Otvára kanceláriu na východe a prezrádza plány s Prešovským krajom. Predvolebným drístom „budze dobre“ už nikto neverí, hovorí Pčolinský

0
Peter Pčolinský (Autor: Reprofoto: Facebook)

Vo Vranove nad Topľou budete otvárať svoju poslaneckú kanceláriu, v ktorej avizujete bezplatnú pomoc pre občanov. Ako sa zrodil tento nápad? 

Na Facebook mi chodí veľmi veľa správ a už prestávam zvládať odpisovať na všetky žiadosti o radu a pomoc. Keďže som východniar, tak sa na mňa prioritne obracajú východniari, a preto som sa rozhodol vo svojom rodnom meste, vo Vranove nad Topľou, otvoriť takú poslaneckú kanceláriu, ktorá bude styčným miestom pre viaceré regióny – okolité okresy.

Čiže chcem, aby tam sedel človek od pondelka do piatka v nejakých hodinách, a tento človek bude poskytovať poradenstvo, odbornú pomoc, komunikáciu s úradmi… Často sa totiž stáva, že ľudia si nevedia pomôcť len preto, že si veci nevedia vykomunikovať s príslušnými úradmi.

Kanceláriu plánujem otvoriť v priebehu mesiaca február, čím skôr, tým lepšie, a ideálne do 15. februára. Bude to oficiálna kancelária poslanca národnej rady, čo znamená, že energie a nájomné bude hradené z peňazí, ktoré mám na asistentov. Bude to suma maximálne okolo 200 – 250 eur mesačne. Chceme ľuďom vychádzať v ústrety a poskytovať im bezplatnú pomoc. Človeka, ktorý bude sedieť na tomto mieste, toho budem platiť zo svojej poslaneckej výplaty.

Budú môcť ľudia v kancelárii zastihnúť aj vás?

Určite áno. Keď je rokovanie parlamentu, tak som v Bratislave, ale s manželkou to máme zaužívané tak, že hneď ako sa skončí rokovanie, sťahujeme sa na východ a sme tam až do začiatku ďalšej schôdze. To znamená, že keď budem na východe, tak tam budem sedieť.

Respektíve viem si prestaviť, že väčšinu prípadov aj tak budem riešiť priamo ja. A určite budem chcieť mať evidenciu od človeka, ktorý v kancelárii bude, teda čo riešil, s kým to riešil a ako to vyriešil. Napríklad teraz som sa zaoberal prípadom rodiny vo Vranove, ktorej hrozilo vysťahovanie na ulicu, pretože dlhuje na nájomnom. Chlap je na vozíku… Zdvihol som telefón, vytelefonoval, vyriešil… Ľudí ale určite o našej práci chceme informovať aj na sociálnej sieti a určite budeme informovať aj o tom, kedy budem v kancelárii ja.

V marci sa bude konať programová konferencia hnutia Sme rodina. Čo prinesie?

Konferencia bude o pomoci. Predstavíme, akým spôsobom chceme v jednotlivých oblastiach ľuďom pomáhať. My sme neprišli do politiky, ako hovoria všetci, „presadzovať svoj volebný program“, na to ľudia kašlú. My sme prišli do politiky, aby sme dokázali pomôcť ľuďom. Pomôcť napríklad v oblasti exekúcií, čo sa nám čiastočne prostredníctvom môjho pozmeňováku podarilo. Chceme im pomôcť aj v sociálnej alebo podnikateľskej oblasti. Celá naša konferencia bude o pomoci ľudom a formách tej pomoci.

Aj preto svoju poslaneckú kanceláriu neberiem ako miesto, kde prídem raz za mesiac, uvaria mi kávičku a budú sa mi klaňať, ako to mali zaužívané mnohí predo mnou. Beriem to ako centrum pomoci občanom, kde človek môže prísť, požiadať o pomoc a my mu rovno povieme, v tomto ti vieme len poradiť, v tomto ti vieme reálne pomôcť a v tomto ti, bohužiaľ, pomôcť nevieme.

Iné je, ak by som bol vládny poslanec… Zdvihnem telefón a vyriešim, lebo takto to v skutočnosti funguje. Ale opozičný poslanec musí chodiť, doprosovať sa a žiadať o pomoc niekoho iného.

Zvažovali ste kandidatúru na post župana v Prešovskom kraji. V akom stave je vaša kandidatúra v súčasnosti? 

Zatiaľ platí to, že idem kandidovať na župana. O kampani sme sa ešte nebavili. V priebehu februára si sadneme a rozhodneme sa, čo ďalej.

Čo je vaším hlavným cieľom, čo chcete zmeniť alebo zlepšiť?

Východniari potrebujú pomôcť s nezamestnanosťou, s bojom proti korupcii. Ešte to nie je dotiahnuté, ale mám pripravené napríklad rodinné farmy, obecné družstvá. Nechcem im sľubovať, a tu vám postavím aquapark. To je nezmysel.

Jednoducho v rámci kompetencií VÚC im chcem predstaviť konkrétnu pomoc na konkrétne oblasti. Dávať im sľuby, ako sa hovorí na východe, „budze dobre“, tým predvolebným drístom už nik neverí. To znamená, že budeme hovoriť konkrétne a cieľom je pomôcť týmto ľuďom, aby mohli lepšie žiť v regióne, ktorý má momentálne najvyššiu nezamestnanosť a najnižšiu priemernú mzdu na Slovensku. Nehovoriac o tom, že z každého druhého domu odchádza niekto do zahraničia. Prešovský kraj sa vyľudňuje.

Dokážu ale agro farmy zachrániť všetkých?

Poznám príklad z môjho okolia, kde muž, ktorý má už teraz vyše sedemdesiat, pracuje celý život veľmi úspešne v agro sektore a jeho najväčším problémom je to, že to nemá komu odovzdať. Lebo jeho dcéra je v zahraničí a jeho syn pracuje na západnom Slovensku. Ľudia totiž, čo sa týka pôdy, k nej úplne stratili vzťah. Zbavujú sa jej, pretože sa na nej nikomu nechce robiť. Poznám majiteľov firiem, ktorí mi povedali, že by hneď niekoho na poli zamestnali, ale majú problém, pretože nikto nechce robiť. Tak si vozia Ukrajincov a kdekoho…

Na druhej strane, máme armádu nezamestnaných bez vzdelania a praxe. Hovorím o Rómoch. Na prácu s motykou nepotrebujete ani prax, ani vysokú školu. Tam stačí gazdovský rozum a jeden dobrý koordinátor. Na prácu v poľnohospodárstve dokážeme určitým súborom opatrení v rámci agro sektoru a dotačnej politiky v priebehu roka vytvoriť 50-tisíc pracovných miest. A to nie je číslo vycucané z prsta. To sa rozprávame o zamestnanosti na jeden hektár, kým v Nemecku na jeden hektár pracuje 5,6 človeka, u nás pracuje 2,8 človeka.

Dá sa to, len to chce mať trocha gule a chuť urobiť zmenu. Riešime komu, koľko dáme dotáciu, ale neriešime, že tie dotácie sú úplne nah*vno nastavené.

Znamená to, že zmena, o ktorej hovoríte, znamená vlastne návrat ku koreňom?

Áno, chcem, aby ľudia neodchádzali do zahraničia. Vyslovene, aby neutekali. Je na to množstvo spôsobov. Ale ako hovorím, je to široký súbor rôznych hospodársko-ekonomických opatrení, ktoré je potrebné urobiť, aby bol región atraktívny a aby ľudia mali hlavne motiváciu v ňom ostať a pracovať. Momentálne ju nemajú.

Ako príklad si zoberme výrobný podnik, v ktorom všetci pracujú pomaly na živnosť, lebo zamestnávateľ povedal, že nebude za nikoho platiť odvody. Dostávajú 500 – 600 eur na živnosť. Tak si spočítajte, koľko im ostane, keď si zaplatia len minimálne odvody.

No a teraz si predstavte, že ja z pozície župana začnem do toho kopať. No tak majú problém… Predsa len župan má iné postavenie ako nejaký opozičný poslanec národnej rady, ktorý keď vystúpi a niečo skritizuje, tak predseda vlády povie, že šíri zlo a nenávisť. Keď som vo Vranove kritizoval akčný plán, že dáva vyslovene svojim kamarátom dotácie, Fico povie, že šírim zlo a nenávisť. No tak bavte sa s nimi, nedá sa.

V piatok uplynulo 5 rokov od prvého protestu Gorila, kde ste boli jeden z organizátorov. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil „výročný“ protest pod taktovkou IĽP aktivistov Krempaskej a Weisenbachera. Vy ste sa už dopredu od tejto aktivity dištancovali. Čo si o nej myslíte?

Urobiť spomienkovú akciu na protesty spred piatich rokov, dobre, veď aj 17. november si pripomíname, i keď toto sa nedá porovnávať. Lenže ide o to, kto to organizoval. A tak, ako povedal Štefan Miščík, jeden z prvých organizátorov protestov Gorila, o ktorom málo ľudí vedelo, že vôbec bol, pretože nechodil na tlačovky, ale vytvoril web, logá a videá… tak on mi povedal, že keby to organizoval niekto iný, pomôže, urobí logá, čokoľvek… Ale títo dvaja, o ktorých vieme, že boli príčinou rozkolov v organizačnom tíme, tak to v žiadnom prípade.

Veď si zoberte, kto sú títo ľudia. Pracovali v Amnesty International, kde boli v správnej rade, odkiaľ ich vykopli. Po kontrole finančných tokov v slovenskej pobočke Amnesty sa rozhodli ju zavrieť. Potom si založili Inštitút ľudských práv, na ktorý si pravidelne vybavili granty od smeráckych ministrov. Sorosova nadácia, okej, dostali grant, nechcem konšpirovať… Ale hlavne nemali nikdy problém s komunikáciou so smeráckymi nominantmi typu: Monika Beňová, ich veľká kamoška, Ľuboš Blaha, ktorý ich do parlamentu pozval. Ľuboš Blaha urobil protifašistickú komisiu, v ktorej opäť sedí Krempaská.

Sú to vyslovene smerácki ľudia, ktorí mali potrebu narúšať aj protesty pred Bonaparte. Keď rokoval mandátový a imunitný výbor o pokute pre Matoviča, tak museli prísť v oblekoch pre šašov. A títo ľudia sa tvária ako nezávislí občianski aktivisti, ale prd… Sú to normálne politickí lobisti, ktorí chodia lobovať v prospech alebo neprospech niekoho alebo niečoho.

Čiže pre mňa to nie sú žiadni občianski aktivisti a z toho pohľadu sa pozerám na tú organizáciu protestu ako na divadlo, doslova potrebujú vykázať nejakú aktivitu a nejaké PR si urobiť, že tu sme, ešte sme nezomreli.

Sledovali ste protest?

Nie, nie. Viem, že tam bolo dvadsať ľudí, ale to je všetko.

- Reklama -