Odborník na Čínu prezradil PL viac o globálnej veľmoci. Možno budete prekvapení. Na „pretras“ prišli aj jadrový arzenál, ekonomická sila či život na vidieku

16.4.2017 6:00

ROZHOVOR Či už sa to niekomu páči, alebo nie, Čína je krajinou, ktorá patrí do pomyselnej globálnej ´prvej ligy´ a v najbližšom období sa na tom nič nezmení, skôr naopak. Koniec koncov, pri najľudnatejšej krajine planéty to môže byť len ťažko inak. A svoje záujmy majú ázijskí predstavitelia nielen vo veľkých západných krajinách, ale rovnako tak aj v stredoeurópskom regióne. Aká je teda dnešná Čína? Treba sa jej báť? Alebo treba na ´čínskeho draka´ nazerať ako na skvelého a mimoriadne zaujímavého partnera? Sinológ Peter Ondris nám bližšie predstavil miliardovú megakrajinu s jej kladmi i zápormi. Viac v exkluzívnom rozhovore.

Odborník na Čínu prezradil PL viac o globálnej veľmoci. Možno budete prekvapení. Na  „pretras“ prišli aj jadrový arzenál, ekonomická sila či život na vidieku
Foto: Facebook, China Daily
Popis: Čína zohráva vo svetovom meradle kľúčovú rolu
O Číne sa veľa hovorí/píše, no akýsi ucelený obraz o miliardovej republike sa skladá aj napriek tomu ťažšie. Aká vlastne je dnešná Čína? Do akej formy režimu spadá?
 
Toto je veľmi všeobecná a ťažko zodpovedateľná otázka. Čína je najľudnatejšia krajina na svete a má tretiu najväčšiu rozlohu. Z ekonomického hľadiska jej najrozvinutejšie mestá dosahujú životnú úroveň vyspelých krajín, zatiaľ čo iné mestá (najmä vo vnútrozemí) dosahujú životnú úroveň porovnateľnú s nami alebo trochu nižšiu, určite však vyššiu ako krajiny tretieho sveta.
 
No a čínsky vidiek má na mnohých miestach stále životnú úroveň tretieho sveta.
 
Z politického hľadiska je Čína unitárna, ľudová republika, v ktorej je pri moci Komunistická strana Číny.
 
V Číne je socializmus s čínskymi charakteristikami, čo v praxi znamená uchovanie moci KS Číny pri súčasnom rozvoji ekonomického kapitalizmu.
 
Tým, že ide o gigantickú krajinu, na jednej strane vidíme obraz rýchlo sa rozvíjajúcich megalopolisov, na druhej strane je tu čínsky vidiek, ktorý je „pánu bohu za chrbtom“, pričom bežný Slovák si predstaví maximálne tak ryžové polia a vychudnutých dedinčanov. Naozaj je rozdiel v životnej úrovni taký veľký a tento mediálny obraz zodpovedá čínskej realite?
 
Čiastočne to tak je. Čo sa týka životnej úrovne, čínsky vidiek zaostáva za mestami. Ale čínsky vidiek je rôzny v rôznych častiach krajiny. Ryžové polia sú na juhu a v strede krajiny, určite nie na severe v Mandžusku.
 
Aj medzi vidiekom v jednotlivých provinciách sú veľké rozdiely.
 
Provincie na východe pri pobreží sú najbohatšie, teda aj vidiek v nich má vyššiu životnú úroveň ako vidiek vo vnútrozemských provinciách, nehovoriac o Tibete či Sinťiangu.
 
V tejto súvislosti sa Čína snaží preniesť ekonomický rozvoj z pobrežných oblastí do vnútrozemia. Čínska vláda začala v roku 2000 realizáciu tzv. politiky rozvoja západu Číny, ktorou Peking zamýšľa zabezpečiť vyvážený rozvoj pobrežných a vnútrozemských provincií.
 
Výsledok možno považovať za mix úspechu a neúspechu v závislosti od konkrétnej provincie a odvetví ekonomiky.
 
S cieľom zabezpečenia udržateľného ekonomického rozvoja krajiny, Čína tiež intenzívne buduje dopravnú infraštruktúru (železnice, cesty). V súvislosti s vidiekom ide o výstavbu na svete najväčšej siete diaľnic.
 
Je však nutné povedať, že vybudovanie diaľnice neprinieslo v každej provincii aj zamýšľanú úroveň ekonomického rastu, ktorá je okrem iného závislá aj od zahraničných investícií či cien na svetových trhoch.
 
Na jednej strane určite súhlasím, že vo všeobecnosti je rozdiel v životnej úrovni medzi mestami a vidiekom veľký, na druhej strane by mnohí Slováci boli prekvapení, akú životnú úroveň má vidiek v niektorých provinciách – celkom slušnú.
 
Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že Čína je mix prvého, druhého a tretieho sveta.
 
 
Centrá čínskych veľkomiest v ničom nezaostávajú za akoukoľvek inou západnou metropolou. Zdroj: Facebook / OneRepublic
 
Registrujú vôbec Číňania Slovensko, respektíve strednú Európu ako takú? Má náš región pre „krajinu nebeského draka“ aspoň nejaký strategický význam?
 
Číňania poznajú Slovensko a poznali aj Československo. Poznajú Prahu aj Dunaj ako najväčšiu európsku rieku a to, že tečie cez Slovensko. Vedia, že sme sa rozdelili. Čína je svetová veľmoc, k regiónu strednej Európy sa snaží pristupovať ako k celku v rámci tzv. formátu 1+16.
 
Strategický význam regiónu strednej Európy pre Čínu spočíva v jeho geografickej polohe ako brány z Východu do západnej Európy v súvislosti s projektom Novej hodvábnej cesty.
 
Čína patrí medzi najsilnejšie svetové ekonomiky, pričom pre mnohých domácich producentov sú ázijskí ´dobyvatelia´ nežiaducou konkurenciou. Tamojší výrobcovia argumentujú, že čínske výrobky sú síce lacnejšie, no aj oveľa nekvalitnejšie, čím posúvajú kvalitatívnu úroveň tovarov smerom nadol a hlavne – postupne zničia domáce firmy. Je to naozaj tak?
 
Sčasti, lepšie povedané v niektorých odvetviach, to naozaj tak je. Na druhej strane vo všeobecnosti možno tvrdiť, že v 21. storočí sa Čína veľmi snaží zvýšiť kvalitu mnohých svojich produktov. V niektorých prípadoch úspešne, v iných menej úspešne.
 
Zastávam názor, že rozhodujúcou by mala byť skutočnosť, či čínske výrobky spĺňajú legislatívne kritériá, napr. pre kvalitu, bezpečnosť a podobne. Pokiaľ ich spĺňajú, malo by to byť na rozhodnutí zákazníka alebo spotrebiteľa, či si kúpi čínsky výrobok, alebo dá prednosť miestnemu domácemu.
 
To, čo spomínate vo vašej otázke, nie je len problém s čínskymi výrobkami. Napr. Slovensko je zaplavené lacnými a často nekvalitnými potravinami z iných európskych, ale aj mimoeurópskych krajín, ktoré spĺňajú legislatívne kritériá a spôsobujú ťažkosti našim slovenským potravinárom.
 
V kontexte Slovenska by som sa oveľa viac obával nekvalitných producentov z EÚ a iných tretích krajín, ako prenikania Číny.
 
Čo Čína a jej jadrový arzenál? Sú čínske nukleárne ambície hrozbou pre ostatné veľmoci? Patrí v rámci jadrovej sily Čína medzi najsilnejších globálnych hráčov?
 
Medzinárodným spoločenstvom aj na základe medzinárodného práva (Zmluva o nešírení jadrových zbraní) je Čína uznaná ako štát vlastniaci jadrové zbrane. Jadrový arzenál Číny je oveľa menší ako jadrový arzenál USA či Ruska.
 
Na základe odborných odhadov disponuje Čína 250 až 300 hlavicami, čo je porovnateľný počet s Veľkou Britániou alebo Francúzskom.
 
Z hľadiska sily jadrového potenciálu Čína určite nepatrí medzi najsilnejších globálnych hráčov, ktorými sú USA a Rusko. 
 
Čína má schopnosť dopraviť svoje jadrové hlavice zo zeme, zo vzduchu aj z mora, ale v súčasnosti nemá rozmiestnené rakety s jadrovými hlavicami na mori (na ponorkách). V kontexte súčasného vývoja otázku, či sú čínske nukleárne ambície hrozbou pre ostatné veľmoci, nepovažujem za správnu.
 
V rozsahu tohto článku nie je priestor pre analýzu jadrovej doktríny Číny. V tomto je najvýznamnejší princíp tzv. politiky nie prvého použitia, ku ktorému sa Čína hlási a ktorý je kľúčový pre pochopenie jej jadrovej doktríny.
 
Ide o to, že vo svojej jadrovej doktríne Čína tvrdí, že nepoužije jadrové zbrane v prípade konfliktu, len v prípade, pokiaľ by bola napadnutá jadrovými zbraňami, teda nepoužije jadrové zbrane ako prvá. Čínsky jadrový potenciál plní úlohu odstrašovania voči iným krajinám vlastniacim jadrové zbrane.
 
V tomto kontexte je potrebné vnímať aj súčasný vývoj, keď USA rozmiestňujú prvky svojho globálneho protiraketového štítu do Južnej Kórey, údajne v dôsledku hrozby zo strany Severnej Kórey. V skutočnosti technické parametre amerického protiraketového štítu jasne dokladajú, že bude predstavovať hrozbu aj pre čínsky a ruský jadrový potenciál.
 
Plány a kroky USA zapríčinili, že Čína v posledných rokoch zväčšila proces zvyšovania počtu svojich jadrových hlavíc a nie je možné vylúčiť, že v rámci snahy o zabezpečenie schopnosti dôveryhodného jadrového odstrašenia, ktorá je silno narušená rozmiestnením amerického protiraketového štítu do Južnej Kórey, sa Peking rozhodne umiestniť jadrové hlavice aj na ponorky, či dokonca prehodnotí, alebo pozmení svoju jadrovú doktrínu.
 
 
Zdroj: archív PO
 
Za najpravdepodobnejšiu reakciu Číny považujem, že sa sústredí na vývoj hypersonických rakiet, viachlavicových rakiet (MIRV) a na severovýchod svojho územia rozmiestni elektronický systém, ktorý neutralizuje dosah amerického radaru na čínske územie.
 
Z toho dôvodu možno tvrdiť, že v súvislosti s jadrovým potenciálom, Čína reaguje na kroky USA, ktoré Peking (oprávnene) vníma ako hrozbu a bude sa snažiť zabezpečiť dôveryhodnosť pre svoj potenciál jadrového odstrašenia.
 
Ako sa Čína vyrovnáva s narastajúcou moslimskou komunitou na svojom území? Existujú v oblastiach s vysokou koncentráciou moslimov etnické napätia medzi majoritným, respektíve minoritným obyvateľstvom?
 
V Číne je niekoľko rôznych moslimských komunít. Za dve najdôležitejšie možno považovať etnických Číňanov, ktorí sú moslimami, tzv. Chuejovia, ktorí žijú prevažne v autonómnej oblasti Ningsia a Ujgurov, ktorí žijú v autonómnej oblasti Sinťiang.
 
Predpokladám, že vaša otázka smeruje na Ujgurov.
 
Ich populácia v Sinťiangu síce rastie, ale zároveň rastie aj čínska populácia, ktorá je posilňovaná prílevom čínskych migrantov. Napätie medzi Ujgurmi a etnickými Číňanmi v Sinťiangu je dlhodobá záležitosť. Približne od konca studenej vojny, keď  geopolitické vzťahy USA a Číny postupne ochladli, začali západné médiá vo zvýšenej miere venovať pozornosť aj otázke Ujgurov v Číne.
 
Zároveň s rozpadom ZSSR a oživením islamského povedomia v Strednej Ázii, sprevádzaného ziskom nezávislosti stredoázijských turkických štátov, došlo k oživeniu islamského povedomia a separatizmu v Sinťiangu, ktoré sa prejavovali častejším násilím proti etnickým Číňanom a úradom v Sinťiangu v 90. rokoch, ale aj v 21. storočí.
 
Peking to riešil niekoľkými kampaňami tzv. tvrdého úderu a úspešným tlakom na susedné krajiny v Strednej a Južnej Ázii, aby mu pomohli kontrolovať a rozbiť teroristickú sieť ETIM, ktorá tam cvičila svojich bojovníkov pre potreby teroristických operácií v Číne.
 
Násilie v Sinťiangu nie je spôsobené nárastom moslimskej populácie, ale politickými ambíciami niektorých jej predstaviteľov (podporovaných zo zahraničia) túžiacich po nezávislom Východnom Turkestane, čo vyvoláva reakciu Pekingu v podobe reštriktívnej politiky v rámci dlhodobej snahy daný región plne integrovať so zbytkom krajiny.
 
 
Malé dievčatko máva zástavou Východného Turkestanu počas demonštrácie Ujgurov žijúcich v Turecku pred čínskym veľvyslanectvom v Ankare 5. júla 2010 pri príležitosti prvého výročia vypuknutia krvavých nepokojov v čínskej provincii Sin-ťiang. Zdroj: TASR
 
Ríša stredu“ mala pred pár rokmi tiež spory s druhou megakrajinou – Indiou týkajúce sa pohraničných území. Aké sú vzťahy v súčasnosti? Je situácia naďalej napätá alebo sa bilaterálne vzťahy zlepšili?
 
Po vzniku nezávislej Indickej republiky v roku 1947 a Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 mali obidve krajiny v 50. rokoch srdečné vzťahy stelesnené spoluprácou na Bandungskej konferencii a to aj napriek nevyriešenej otázke spornej hranice.
 
K ochladeniu vzťahov došlo po tom, ako India prijala na svojom území dalajlámu v roku 1959 a opakovane odmietla vytýčiť vzájomnú hranicu s tvrdením, že bola stanovená, čo nebola pravda. Čínsko-indická vojna v roku 1962 znamenala začiatok obdobia počas studenej vojny, keď obe krajiny nemali dobré vzťahy a postupne sa ocitli na opačnej strane geopolitickej orientácie.
 
To sa prejavilo v 60. rokoch, no najmä v 70. a 80. rokoch, keď sa India zahraničnopoliticky orientovala na ZSSR a Čína na USA a okrem toho Peking podporoval Pakistan, rivala Indie na indickom subkontinente.
 
Koncom 80. rokov sa začal proces normalizácie čínsko-indických vzťahov, ktorý v roku 1996 umožnil, že obidve krajiny posunuli svoje vzťahy na úroveň konštruktívneho a kooperatívneho partnerstva, v roku 2005 na úroveň strategického partnerstva.
 
Zároveň približne po roku 2000, teda po vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001, sa začal medzi oboma krajinami prudko rozvíjať obchod.
 
Za kľúčové považujem tvrdenie, že Čínu a Indiu nemožno po skončení studenej vojny, a najmä v 21. storočí, vnímať ako nepriateľov v pravom zmysle, ale ako pragmatických súperov či rivalov a aj to iba v regiónoch južnej a juhovýchodnej Ázie.
 
Nepanujú medzi nimi vzťahy na úrovni studenej vojny ani globálne súperenie v rámci tretieho sveta, ani neprekonateľné nepriateľstvo. Rozvoj ekonomických vzťahov má viac ako sľubnú perspektívu.
 
Ich vzťah v 21. storočí vnímam ako vzťah dvoch veľmocí, ktoré spolu susedia a majú s tým súvisiace spory v dvoch oblastiach.
 
Prvou oblasťou je nevyriešená otázka hranice a druhou sú ich vzťahy s tretími krajinami nachádzajúcimi sa v regiónoch, ktoré druhá strana považuje za svoju sféru vplyvu.
 
V rámci týchto regiónov Čína a India súperia, či sú rivalmi. Všetky ostatné sporné body pramenia, resp. sú prepojené alebo so spomenutými dvomi oblasťami (napr. členstvo Indie v BR OSN, v NSG, Tibet), alebo majú sekundárny význam (napr. deficit Indie v bilaterálnom obchode).
 
Obidve krajiny spolupracujú vo viacerých medzinárodných organizáciách a platformách. V spore o hranicu je kľúčový západný sektor a na jeho riešenie je potrebná politická vôľa. Čína ju od začiatku sporu mala, ale na indickej strane chýba dodnes.
 
Okrem konkrétneho riešenia je spor o hranicu ovplyvňovaný širším kontextom čínsko-indických vzťahov a teda závislý od vývoja v zmienenej druhej oblasti vzájomných vzťahov, t. j. od čínskej politiky údajného „perlového náhrdelníka“, indickej politiky Act East a od trojuholníkového vzťahu Čína-India-USA, v rámci ktorého India čelí strategickej dileme.
 
V najbližších rokoch možno očakávať, že vzťahy Číny a Indie budú predstavovať kombináciu ekonomickej a politickej spolupráce na globálnej úrovni a geopolitického strategického súperenia v regióne južnej a juhovýchodnej Ázie.
 
Obe krajiny budú spolupracovať v rámci zoskupení ako BRICS, RIC, SCO, G20 a v súvisiacich finančných inštitúciách ako AIIB a NDB. Budú pokračovať v úsilí o transformáciu medzinárodného poriadku z unipolárneho na multipolárny, v procese dedolarizácie svetovej ekonomiky, ako aj v aktívnom rozvíjaní bilaterálneho obchodu.
 
Zároveň možno očakávať, že medzi nimi bude pokračovať komplexné geopolitické súperenie v južnej a juhovýchodnej Ázii v podobe aktívnej spolupráce s krajinami nachádzajúcimi sa v týchto regiónoch, ktoré každá strana považuje za svoju sféru vplyvu.
 
Číňania vyvíjajú veľkú aktivitu aj na športovom poli, astronomické sumy investujú napr. do futbalu. Nejde skôr o imidžovú záležitosť, ako sa najľudnatejšia krajina planéty chce viac priblížiť iným kultúram a mentalite?
 
Zastávam názor, že nejde o imidžovú záležitosť. Číňania investujú skutočne obrovské sumy peňazí do rozvoja športu v Číne, vrátane futbalu. Oni to myslia vážne.
 
Pokiaľ za imidžovú záležitosť považujete, že krajina seriózne vybuduje športovú infraštruktúru a vyrastú tam špičkoví športovci na svetovej úrovni, ktorí budú krajinu reprezentovať a tým šíriť pozitívny imidž krajiny vo svete, tak v tomto zmysle ide o imidžovú záležitosť.
 
Ale pokiaľ ste to mysleli v zmysle, či Čína investuje veľké peniaze do športu len pre vytvorenie imidžu, tak to si nemyslím. Peking myslí rozvoj športu v Číne naozaj vážne. V niektorých športových odvetviach sa mu to podarí a dosiahnu svetovú úroveň, v iných možno nie.
 
 
Brazílsky futbalista Oscar prestúpil na sklonku vlaňajšieho roka do bohatého čínskeho klubu Shanghai SIPG. Prestupová suma bola podľa očakávaní astronomická - prekročila hranicu 70 miliónov eur. Zdroj: Facebook / Chelsea FC - Fans Club
 
Z pohľadu kultúry, prípadne životného štýlu – čím by sme sa v našich zemepisných šírkach mohli inšpirovať od Číňanov? Napokon, ide o civilizáciu s mimoriadne bohatou tradíciou a nesmiernym kultúrnym dedičstvom...
 
V prvom rade pracovitosťou. Čínsky robotník je legendárny svojou pracovitosťou a pracovným výkonom, a to platí aj pre Číňanov vo všeobecnosti. Z kultúrneho hľadiska či z pohľadu životného štýlu by som vyzdvihol skutočnosť, že v Číne nikdy neboli náboženské vojny ako na Západe.
 
Jednotlivé náboženstvá (budhizmus, konfucianizmus a taoizmus) tam koexistovali v mieri a každé malo svoje miesto v spoločnosti. Čínska spoločnosť je sekulárna, bez náboženského fanatizmu a extrémizmu.
 
 
Sinológ Peter Ondris. Zdroj: archív PO
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Toto sa v histórii Slovenska nikdy nestalo. Neprestaneme, hovorí Uhrík o hrozbe rozpustenia ĽSNS

20:00 Toto sa v histórii Slovenska nikdy nestalo. Neprestaneme, hovorí Uhrík o hrozbe rozpustenia ĽSNS

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal v stredu (24. 5.) na Najvyšší súd SR návrh na rozpustenie …