Katalánske referendum brutálne potlačili policajné zložky vyslané z Madridu. Čo na to hovoríte? Iste išlo o neadekvátny zásah, hoci ústavný súd referendum zakázal.
Policajné zložky referendum potlačovali v súlade so zákonom, ale španielska vláda, bohužiaľ, podcenila mediálne vyznenie celej policajnej akcie. Referendu sa zabrániť nepodarilo a svet obleteli obrázky ťažkoodencov útočiacich na školy a dôchodcov. Keby však vláda nezasiahla, stála by pred kritikou drvivej väčšiny Španielov za to, že nechala katalánsku vládu porušovať zákony a ústavu.
Referendum zakázali, ale reakcia španielskej vlády vyzerala, ako keby sa malo Katalánsko odtrhnúť už zajtra. Môžete, prosím, stručnejšie opísať katalánsku históriu? Nielen vlajka, ale aj reč je pomerne odlišná a historické ohlasy na bývalú samostatnosť sú asi ešte stále v génoch miestnych obyvateľov.
Katalánsko nebolo nikdy samostatným štátom v čase, keď sú štáty definované tak, ako ich poznáme dnes. Kultúrne ide iste o svojbytnú entitu, ale prevažnú väčšinu svojich dejín bola previazaná so Španielskom – nakoniec geografická poloha ju na to predurčuje. Reč síce odlišná je, ale oveľa menej ako napríklad pôvodný jazyk Baskov. A pretože katalánska vláda pred referendom skutočne vyhlásila, že vyhlási nezávislosť do 48 hodín po referende, nemožno sa diviť napätiu, ktoré tento plán vyvolalo.
Ide v prvom rade o peniaze? Teda to, na čo Katalánci poukazujú, že na rozdiel od iných oblastí pomerne štedro dotujú ústredný rozpočet, a teda aj vládu.
Je to jeden z významných argumentov separatistov, ale v tomto smere už došlo pred niekoľkými rokmi k čiastkovým zmenám a iste ide o tému, ktorú možno riešiť rokovaním a nie odtrhnutím sa od zvyšku krajiny. Navyše Katalánsko takisto historicky ťaží z prístupu na celý španielsky trh a má z neho mnoho výhod.
Nebude práve tento incident rýchlejšou „rozbuškou“ na odtrhnutie sa a, samozrejme, na odpor, a to trebárs aj gerilový?
Je veľmi pravdepodobné, že nedeľné udalosti zradikalizujú časť stúpencov referenda a asi aj zvýšia podporu samostatnosti medzi tými, ktorí váhajú. Radikalizácia je nebezpečná, pretože väčšiu časť stúpencov nezávislosti tvoria skôr pravicoví, národne orientovaní politici a občania, zatiaľ čo menšiu časť extrémne ľavicové zoskupenia, ktorých predstava o usporiadaní spoločnosti sa blíži napríklad tým z baskickej skupiny ETA.
Ako podľa vás reaguje na udalosti EÚ? Adekvátne?
V tejto situácii je ťažké zasahovať do vnútornej situácie. Španielska vláda má nesporne pravdu v tom, že referendum bolo nelegálne. Čo mala teda vlastne vláda robiť? Keď československá vláda pred Mníchovom obsadzovala pohraničie po nepokojoch tamojších Nemcov, tí jej zlorečili, ale v Prahe či Hradci Králové tlieskali. V našom záujme aj celej Európy by malo byť, aby sa obe strany dohodli, pretože jednoznačné a jednoduché riešenie neexistuje.
Nejde v podstate o opačný trend, ako je v EÚ, teda Európa regiónov a národov? Vo Francúzsku, na druhej strane hranice, sa tiež ozývajú obyvatelia Occitánie. A keď spomenieme Flámov a Valónov, rozdelenie Talianska na bohatý sever a chudobný juh…
Vlna nacionalizmu sa skutočne valí Európou, a to možno o to viac, o čo jednoduchšie je spojenie s inými časťami sveta a vnútri Európy navzájom. Môže to niesť veľké riziká, ale zase napríklad rozchod Česka a Slovenska ukazuje, že sa dá rozísť aj v dobrom a zostať priateľmi.
