Prednedávnom ste vystúpili zo Siete. Strana zmenila aj svojho predsedu. Zo štvorkoalície sa stala trojkoalícia. Akú budúcnosť prognózujete Sieti?
Po prvé by som povedal, že to, čo sa udialo, je dobré pre koalíciu. Odvtedy, ako vznikla, od programového vyhlásenia vlády a všetkých tých udalostí, čo sa odohrali v parlamente, sme presvedčení, že toto je pre Slovensko jediné správne riešenie. Aj my sme si predstavovali inú vládnu koalíciu, ale po voľbách sa to skrátka nedalo vyskladať lepšie. To, čo robia niektorí členovia opozície, nás utvrdilo v tom, že chceme byť súčasťou tejto vládnej koalície a chceme, aby dovládla do konca volebného obdobia.
Preto keď vznikli v Sieti problémy, mali sme viacero možností. Mohli sme z nej napríklad odísť a byť ako nezávislí poslanci, ktorí budú podporovať vládnu koalíciu, ale nepovažoval by som to za šťastné a ani zodpovedné, nielen pre parlament, ale ani pre samotnú koalíciu. Mali sme výhodu, že sme ju podporovali už od začiatku. Videli sme napríklad, čo sa dialo za čias Dzurindovej vlády, keď niektorí poslanci vtedajšej opozície prišli podporiť koalíciu, a bolo tam množstvo dohadov o kupovaní poslancov. Nechceli sme byť ako nezoradené biliardové gule lietajúce po parlamente. Z hľadiska stability vládnej koalície sme sa potrebovali niekde ukotviť a programovo najbližšie bol klub Most-Híd, ktorý nás jednoducho zobral pod svoje krídla. Nie sme členmi strany, ale sme ukotvení v jej klube.
Ja som bol v klube Most-Híd už v minulom volebnom období, ale moji kolegovia, ktorí sú prvýkrát v parlamente, teraz zažívajú prvú parlamentnú prácu, takú, aká sa reálne robí. Zasadá klub a rozoberá sa každý jeden zákon. Toto sme predtým v Sieti nemali. Od začiatku volebného obdobia, až kým sme neodišli, nepreberali sme ani raz zákony, ktoré boli na schôdzi, ani raz sme sa nezhovárali o tom, či budeme ponúkať nejaké zmeny alebo dačo podporovať. Ako klub sme sa vôbec nestretávali. Aby som sa vrátil k vašej otázke. Stranu Sieť a ani to, čo sa tam deje, už nechcem komentovať. Ale keď chcete počuť môj názor, tak strana Sieť je už len názov. V súčasnosti už neexistuje.
Ľutujete, že ste do Siete vôbec vstúpili?
Človek by asi nemal ľutovať kroky, ktoré v živote urobí, pretože každý krok, aj keď sa časom môže javiť ako nesprávny, môže človeka obohatiť o nové skúsenosti. Určite neľutujem, že som si vyskúšal stáť pri zrodení novej strany. Bolo to naozaj enormné úsilie. Dva roky sme boli v teréne. Prešli sme takmer každú obec, celé Slovensko. Bol som na množstve akcií a bola to veľmi tvrdá práca a z tohto pohľadu to vnímam ako veľmi pozitívne, pretože som navštívil regióny, ktoré by som za normálnych okolností zrejme nenavštívil. Na druhej strane je zase aj sklamanie, že všetko to, čo sme stavali, sme si dokázali behom pár dní pred voľbami zrútiť ako domček z kariet. Tým, že som z Mosta odišiel veľmi férovo, tak vzťahy zostali na veľmi dobrej úrovni. Ako prvý poslanec v histórii som vrátil mandát strane, na ktorej kandidátke som sa dostal do parlamentu. To neurobil nikto, len my dvaja s Procházkom. V Moste je taká tradícia, že keď je parlamentná schôdza, tak jeden z poslancov pozýva celý klub na večeru, no a keď Most organizoval nejakú spoločenskú akciu ako túto, tak ma na ňu pozvali, aj keď som bol z klubu už preč. Rozišli sme sa naozaj v dobrom, takže nebol žiadny problém s návratom, a hlavne som vedel, do čoho idem, že idem do klubu, kde sa pracuje a dodržiavajú sa pravidlá.
Spomínate predvolebné cesty po Slovensku. Predpokladám, že ste ich absolvovali najmä s Radoslavom Procházkom…
Áno, aj s ním.
Dá sa teda povedať, že ste si v tom čase boli s pánom Procházkom profesijne aj osobne blízki, platí toto tvrdenie aj teraz? Komunikujete spolu alebo sú vaše vzťahy na bode mrazu?
Samozrejme, že to je iné. Vtedy sme boli spolu každý deň, teraz na to nie je čas a nevidím na to ani dôvod, no normálne sa pozdravíme a normálne komunikujeme.
Niektorí politici vám vyčítajú, že ste prebehli z jednej strany do druhej a zradili ste tým voliča. Zsolt Simon pre PL.sk napríklad povedal, že ste voličom odkázali len jedno, a to, že vám ide o moc a aby ste boli pri válove… Ako to okomentujete?
Pozrite sa, ak by nám išlo o moc a o to, aby sme boli pri válove, tak urobíme alebo prevezmeme nejaký politický subjekt a budeme pôsobiť v parlamente pod vlastný IČO. Netajím sa tým, že sme rozmýšľali nad rôznymi variantami, no bez nás by vláda nebola. Ak by sme takýto subjekt urobili, tak by sme mohli vyjednávať, že chceme nejaké ministerstvo alebo prevziať ministerstvo dopravy a že sa chceme podieľať na moci. Vtedy by som chápal vyjadrenia opozície a Zsolta Simona ako opodstatnené. Chceli sme zabrániť tomu, ak by sme boli nezaradení, aby sa o nás hovorilo ako o kupliaroch, ktorí kupčia so svojimi hlasmi. Preto sme išli do Mosta, ktorý prevzal ministerstvo. Prevzali ho oni a nie my piati. Dokonca sa nerobia ani výmeny na okresných úradoch alebo na pozíciách štátnej správy, ktoré obsadila Sieť. Ak by nám išlo o moc, prejavili by sme ju takýmto spôsobom. Ale chápem, že opozícia musí kritizovať.
Ako to ale berie volič? Ten vás krúžkoval za Sieť, nie za Most-Híd. Môže to brať ako zradu, nebijú sa programy týchto dvoch strán?
Ako som povedal, Most-Híd je programovo najbližšia strana. O spolupráci s Mostom sme uvažovali už pred voľbami, no z určitých vnútrostraníckych príčin sa to neuskutočnilo. Dostal som približne 20-tisíc hlasov a ľudia krúžkovali mená, nie stranu. Kopec ľudí mi povedalo, že ma volili aj napriek Sieti. Aj vďaka nešťastným mediálnym výstupom a negatívnej atmosfére okolo Siete tam už takýto stav bol. Keď sme prechádzali do klubu Mosta, tak sme si povedali, že chceme pokračovať v presadzovaní programu, ktorý sme dostali aj do programového vyhlásenia vlády. Most to akceptoval a my zase budeme akceptovať program, s ktorým išiel do volieb Most.
V súčasnosti sedíte v parlamente ako podpredseda národnej rady po boku Andreja Danka. V minulosti si líder SNS do vás poriadne rypol. Po tom, ako ste sa objavili na kandidátke Most-Híd, vás prirovnal k Ľudovítovi Košutovi, ktorého označil ako zradcu. Ako to, že teraz tak ukážkovo spolupracujete?
Vtedy bola situácia slovensko-maďarského problému. Na čele SNS nebol Andrej Danko, ale niekto iný, a ten razil určitú politiku. Nakoniec sa ukázalo, že to nebolo správne, a nedostal sa ani do parlamentu. Legitímne prišiel nový predseda, ten začal raziť zase svoju politiku a keďže sa SNS v prieskumoch pohybuje v dvojciferných číslach, vyzerá to, že úspešnú. Andrej Danko s Bélom Bugárom skrátka vymazali slovensko-maďarský problém. To, čo dlhé roky trápilo Slovensko, dnes v podstate neexistuje a môže to kadekto aj kritizovať, ale pre krajinu to je skrátka veľká vec. Začali spolupracovať strany, ktoré mali spolu zásadný problém, a teraz sa riešia veci, ktoré sú pre Slovensko dôležité, a nie umelo vytvorený problém, ktorý neexistoval.
Niektorí voliči môžu ale Bugárovo a Dankovo paktovanie brať ako snahu uchmatnúť si čo najviac moci, a nie ako dôkaz slovensko-maďarského priateľstva… Nebola tá nevraživosť len hraná a neprebila ju vidina teplého a lukratívneho profesijného miestečka?
Nemyslím si to. Nedalo by sa to dlhodobo udržať. Som presvedčený, že najdôležitejším spojivom nebola moc, ale zodpovednosť voči Slovensku. Pozrite sa, čo sa deje na pravej strane. Pri programovom vyhlásení vlády, viedol som schôdze, takže som to pozorne sledoval, sa opozícia hádala medzi sebou. To som v živote nezažil, a pritom som bol v opozícii. Vtedy sme spolu držali. Vo vystúpeniach pri programovom vyhlásení vlády sa dokázala pohádať opozícia v opozícii. Čo by robili, ak by boli v koalícii? Vládna koalícia nikdy nevydrží, ak jej súčasťou budú ľudia ako Igor Matovič.
Ešte by som sa vrátil k pánovi Dankovi. Nikdy ste sa o tom kritickom výroku na vašu osobu nerozprávali? Nevysvetlili ste si to osobne? V súkromí?
Bol to predvolebný boj a, samozrejme, že sme sa o tom pri pohári vína porozprávali a zasmiali. Môžem povedať, že mám s Andrejom Dankom veľmi dobrý vzťah. Medzi Bélom Bugárom, Martinom Glváčom, Andrejom Dankom a mnou je veľmi ľudská atmosféra.
A čo podpredsedníčka Lucia Nicholsonová? Aký vzťah máte s ňou? Práve medzi vami dvoma to v poslednom čase poriadne vrie…
Ľudsky som veľmi sklamaný, pretože som nečakal, že urobí také kroky, ako urobila. Nebol som ani tak sklamaný z toho, ako nehovorila pravdu, keď začala v júli viesť nezákonným spôsobom schôdzu, alebo keď sa začala tá prestrelka, keď si do parlamentu doniesla päťdňové dieťa a klamala, že musí viesť schôdzu. Skôr ma zamrzelo iné. V júni sme boli na služobnej ceste v Prahe. My traja, ja, ona a Martin Glváč, sme sa odčlenili a išli sme si sadnúť na šampanské do mesta.
Aj s pani Nicholsonovou…
Áno, aj s ňou, a strávili sme spolu pol dňa. Nadobudol som vtedy pocit, že sme si ľudsky porozumeli a vládla vtedy naozaj veľmi príjemná atmosféra. A po týchto udalostiach som v nejakom rozhovore čítal, že vyhlásila: „Už v Prahe mi dali kolegovia pocítiť, že mám len strednú školu a som len žena.“ Z toho sme boli s Martinom Glváčom naozaj sklamaní, pretože v Prahe bola perfektná atmosféra a ešte sme aj srandovali, že jej budeme pomáhať s dieťaťom a že sa budeme striedať pri vedení schôdze, ale aj keď bude potrebovať pomôcť. Bola to úplne perfektná atmosféra a ona to absolútne celé prekrútila, otočila a zneužila. Ale chápem, že vidina dobrého umiestnenia na kandidátke a sebaprezentácia na získanie preferenčných hlasov je asi na prvom mieste a neexistuje tu nejaká ľudskosť či kolegialita.
Prestrelky napríklad medzi vami a Luciou Nicholsonovou niekedy pripomínajú taký argumentačný pingpong a človek – volič sa v ňom môže ľahko stratiť. Je v tom niekedy taký guľáš, že problém časom vyprchá aj bez určitého rozuzlenia…
Boli rôzne mediálne prestrelky, ale ja sám viem, ako sa určité udalosti odohrali. Teraz viem, že pred niektorými ľuďmi sa už nebudem môcť v súkromí ani porozprávať a budem si musieť dávať pozor na každé jedno slovo.
Často ste boli mediálne prepieraný v súvislosti s vraždou martinského biznismena Martina Korchana, dokonca jeho matka vás so smrťou syna údajne priamo spája. Ako je to možné?
Mesto Martin bolo spoločníkom s jednou jeho firmou. Túto spoločnosť založil bývalý primátor Martina v čase, keď som ešte ani netušil, že v meste Martin budem bývať. Bol v orgánoch spoločnosti aj s mojím viceprimátorom a poslancami. Akurát, keď sú na politickej scéne otrasy a riešime odchod zo Siete a to, kto bude kandidovať za predsedu, zrazu po piatich rokoch príde niekto s niečím takýmto. Je to absurdné.
Čo za tým podľa vás bolo? Mohlo mať rozhodnutie matky aj akýsi politický rozmer?
Keď príde nejaká matka, že jej zabili syna, tak sa pýtam, prečo po piatich rokoch? Prečo s tým neprišla hneď, keď sa odvtedy neodhalili žiadne nové informácie?
Budete sa s matkou pána Korchana súdiť?
Samozrejme. Podal som trestné oznámenie a budem čakať na výsledky trestného konania, ale budem ďalej postupovať v občianskoprávnom konaní.
Neplánovali ste sa s pani Korchanovou stretnúť osobne a vyriešiť to aj takouto cestou?
V žiadnom prípade. Ja som sa s touto pani stretol pár týždňov pred smrťou jej syna. Je to bývalá vysoká predstaviteľka v okrese za HZDS, keď sa privatizovalo. Má veľmi veľa za ušami z 90. rokov.
Ohľadom čoho má za ušami?
Ohľadom akčných pätiek, kde bola členom, keď sa privatizovalo. Je to veľmi známa osoba. Celá rodina a aj ten jej syn, na neho a aj na ňu by ste v Martine nepočuli jediné dobré slovo. Pár týždňov pred smrťou syna prišla do mojej kancelárie a musel som ju z nej vyhodiť, pretože na syna vulgárne nadávala. Vraj ho nikdy nemala porodiť, takú špinu a takého hajzla, a že ju obral o peniaze, vyhodil z firmy a zobral auto. To bola tá firma a mesto Martin tam má minoritnú účasť, takže my ani nerozhodujeme o predstavenstve. Skrátka som s touto pani mal veľmi negatívnu skúsenosť a už sa s ňou budú stretávať len orgány činné v trestnom konaní a ja sa s ňou stretnem na súde.
S pánom Korchanom ste sa niekedy stretli?
Áno, samozrejme. V mojej kancelárii. Nikdy som s ním nebol na káve, na pive a ani som s ním nesedel nikdy v žiadnej reštaurácii.
