Ozbrojovanie, ploty, hranice, pobehujúci teroristi. Po divokých nápadoch robí poriadok generál Šedivý: Jednoduché a silné riešenie pre utečencov

0
Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády, pedagóg Vysokej školy CEVRO Institut (Autor: Archív)

Koniec júla znamenal pre Francúzsko aj Nemecko vlnu teroristických útokov. Dá sa niečomu podobnému vôbec zabrániť, napríklad zosilnenými bezpečnostnými opatreniami, dôkladnou kontrolou na hraniciach a podobne? Český prezident Miloš Zeman vyhlásil, že by nebolo od veci viac ozbrojiť verejnosť, aby sa potom mohla podobným útokom brániť. Súhlasíte s ním alebo sa skôr prikláňate k názorom niektorých bezpečnostných expertov, že by bolo vhodnejšie vyzbrojiť len určité skupiny ľudí, ktoré by prešli špeciálnym výcvikom, a verejnosť by sa na správanie v podobných situáciách mala pripravovať inak?

Nesúhlasím ani s jedným z týchto názorov. Ak by sme vyzbrojili verejnosť, mohlo by sa nám to zvrhnúť k nejakej miestnej vojne len pre banálne problémy. Myslím si tiež, že nie je správne zakladať nejaké bojovky mimo armádu či políciu, to by sme sa potom mohli dostať až k vytváraniu súkromných vojenských jednotiek a to by tiež mohlo mať negatívny dosah. Skôr by bolo vhodnejšie tlačiť na políciu, aby svoju rolu zastávala zodpovednejšie a starostlivejšie. Aby policajti boli pri svojich pochôdzkach pozornejší, nebavili sa, nepofajčievali, ale strážili pozornejšie svoje okolie. Ak potom nastane určitá nebezpečná situácia, mali by hneď profesionálne zasiahnuť.

Samozrejmosťou by mala byť dobrá práca spravodajských služieb, ktoré si svoje informácie a poznatky musia vymieňať na medzinárodnej úrovni a čo najrýchlejšie. Štát by tiež mohol organizovať programy a semináre, na ktorých by sa verejnosť naučila reagovať pri krízových situáciách a aby nedochádzalo k chaosu a panike, ktorá môže prípadné straty na ľudských životoch ešte zvýšiť.

Český prezident tiež odporučil budovať technické zábrany na hraniciach vrátane plotov. Má tento návrh opodstatnenie?

Stavať na určitých úsekoch hraníc zábrany by sa zrejme v niektorých prípadoch osvedčilo; ale aby si jednotlivé európske štáty medzi sebou zasa vytvorili múry, nepovažujem za práve najvhodnejšie riešenie. Súhlasím ale s myšlienkou chrániť vonkajšie hranice Európy a domnievam sa, že by to nemuselo byť zas až také zložité. Migranti sa väčšinou dostávajú na náš kontinent cez more a ich plavidlá sa dajú dosť dobre nájsť. Pobrežné hliadky ich však nesmú naložiť a priviezť do Európy ako nejaká cestovná kancelária, mali by ich zaviezť späť do štátov, z ktorých priplávali, a to aj vrátane Turecka.

Američania teraz začali nekompromisne bombardovať nové základne IS v Líbyi. Znamená to zásadnejší obrat v myslení Bieleho domu voči aktivitám Islamského štátu? Môžeme očakávať razantnejší prístup USA voči islamskému terorizmu na Strednom východe? Alebo sa bude skôr v USA čakať až na výsledok prezidentských volieb?

Pokiaľ viem, tak Spojené štáty požiadali o tieto zásahy a budú v nich ešte určitý čas pokračovať. Myslím si, že to ale neznamená žiadny dôležitý obrat v ich politike voči Islamskému štátu. Nejakú väčšiu pozemnú operáciu zatiaľ vylučujem, tá nepripadá do úvahy.

Iracké jednotky od dobytia Mosulu, posledného z veľkých irackých miest, ktoré v roku 2014 obsadil Islamský štát, nie sú ďaleko. V Sýrii Asad za výdatnej pomoci Ruska tiež pomaly moslimských radikálov zo svojho územia vytláča. Dá sa konštatovať, že sa už neodvratne blíži zánik Islamského štátu? A nevytvorí sa v inej časti Stredného či Blízkeho východu alebo v Afrike ďalší podobný štátny útvar, ktorý budú ovládať islamskí teroristi?

To je dosť zložitá otázka. Celkom jasne sa ukázalo, že Islamský štát nevie čeliť pozemným operáciám sýrskych alebo irackých jednotiek podporovaných zo vzduchu spojencami, či už z ruskej, alebo z americkej strany. Radikáli ovládajú pomerne rozsiahle územia a nedokážu si potom bez problémov zabezpečiť prísun potrebnej techniky, materiálu i výzbroje, takže k ich porážke skôr alebo neskôr určite dôjde. Na druhej strane už teraz hľadajú ďalšie teritóriá, kam by sa ich bojovníci mohli presunúť. Hovorili sme o Líbyi, ale oni sa skúšajú etablovať aj v Afganistane, na niektorých územiach okolo Sahary, a čo je pre nás najnebezpečnejšie, svoje útoky zameriavajú viac na Európu. Islamský štát sa v tomto zmysle už vyhrážal aj Rusku.

Turecko nadväzuje priateľský dialóg s Ruskom a nedávno sa ospravedlnilo aj za zostrelenie ruskej stíhačky. Na druhej strane sa však zhoršili jeho vzťahy s USA. Erdogan dokonca obvinil americké velenie NATO, že stálo na strane pučistov, a od Spojených štátov požaduje vydanie Fethullaha Gülena, ktorý vraj mal prevrat z USA režírovať. Turecký minister zahraničia sa tiež vyhráža vpustením utečencov do Európy. Môže táto situácia viesť k oslabeniu Severoatlantickej aliancie? Čo si vôbec myslieť o týchto politických aktivitách Turkov vzhľadom na európsku bezpečnosť? Nie sú v ohrození jadrové základne USA v Turecku?

Toto je naozaj veľmi závažný problém, ktorým sa bude musieť vedenie Aliancie aj Európska únia vážne zaoberať. Uvidí sa, ako ďaleko zájde Erdoganovo Turecko v súčasnom odpore voči USA a naopak, kde sa skončí jeho zbližovanie s Ruskom. To by potom skutočne mohlo oslabiť jeho spoluprácu s NATO a tiež aj vzťahy s Európou.

Jadrové základne zatiaľ (aspoň podľa môjho názoru) v ohrození nie sú, pretože ich majú jednotky Aliancie pod prísnym dohľadom. Samozrejme, ak by Turecko úplne zásadne zmenilo svoj politický kurz, bolo by nutné ich presťahovať. V tomto ohľade musí byť NATO v súčasnosti veľmi pozorné.

Donald Trump verejne vyhlásil, že ak by to pomohlo zlepšiť vzájomné vzťahy s Ruskom, uznal by anexiu Krymu. Netají sa tiež tým, že je Putinovým priaznivcom. Trump tiež vyhlasuje, že NATO, teda jeho americké zložky, by už mali obmedziť svoje aktivity v Európe i vo svete. Domnievate sa, že to je len silná predvolebná rétorika, alebo máme v prípade jeho zvolenia očakávať ešte intenzívnejšie zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe? Nie je čas začať budovať spoločnú, údernejšiu európsku armádu?

Začnem od konca vašej otázky, takú armádu mala Európa začať stavať už dávno. Je však potrebné uvedomiť si, že tak Trump, ako aj Hillary Clintonová budú na európske štáty tlačiť oveľa viac ako ich predchodcovia, a to najmä kvôli tomu, aby venovali otázkam bezpečnosti viac času a peňazí. Trump akurát používa ďaleko ostrejšiu rétoriku, keďže prebieha volebná kampaň. Ale nech zasadne do prezidentského kresla v USA ktokoľvek, ten tlak bude v tomto smere určite pokračovať.

Po samite NATO vyzvalo Rusko vedenie Aliancie k dialógu o vzájomnej kontrole leteckej prevádzky v Pobaltí a v blízkosti Poľska. Kremeľ chcel tiež rokovať o rozmiestňovaní vojsk na jednej i druhej strane, pretože armády sa takto dostávajú do dosť nebezpečného susedstva. Myslíte si, že tento dialóg trochu zmierni napätie medzi oboma stranami? A vystupovali by týmto spôsobom Rusi, keby si naozaj brúsili zuby na pobaltské krajiny alebo Poľsko?

Domnievam sa, že v tomto prípade išlo len o diplomatickú hru zo strany Ruska. Teda o snahu odviesť pozornosť inam. Keby tie snahy boli myslené úprimne, mohli sa Rusi pokúsiť spomínané rokovania vyvolať už skôr, pred rozmiestňovaním jednotiek. Po všetkom tom provokovaní v Pobaltí ich skutočnému záujmu na upokojení situácie v tejto oblasti už veľmi neverím.

- Reklama -