Bola pre vás prekvapením finálová účasť Norberta Hofera v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré navyše potom len veľmi tesne prehral s Alexandrom Van der Bellenom? A čo to bude pre rakúskych susedov vlastne znamenať? Dá sa to naozaj hodnotiť ako významné posilnenie vplyvu populistickej pravice a ústup slávy tradičných strán, ako sú sociálni demokrati a ľudovci?
Mňa výsledok volieb vôbec neprekvapil, pretože som predtým sledoval prieskumy verejnej mienky a navštívil som tiež začiatkom mája Rakúsko. Hoferov postup do druhého kola bol celkom samozrejmý. Dôvody sú rôzne, ale jedným z nich je aj to, že ako sociálni demokrati, tak ani ľudovci nepostavili proti nemu svojich najsilnejších kandidátov, čo bola chyba týchto dvoch strán. Keď si potom ešte k tomu pripočítame migračnú krízu, keď Rakúskom prešlo 400-tisíc utečencov a z toho 90-tisíc ich požiadalo o azyl, tak sa nie je čo čudovať. Na počet obyvateľov ich tak skončilo v Rakúsku spoločne s Nemeckom najviac z celej Európy. Ľuďom sa to nepáčilo a vo voľbách to dali najavo, hlasovali za slobodných.
Niektorí európski komentátori vyslovili názor, že na popularitu Hofera nemá vplyv len nezvládnutá migračná vlna, ale vraj aj zlá ekonomická situácia v Európe, najmä v období finančnej krízy, ale aj po nej. Dá sa s týmto názorom súhlasiť? Alebo je skutočne hlavnou príčinou práve nezvládnutá migrácia, ktorá je spojená aj s vyššou kriminalitou v Rakúsku?
Ono to s tou ekonomikou tiež trochu súvisí, Rakúsko síce nebolo také postihnuté ako Grécko alebo ostatné juhoeurópskej štáty, ale predsa len Rakúšania boli napríklad zvyknutí mať najnižšiu nezamestnanosť v Európe a teraz už to tak nie je. Dokonca v tomto ukazovateli je aj Slovenská republika pred nimi. Aj keď sa Rakúšania nemajú vôbec zle a v životnej úrovni sú tak tretí, štvrtí v Európskej únii, majú pocit, že ekonomicky stagnujú. A do toho prišli státisíce utečencov, ktorí im čiastočne môžu vziať prácu, a oni si hlavne uvedomili, že ak si nejakú nenájdu, budú ich musieť živiť, čo sa časti tamojšej verejnosti dosť nepáčilo.
Niektorí priaznivci Hofera žiadajú o opätovné sčítanie hlasov, pretože konečným výsledkom neveria. Domnievate sa, že by v Rakúsku mohlo dôjsť k ich zmanipulovaniu? A čo hovoríte na názor, že po prvýkrát vyhrali voľby moslimovia? Teda, že pol milióna moslimov (6,2 %) dalo hlas práve Alexandrovi Van der Bellenovi s obavami pred Hoferom?
Začnem od konca vašej otázky. S tým, že by rakúska spoločnosť bola rozdelená na moslimov a nemoslimov, nesúhlasím a vôbec toto hľadisko nejde veľmi posudzovať, pretože nevieme, koľko z tých priaznivcov islamu prišlo k voľbám. Navyše Turci z 2 – 3 generácií mohli pokojne voliť Hofera miesto Van der Bellena. So zmanipulovaním volieb tiež nesúhlasím, pretože od konca II. svetovej vojny s tým nikdy Rakúšania nemali problém. Sám Norbert Hofer výsledky nespochybnil, to urobili iba jeho niektorí radikálnejší kolegovia zo strany slobodných, ktorí na tom môžu stavať do budúcnosti svoju ďalšiu politiku v zmysle, že ten konečný verdikt pri sčítaní hlasov bol celkom pochybný.
Ako na výsledok volieb zareagovali napríklad rakúski sociálni demokrati? Ako hodnotia svoj neúspech? A nemáte správy, či náhodou neprehodnotia svoju politiku napríklad voči nelegálnej migrácii?
Tá politika voči nelegálnej migrácii už prehodnotená bola. Rakúšania si začali viac strážiť svoje hranice a zaviedli limity pre azyl. Tie sú, myslím, 20- až 30-tisíc utečencov ročne. A to bol tiež jeden z dôvodov, prečo verejnosť začala sociálnym demokratom aj ľudovcom menej veriť. Pretože ich politiku s otvorenou náručou s heslom každý je vítaný vystriedal pragmatický prístup, keď sa cez ich krajinu začali valiť tie státisíce utečencov. Obe strany potom zmenili svoju politiku a boli tak pre voličov menej zrozumiteľné, čo bol tiež dôvod, prečo skončil predchádzajúci premiér Faymann. Rakúski sociálni demokrati ale urobili potom krok správnym smerom a vymenili spolu s ľudovcami vládu, čo veľká časť verejnosti ocenila a podľa môjho názoru to bola aj príčina, prečo potom dala v ďalších kolách hlasy skôr Van der Bellenovi než Hoferovi.
Hofer je známy nielen svojou protiutečeneckou rétorikou, ale aj ako odporca dohody medzi Európou a USA (TTIP) aj skepsou voči Bruselu. Domnievate sa, že aj tieto postoje mohli hrať úlohu pri jeho volebnom úspechu?
Ja si myslím, že čiastočne áno, pretože slobodní sú populistická strana, keď ich lídri zhodnotia témy, ktoré by mohli osloviť spoločnosť, tam potom zacielia svoju rétoriku. V Rakúsku napríklad nie sú veľmi spokojní s politikou Európskej únie a rovnako tak veľa ľudí sa tam obáva výsledkov, ktoré by zmluva TTIP mohla pre Európu znamenať. Aj keď ten strach nie je príliš racionálny, pretože ešte nie je veľmi známy obsah tej zmluvy a vôbec nie je jasné, či bude uzavretá. Slobodní to ale vedia vhodne použiť, čo je tiež dôvodom, prečo teraz vedú vo volebných prieskumoch, majú okolo 33 percent a vedú nad sociálnou demokraciou aj ľudovcami asi o desať percent.
Kto Hofera vlastne najviac volil? Bola to mladšia generácia, konzervatívna staršia generácia, intelektuáli, stredná trieda alebo väčšina zamestnancov? A aké šance mu dávate napríklad v parlamentných voľbách?
Ak sa na to najprv pozrieme z geografického hľadiska, tak ho volili ľudia mimo Viedne, z menších miest a regiónov. Ak to začneme posudzovať vzhľadom na vzdelanosť, boli to ľudia s nižším vzdelaním, skôr zamestnanci a voliči z robotníckych profesií, ktorí predtým uprednostňovali sociálnych demokratov. To je ale v Rakúsku už dlhodobejší trend. A vedenie rakúskych SOCD teraz hľadá cestu, ako by tie svoje hlasy dostalo späť.
V čom sa líšia slobodní v Rakúsku od českého hnutia Úsvit alebo Konvičkovho Bloku proti islamu, ktoré zatiaľ majú v prieskumoch dosť mizivú podporu voličov? Čím slobodní najviac oslovujú rakúsku spoločnosť?
Slobodná strana Rakúska má v Rakúsku už dlhú tradíciu, dokonca až predvojnovú, na rozdiel napríklad od českého Úsvitu. Ona má dlhodobo aj svoju voličskú základňu a veľa priaznivcov v niektorých regiónoch, ako je napríklad Korutánsko, z ktorého vzišiel aj známy Jörg Haider. Slobodní už v minulých rokoch dosahovali pri voľbách tak dvadsať percent. Teraz k ich skoku v preferenciách prispela aj migračná kríza a nie zvlášť dobrá ekonomická situácia.
Veľký rozdiel medzi českými stranami, ktoré ste menovali, a slobodnými v Rakúsku je v ich prístupe k utečencom. Oni sa síce stavajú proti migrácii, ale nevystupujú radikálne proti islamu a nie sú u nich zrejmé rasistické tendencie. Určite by nevyzvali svojich voličov, aby išli pásť ošípané pred mešitu, s tým by v Rakúsku neuspeli. Sami sa potom zaraďujú do pravicového stredu, z tej pôvodnej krajnej pozície. Aj to malo určite vplyv na ich nových voličov.
