bielorusov, Vietnamcov a Číňanov. Problematika kvót, to sú v prvom rade obavy o bezpečnosť, a každá vláda má právo a povinnosť túto bezpečnosť svojim občanom zabezpečiť.

Napriek všetkým problémom poľská ekonomika neustále rastie, dokonca najrýchlejšie v celej Európskej únii. Čím si to vysvetľujete?

Vláda zavádza hospodárske a fiškálne reformy, okrem iného sprísnila systém výberu DPH. Poľským firmám sa dobre darí na zahraničných trhoch. Na svetových trhoch panuje priaznivá situácia. Toto všetko vplýva na prosperitu poľskej ekonomiky a prognózy pre budúci rok sú tiež povzbudivé. Podľa agentúry Fitch sa v tomto roku rast HDP odhaduje na štyri percentá, a v budúcom roku na 3,6 percenta.

Ako sa vám osobne páči na Slovensku? Naopak, je tu aj niečo, čo sa vám nepáči?

Slovákov mám rád, sme si blízki nielen etnicky, ale aj kultúrne a jazykovo, cením si hlavne vašu sympatickú otvorenosť a zmysel pre humor. Na Slovensku sa cítim ako doma, a to najmä pre vašu, inak veľmi podobnú poľskej – kuchyňu. Vaša fazuľová polievka je tá najlepšia na svete, dokonca ani moja babička takú dobrú nevarila.

 

Vizitka Leszka Soczewicu (1960):

Je absolvent Fakulty kybernetiky Vojenskej technickej univerzity (1984); absolvoval aj ekonomické štúdiá v Spojených štátoch amerických (Naval Postgraduate School, Monterey, 1994) a NATO Defense College (Rím, 2004). Je generálmajor v zálohe. Od 1990 sa zaoberal rôznymi aspektmi zahraničnej politiky na ministerstve národnej obrany, ako aj v Ozbrojených silách Poľskej republiky, bol okrem iného riaditeľom Oddelenia vojenských zahraničných vecí Ministerstva národnej obrany Poľskej republiky. Dvakrát pôsobil ako pridelenec obrany – vojenský, letecký a námorný pridelenec na veľvyslanectvách Poľskej republiky v Lisabone (1999 – 2002) a vo Washingtone (2007 – 2011). V rokoch 2012 – 2014 bol šéfom Poľskej vojenskej misie v Dozornej komisii neutrálnych štátov v Kórejskej republike. Od augusta 2014 do októbra 2015 bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí zodpovedným za bezpečnostnú politiku a vzťahy s USA. Hovorí po anglicky, rusky a portugalsky. Je ženatý. Jeho záľubami sú história a horská turistika.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…