Potom, keď v piatok večer v centre Štokholmu nabúral 39-ročný Uzbek, ktorý sympatizuje s Islamským štátom, ukradnutým nákladným autom do davu a štyroch ľudí zabil, sa v niektorých médiách objavili titulky „Švédskom otriasol útok teroristov“. Ako sa ten otras prejavuje vo Švédsku na tamojšej multikultúrne naladenej politickej scéne?
Dá sa povedať, že národ sa rozdelil na dva tábory. Prvý tábor predstavuje hlavne vedenie štátu, elity a médiá. Títo sa snažia zo všetkých síl – ako obvykle – zamlčať podstatné informácie a súvislosti teroristického činu a v ich podaní sa azda ani raz neobjavuje pojem „islam“ alebo „moslim“. Informácie o tom, že uzbecký terorista obdivoval Islamský štát, možno nájsť len na alternatívnych stránkach. Médiá s tým majú značnú prácu, ale čo by nomenklatúra neurobila, aby oklamala ľudí. Ministerský predseda Löfven trúbil do sveta: „Vieme, že naši nepriatelia sú títo brutálni vrahovia a nikto iný. Náš odkaz je jasný – nikdy nás neporazíte, nebudete vládnuť našim životom, nevyhráte.“ Ale termín „títo brutálni vrahovia“ necháva s otáznikom, kto to vlastne je, aj keď je z toho cítiť spomienku na skoršie islamské útoky v Európe. Snaha brániť povesť islamu a moslimov je zrejmá zo všetkých oficiálnych prejavov. Pre vládu je prednejšie brániť svojich moslimských zločineckých kumpánov než švédsky národ, ako sa pôvodne zamýšľalo. A bez označenia toho nepriateľa nemožno konať a brániť sa.
Je to paralela situácie v polícii, ktorá má takisto chrániť migrantských zločincov namiesto bezúhonných občanov. Pozrite si prípad policajta Springareho.
Namiesto obrany je plán začleniť teror do nášho všedného života, pretože politici vedia, že ho bude viac, toto je náš nový život! Sme pokojní, nebojíme sa! Podáme si ruky a budeme solidárni v ťažkej chvíli! Sme najlepší a najhumánnejší na svete! Kto nechce akceptovať teroristické útoky, zvolil si nenávisť a strach namiesto lásky!
A ten druhý tábor, ktorý už bol predtým kritický až zúfalý zo súčasnej situácie, je ešte zúfalejší a mrzutejší. Vinu za obete teroru pripisuje logicky vláde a médiám, ktoré svojhlavo a bez rozumu umožnili príliv nelegálnych migrantov, z ktorých sa teroristi a zámerní škodcovia spoločnosti regrutujú.
Napätie vnútri spoločnosti významne vzrástlo.
Čakajú premiéra Stefana Löfvena za jeho slová ovácie alebo je skôr terčom posmechu, že opakuje prázdne slová iných predných politikov, ktorých najtypickejší predstaviteľ, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker k útoku v Štokholme vyhlásil, že útok na jeden členský štát je útokom na nás všetkých?
Všetci títo vedúci vinníci súčasnej situácie v Európe majú spoločný slovník. Ten sa predovšetkým vyhýba vysloveniu spoločného menovateľa teroru – islamu a moslimov. Vyznávači tejto ideológie zatiaľ sedia doma alebo kľačia v mešite a nikdy neprenesú ani slovko odsúdenia, mlčky súhlasia alebo sa aj radujú rovnako ako Palestínčania po vražde nevinného Izraelčana – sú to bratia vo viere a nenávisti!
Počúvať bezduché frázy ako „nebudete vládnuť našim životom“, keď už teraz denným terorom našim životom títo darebáci vládnu, sa rovná „tupej bolesti na zátylku“ a človeku sa obracia žalúdok. Opäť je to ten spomínaný prvý tábor v rozdelenej spoločnosti, ktorý Löfvenovým nezmyslom verí, tomu druhému je z nich zle a hraničí to so zúrivosťou či opovrhnutím.
Socialistická nomenklatúra sa snaží prikazovať, čo sa smie písať, hovoriť, čo sa smie myslieť a teraz už aj čo smieme cítiť. Na mieste činu ľudia ukladajú kvety, zapaľujú sviečky, korunná princezná tu vyroní pár sĺz, dobrácki migranti pomáhajú s dopravou, Červený kríž zorganizoval sviečkový pochod proti rasizmu… Keby niekto cítil, že to je nevierohodné divadelné predstavenie, ktoré má zastrieť príčinu a otázku zodpovednosti za tento čin, musí si ten pocit nechať pre seba. Pýtať sa na zodpovednosť za stratené životy je tabu.
Je ťažké odhadnúť, koľko percent náleží jednému alebo druhému táboru, ale, bohužiaľ, tábor sympatizantov so súčasnou politikou je ešte stále príliš veľký, odchovaný indoktrináciou štátnymi médiami. Ideológia, či už zrejmého zla, alebo simulovaného dobra, na svojej ceste neberie do úvahy pár životov, keď sa rúbe les, lietajú triesky – to je nám známe z komunizmu!
Hrubým odhadom by som povedal, že rozhodných kritikov a odporcov z druhého tábora je tak štvrtina až tretina populácie, zvyšok ide s hlavným prúdom alebo nemá jasný názor a nestará sa.
Snažia sa švédske mainstreamové médiá zamlčať zločinnosť a iné problémy súvisiace s migrantmi? Ako je to s informovaním v tomto prípade, ktorý pritiahol pozornosť celého sveta?
Súvislá červená niť, ktorá sa tiahne celou migračnou otázkou, je taká, že sa nesmie menovať pravý vinník zločinnosti, teda islam a moslimovia, hoci existuje mnoho videových záznamov a prejavov na internete, v ktorých sa moslimovia netaja tým, že ich cieľom je nás zotročiť, rozvrátiť západnú spoločnosť, zaviesť šaría zákony a bez milosti nastoliť islamskú nadvládu. Zapaľovanie áut, budov, znásilňovanie a útoky na políciu sú neoddeliteľnou súčasťou tejto islamizácie a rozvratu.
Zatiaľ sa na postoji vlády a médií nič nezmenilo, tvária sa, akoby sa nič nestalo, chránia islam a moslimov a každého, kto chce vysloviť kritické slovo, označia za islamofóba, xenofóba či rasistu.
Už asi pred dvoma rokmi predniesol Löfven priznanie, že „boli sme naivní“ v oblasti prijímania migrantov. Pre spresnenie, bol to on, jeho vláda a úrady, kto bol naivný. Aj Angela Merkelová už dávno priznala, že politika multikulturalizmu zlyhala. Ale čo sa v ich politike zmenilo po tomto poznaní? Nič, ide sa ďalej k priepasti. Absolútne neuveriteľné.
Očakávate nejakú zmenu postoja švédskej verejnosti k islamu?
Ešte stále sa moslimovia oficiálne delia na mierumilovných a na tzv. islamistov alebo radikalizovaných moslimov nazývaných aj „na násilie pritakávajúci islamskí extrémisti“. Postoj k islamu ako celku je stále dobrotivý a zhovievavý, ako keby to bolo náboženstvo ako každé iné a nie nenávistná nebezpečná ideológia porovnateľná s nacizmom alebo komunizmom. Jedným z dôvodov prijímania migrantov je snaha získať voliča pre ľavicové strany. Ďalším dôvodom je to, že proislamisti sa zahnali do kúta a nemôžu odtiaľ vyjsť bez straty tváre. Ale raz tá bublina musí prasknúť, netrúfam si odhadnúť, kedy k tomu môže dôjsť. Bohužiaľ, médiám a moci sa podarilo vymyť mozgy veľkej časti národa, takže bude ešte nejaký čas trvať, než príde zmena.
Jediná opozičná strana – Švédski demokrati – bude čoraz silnejšia podľa toho, koľko sa udeje teroristických a iných útokov, ktoré osobne postihnú viac a viac ľudí. Iná medecína ako osobný postih akosi nezaberá.
Pod niektorými článkami o teroristickom útoku v Štokholme sa v diskusiách objavili aj vyjadrenia, že Švédsko si o to za klamstvo, zahmlievanie, zamlčovanie a propagáciu multikulturalizmu koledovalo a že zodpovednosť za mŕtvych nesie tamojšia vláda. Objavuje sa niečo podobné aj vo Švédsku, či už v médiách, alebo medzi ľuďmi v diskusiách?
Prvý tábor – ten politicky korektný, ako som už hovoril – v podstate pokračuje vo svojich vľúdnych názoroch: nedáme sa vystrašiť, láskou premôžeme nenávisť, sme humanitárna veľmoc a tak ďalej. Premiéra opisujú ako toho, kto trúchli, nie ako niekoho, kto je spoluzodpovedný za stratu životov.
Podľa môjho názoru sa tento tábor zmenšuje len veľmi pomaly.
Kritický druhý tábor potom namiesto toho, aby rástol, ako by sme očakávali, je čoraz razantnejší, zlosť nad klamaním, inkompetenciou vedenia a devastáciou krajiny je u mnohých na maxime.
Samozrejme, je pravda, že si to Švédsko ako krajina zaslúžilo, inými slovami, je to logický dôsledok psychicky úchylnej politiky, nič iné sa ani nedalo čakať. Kľúčovým slovom je tu do neba volajúca inkompetencia, impotencia a ochromenie, pokiaľ ide o nápravné opatrenia. Je tu istá paralela medzi postojom Nemcov a Švédov k svojim politikom – v oboch prípadoch sa zdá, že zhubná ideológia „dobra“ má hlboké korene.
Môže tento hrozný čin v Štokholme niečo zmeniť na pokračovaní ideologického sociálno-inžinierskeho projektu vo Švédsku pod taktovkou vlády sociálnych demokratov a zelených?
Tento konkrétny teroristický čin toho asi veľa nezmení. Po ukladaní kvetín a zavádzajúcich sterilných prejavoch sa hladina upokojí, bežného občana postihnú isté nové obmedzenia a to bude všetko. Typicky švédske riešenie: keď nejaký darebák niečo väčšie vyparatí, obmedzenie padne na všetkých ostatných občanov namiesto riadneho postihu darebáka. Malá časť národa sa nevie ovládať, keď vidí fľašu s alkoholom, tak zavedieme obmedzenie pre všetkých a alkohol v bežných obchodoch nebude. Keď niekto v noci zrazil opilca ležiaceho na jazdnej dráhe, postavia sa za milióny zábrany ako na slalom cez celé mesto pre všetkých, aj keď nákladné autá tam majú problém prejsť.
Táto nekompetentná vláda bok po boku s extrémne ľavicovými médiami je tak neuveriteľne zanovitá, že bez revolúcie alebo puču k zmene nedôjde. A na násilnú zmenu nemajú Švédi náturu. Preto sa to asi rovnakým stupídnym štýlom pod vládou tej najhlúpejšej mysliteľnej menšiny bude robiť aj naďalej, minimálne do najbližších volieb na jeseň 2018. Moslimskí migranti a ich rodiny budú ďalej prúdiť do krajiny a zvyšovať riziko drastických udalostí a nepríjemností.
Potom sa uvidí, koľko hlasov získa strana Švédskych demokratov (SD), ktorá má dnes podľa prieskumov verejnej mienky okolo 25 percent. To znamená, že aj naďalej bude v politike diktovať Strana zelených (MP), ktorá balansuje na 4 percentách potrebných na voľbu do parlamentu, komunisti s 8 percentami a sociálni demokrati s 25 percentami. A ak bude osud nepriaznivý, feministická strana (FI) dostane viac ako 4 percentá a dostane sa do parlamentu. Sociálni demokrati budú spolupracovať so všetkými lotrami na ľavici, aby sa udržali pri moci, neprekáža im, že sú v menšine, tam až ich demokratické myslenie nesiaha. Aby upevnili svoje pozície, pozývajú si ďalej moslimov ako volebný dobytok. Ak máme nejaký problém, snažíme sa za každú cenu príčinu toho problému znásobiť – to je dnešná hlboká filozofia švédskej vlády.
Články Jara Plevu na serveri Neviditelný pes si môžete prečítať TU.
