Domnievate sa, že sa teraz môžu vzťahy USA a Ruska zlepšiť? Ľudia z Trumpovej administratívy, napríklad Rex Tillerson, ktorý by sa mal stať americkým štátnym tajomníkom – ministrom zahraničia, boli k Rusku dosť kritickí. Tillerson povedal, že anexia Krymu porušila medzinárodné právo… Alebo to považujete za súčasť taktiky v Senáte, kde sú silní neokonzervatívci?
Veľa vecí je ťažké predvídať len niekoľko dní potom, keď sa Trump dostal do Bieleho domu. Tillersonovo vystúpenie pred komisiou senátorov ma veľmi sklamalo. Bol na tú schôdzku vskutku zle pripravený. Ale možno mám veľmi špecifické pohľady na Rusko a Ukrajinu. Problém je v tom, že aj biznismen ako Tillerson je obklopený poradcami. Trump má mnoho nepriateľov, dokonca aj vnútri svojej strany. Trump bude rovnako ako ostatní americkí prezidenti hrať veľkú úlohu v zahraničnej politike a opakovane sa vyjadril, že chce mať dobré vzťahy s Ruskom.
Iste bude mnoho veľmi mocných ľudí, ktorí ho budú chcieť odradiť od toho, aby mal dobré vzťahy s Ruskom, a títo ľudia urobia všetko pre to, aby bolo vytvorenie dobrých vzťahov s Ruskom maximálne náročné. Vidíme eskaláciu na Ukrajine, čo nie je prekvapujúce, pretože Ukrajinci nechcú, aby ich nová americká administratíva predala Rusom. Myslím si teda, že ešte len uvidíme. Trump opakovane vyhlasoval, že stojí o ruskú pomoc v boji proti terorizmu a že chce mať s Ruskom dobré vzťahy. Budeme si musieť počkať a uvidíme, ako sa mu to podarí implementovať.
Myslíte si, že by tu mohli byť nejaké podobnosti medzi Trumpom a Putinom v tom zmysle, že keď sa Putin stal prezidentom, musel vychádzať s Jeľcinovými ľuďmi, a Trump bude musieť urobiť nejaké ústupky neokonzervatívcom, pokým neskonsoliduje a neupevní svoju moc?
Áno, uviedli ste dobré prirovnanie s Jeľcinom a Putinom a Trumpom a neokonzervatívcami. Na druhej strane však v tejto záležitosti existujú aj veľké rozdiely, pretože keď sa Putin stal prezidentom, bol kandidátom, ktorý mal znamenať kontinuitu. Nestal sa prezidentom ako nejaký revolučný kandidát, naopak, bol podporovaný Jeľcinom a jeho skupinou. V tomto je Trump úplne iný. Je v opozícii voči svojim predchodcom za uplynulých dvadsať či tridsať rokov. Možno máte pravdu v tom, že Trump bude chcieť urobiť nejaké ústupky neokonzervatívcom, ale ťažko povedať. Teraz ide Trump skôr v kurze konfrontácie než ústupkov. To dokazuje aj to, že vyhodil zastupujúcu ministerku spravodlivosti.
Českého prezidenta Miloša Zemana pozval prezident Trump do Bieleho domu. Myslíte si, že by mohol byť Zeman určitým prostredníkom vo vzťahoch medzi USA a Ruskom? Pretože Zeman je známy tým, že je proti sankciám proti Rusku a súčasne verejne podporil Trumpa v prezidentskej kampani… V týchto veciach má Zeman podobný pohľad ako český exprezident Václav Klaus a podporuje mierové vzťahy a kooperáciu medzi Východom a Západom…
To je zaujímavá myšlienka. Keď bol prezident Zeman pozvaný do Bieleho domu, Česi by určitú rolu zohrať mohli, to máte pravdu. Na druhej strane očakávam, že Trump bude chcieť byť tým, kto sa v tejto veci chopí hlavnej úlohy, povedie to a bude chcieť hovoriť s Putinom priamo.
Sme podľa vás svedkami istého typu patriotickej kontrarevolúcie na Západe? Brexit, Trump, Orbán, PiS v Poľsku, Hofer, Le Penová, Wilders, Beppe Grillo, Lega Nord…
Niet pochýb o tom, že tie prípady, ktoré ste spomenuli, indikujú, že na oboch stranách Atlantiku panuje silný antiestablishmentový diskurz. A niektoré krajiny strednej Európy sú toho silným príkladom. Poľsko sa napríklad zasvätilo Kristovi Kráľovi a Orbán sa hlási ku kresťanským koreňom Uhorského kráľovstva. Ale tieto spomínané hnutia sú pomerne dosť odlišné. Samozrejme, že majú veľa vecí spoločných, ale potom je tu aj mnoho významných národných odlišností.
V akom zmysle?
Brexit mal napríklad svoje vlastné národné príčiny. Z brexitu nebenefitovala žiadna antiestablishmentová strana. UKIP nezískal moc a Nigel Farage sa nestane premiérom. Naopak, z neho profitovala Konzervatívna strana, ktorá vládne vo Veľkej Británii už stáročia. Nemožno povedať, že brexit bol kompletne antiestablishmentovou operáciou, naopak, veľká časť britského establishmentu brexit podporovala. A podobne Viktor Orbán je pri moci už veľmi dlho, takže on nie je antiestablishmentovou postavou, ale skôr kontrarevolučnou.
Spomenuli ste Norberta Hofera. Ale on v prezidentských voľbách prehral. A Marine Le Penová v prezidentských voľbách pravdepodobne takisto prehrá. Takže tu sú síce sily, ktoré kráčajú smerom, v ktorý dúfame, ale súčasne čelia veľmi silnému odporu. Pokiaľ ide o Donalda Trumpa, uvidíme, koľko toho bude schopný uskutočniť, pretože v Amerike je systém bŕzd a protiváh a proti nemu stojí silná politická opozícia. Ani neočakávam, že Geert Wilders bude schopný v Holandsku sformovať vládu. A že Liga severu zvíťazí v Taliansku… Čiže tu vnímame určitý trend, ale nie je to homogénny trend.
Prečo sa domnievate, že Marine Le Penová prehrá vo francúzskych prezidentských voľbách? Vieme o afére Françoisa Fillona…
Jednoducho preto, že proti nej bude hlasovať viac ľudí ako za ňu.
Myslíte si, že má Le Penová väčšie šance, pretože je sociálnejšia ako Fillon? Fillon chváli odkaz Margaret Thatcherovej…
Obávam sa, že meno „Le Pen“ je ešte stále príliš rozdeľujúce a väčšina francúzskeho elektorátu nie je pripravená ju voliť. Môžem sa mýliť, ale každý prieskum verejnej mienky za uplynulé dva roky predpovedal, že Marine Le Penová zvíťazí v prvom kole a prehrá v druhom kole. A myslím si, že je to pravdepodobné.
Čo hovoríte na myšlienku, že dnešná politická scéna už nie je založená na delení „ľavica verzus pravica“ na ekonomických základoch, ale rozdelenie je teraz „patrioti a antiglobalisti verzus globalisti a neomarxisti“? Pretože dnes vidíme, že vlasteneckí pravicoví politici opúšťajú koncept voľného obchodu a podporujú protekcionizmus a ekonomický nacionalizmus… Je to stará myšlienka Patricka J. Buchanana…
Dôrazne nesúhlasím s tým, že koncept ľavica verzus pravica už neplatí. Ľavicu a pravicu považujem za veľmi dôležité kategórie. Marine Le Penová hovorí, že ľavica a pravica už nemajú žiadny zmysel, ale ja s ňou absolútne nesúhlasím.
Ale, samozrejme, nemyslím si, že konzervatívna politika zahŕňa voľný obchod. Myslím si, že existuje mnoho zmätku o voľnom obchode a o tom, čo voľný obchod znamená. Voľný obchod implikuje nulové clá na dovoz a vývoz. Takáto ideológia je veľmi blízka globalizácii. Je to protinárodná ideológia.
Myslím si, že pravicové strany, ktoré podporujú „voľný obchod“, ako napríklad britskí konzervatívci, sa mýlia. Pretože to, na čom záleží, je podľa mňa zníženie daní všeobecne, nielen zníženie daní na dovoz. Myslím si, že je správnou myšlienkou mať nižšie dane všeobecne – pokiaľ ide o zdanenie práce, zdanenie spotreby a áno, mať aj nízku daň na dovoz. Ale neviem, prečo by daň na dovoz mala byť nulová, zatiaľ čo zdanenie práce by malo byť 30-percentné či daň za spotrebu 20-percentná. To mi nedáva žiadny zmysel. Ale máte pravdu, že mnoho kvázi pravicových politikov sa identifikuje s voľným obchodom. Aj keď to do istej miery začína byť teraz opúšťané. Theresa Mayová hovorí o tom, že vláda bude mať priemyselnú politiku, ale zároveň rozpráva o voľnom obchode, ako keby bol voľný obchod nejakým druhom ideológie.
No vôbec nesúhlasím s Marine Le Penovou, že pravica a ľavica už nie sú relevantné kategórie. Naopak, sa domnievam, že ľavica kolonizovala mnoho formálne pravicových politikov a strán – napríklad rečami o voľnom trhu a globalizácii a podobne. Ale globalizáciu a voľný obchod som nikdy nepovažoval za pravicové politiky.
Veľmi dôležité je to, že Trump má teraz konfrontačný postoj voči Číne a jej spojencovi Iránu. Aké dôsledky dokážete predvídať vo vzťahu medzi Ruskom a USA a Ruskom a Čínou a Iránom?
Myslím si, že konfrontácia s Čínou je veľmi negatívnou súčasťou politík Donalda Trumpa. Rozumiem tomu, prečo je nepriateľský voči Číne z ekonomického pohľadu, pretože Trump je ekonomický protekcionista. Amerika masívne dováža z Číny a má voči Číne obrovský dlh, ktorý držia čínske inštitúcie a nepochybne aj čínsky štát. Čiže dokážem pochopiť, že pristupuje k Číne s istou podozrievavosťou.
Na druhej strane, keď budeme hovoriť o tých ostrovoch v južnej časti Pacifiku, o umelých ostrovoch a podobne, tak postoj USA je absurdný. Čína je obrovská krajina, je to krajina s najväčším počtom obyvateľov na svete. Je preto nevyhnutné, že sa bude usilovať o istú geopolitickú expanziu vo svojom regióne. Nechápem, prečo by s tým mali mať Spojené štáty problém. Mali by to monitorovať a byť na pozore, či nevzniká nejaké nebezpečenstvo, ale nevidím žiadny možný dôvod na vyvolávanie rozporov v tejto záležitosti.
Pokiaľ ide o Irán, tak si nie som istý, aká je Trumpova politika týkajúca sa tejto krajiny. Myslím si, že povedal, že Iránu dali USA príliš veľa peňazí za nič. Bol by som nerád, keby sa porušila jadrová dohoda s Iránom. Mám podozrenie, že dôvod pramení z Trumpovej blízkosti izraelskej strane Likud. A ako vieme, Benjamin Netanjahu je veľmi nepriateľský k dohode s Iránom. Ak chce Trump dodržiavať svoju politiku America First (Amerika na prvom mieste), nemal by zvádzať cudzie bitky.
Aký bude mať dosah prípadné zblíženie Ruska a USA (s Trumpovým negatívnym postojom k Číne) na vzťah Ruska a Číny? Rusko sa možno dostane do pozície, keď si bude musieť vybrať medzi Trumpom a Čínou…
Myslím si, že v tejto chvíli veľmi predbiehame. Nevieme, ako sa bude vyvíjať vzťah USA s Ruskom. Nevieme, ako to bude vyzerať. Určite existuje možnosť, že vzťah USA s Ruskom sa nebude vyvíjať dobrým smerom. Krajiny majú dlhú históriu konfrontácie. A ani pod Trumpom nie je nemožné, že sa história premietne do súčasnosti a že preňho bude problematické nastaviť dobré vzťahy. Rusko sa pokúsi zlepšiť vzťahy s USA a Rusi budú určite veľmi šťastní, ak budú tie vzťahy korektné, ale takisto som si istý, že budú veľmi horlivo trvať na udržaní svojich dobrých vzťahov s Čínou. Rozhodne môže nastať situácia, keď budú tieto záujmy kolidovať, ale na také špekulácie je v tejto ranej fáze ešte priskoro.
