V akej situácii sa ocitla EÚ po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom? Ak sa lídri dohodli na niečom za zatvorenými dverami bez Bruselu, hrozí oslabenie globálneho vplyvu Európskej únie?
V prvom rade si myslím, že to, ako bola situácia prezentovaná v médiách, bolo dosť prehnané a dosť veľa reakcií proti Donaldovi Trumpovi očakáva udalosti, ktorá sa podľa mňa ani nestanú. V každom prípade treba povedať, že Európska únia sa už päť, šesť rokov snaží, aby mala dominantnú úlohu minimálne vo veciach zahraničnej politiky v susedstve EÚ. Je však vidieť, že túto ambíciu Brusel nenapĺňa, či už sa to týka upokojenia situácie na Ukrajine, vývoja na Balkáne, v Stredozemnom mori, alebo iných oblastí. Preto si myslím, že je tu riziko, že sa lídri USA a Ruska dohodli, že budú veci riešiť bilaterálne, lebo impulz zo strany EÚ nebol dlhodobo jednotný a nebol efektívny.
Okrem toho je vidieť, že kritika, ktorú rozdal americký prezident jednotlivým súčastiam EÚ, hlavne Angele Merkelovej, poukazuje na interné protirečenia v rámci samotnej politiky EÚ. Na jednej strane je tu snaha o istý tlak voči Rusku cez ekonomické sankcie, na druhej strane je vidieť jasný ekonomický záujem Nemecka vybudovať Nord Stream 2, v ktorom má priame investície bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Ani ďalšie geopolitické dôsledky tohto opatrenia nebudú vôbec pozitívne. Oslabí sa pozícia Ukrajiny, oslabia sa jej finančné zisky z transportu plynu, čo sa, mimochodom, dotkne aj Slovenska. V tomto smere to môže mať negatívne dôsledky na iné členské štáty a navyše to spochybňuje principiálnu snahu potrestať Rusko ekonomicky. Preto je potrebné, aby Nemecko zaujalo principiálny postoj, ktorý by bol naozaj lepšie definovateľný a obhájiteľný.
Bolo nedávne predĺženie sankcií voči Rusku o ďalšieho pol roka správnym ťahom zo strany EÚ, keď uvážime, že tento krok prišiel krátko pred stretnutím Trumpa s Putinom?
Pokiaľ sa zadefinujú isté ciele politiky, tak je potrebné, aby EÚ bola v tomto konzistentná. Ja nie som najväčší fanúšik sankcií, ale keď už je tak nastavená európska politika, tak v každom prípade treba buď zvážiť efektívnejšie opatrenia na dosiahnutie cieľov, alebo pokračovať v tejto politike. Načasovaniu neprikladám až takú dôležitosť. Hlavné je to, aby EÚ mala jednotnú politiku a najmä nejaký konzistentný prístup k Rusku.
Spomínali ste plynovod Nord Stream, ktorý chcú Nemci dostavať, ale Trump sa predsa snaží, aby sa tento projekt skončil, keďže USA chcú dodávať energie do Európy. Navyše na summite NATO vyzval, aby členské štáy Aliancie dávali až štyri percentá HDP na svoju obranu. Pomohol by prípadný predaj energií a možno aj zbraní americkej ekonomike, ktorá je v deficite?
Treba sa pozrieť na to, že záväzky v NATO neplní veľká väčšina krajín. Takže na jednej strane je to skutočne tak, že EÚ a členské krajiny Aliancie sa vezú na kolektívnej obrane najmä zo strany USA. Vďaka tomu, že sme súčasťou NATO, sa môžeme spoľahnúť na jej ochranu a máme ten luxus, že môžeme venovať výdavky na iné aspekty spoločenského života, a nie na obranu. Tento tlak je preto na to, aby sa krajiny správali férovo voči záväzku, ktorý si vytvorili. Okrem toho tu môže byť takáto čiastočná motivácia, ale myslím si, že vojenská technológia sa diverzifikuje a nakupuje aj od iných krajín, takže by som povedal, že je to sekundárne.
Počul som v posledných dňoch, že by práve USA chceli byť väčším dodávateľom energií v Európe. V tomto smere môže ísť o boj na oslabenie pozície Ruska, čo je podľa mňa veľmi pozitívne, najmä keď si vezmeme krajiny, ako je Slovensko, ktoré sú v podstate na sto percent závislé od ruského plynu, a cítili sme to v kríze na Ukrajine. Diverzifikácia je preto v tomto smere dobrá a toto by mala byť cesta EÚ, ako dokázať obísť závislosť, ktorú má od Ruskej federácie.
Kritici Donaldovi Trumpovi vyčítajú, že sa správal ako obhajca Putina aj pri odpovediach na otázky o ruskom zasahovaní do amerických prezidentských volieb. Vnímate to tak aj vy?
Tu by som bol miernejší ako jeho kritici. Treba povedať zopár základných faktov. Predtým, než Donald Trump išiel na stretnutie, na tlačovke povedal, že sa Putina spýta na ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb, ale rovnako dodal, že neočakáva, že mu Putin povie: „Dostal si ma. Zasahovali sme.“ Čiže, toto sa nedalo očakávať.
Druhá vec je, že na samotnej tlačovej konferencii po stretnutí sa nedá očakávať, že bude Trump hneď konfrontačný. Okrem toho vyšetrovanie zasahovania Rusov do amerických prezidentských volieb sa nesie vo dvoch rovinách. Prvá otázka je, či vôbec zasahovali, a druhá, či tu bola istá spolupráca medzi Trumpom a Putinom.
Donald Trump sa podľa mňa snaží spochybniť obe tieto tvrdenia. Tento prístup nepovažujem za najšťastnejší. Mal by povedať, že možno tu boli isté zásahy zo strany Ruska, ale neboli významné a neboli prepojené s mojou kampaňou. Za tie dva roky, čo trvá to vyšetrovanie, sa síce vydali žiadosti o vydanie ruských občanov, dokonca členov verejnej správy, ale hlavná súčasť toho obvinenia, že Trump mal spolupracovať či objednať si zasahovanie z Ruska pre svoje víťazstvo, sa podľa mňa nedokáže. Keby totiž vyšetrovanie Roberta Muellera malo niečo takéto indikovať, tak už by bolo na čase, aby prišli isté výsledky s rukolapnými dôkazmi, že Trump alebo niekto z jeho tímu si vyžiadal zásah z Ruska, a to sa zatiaľ nepreukázalo.
Slovenskí politici sa zväčša zhodujú, že treba počkať na to, aké budú reálne kroky Ruska a USA v nasledujúcich mesiacoch, a podľa toho sa ukáže, čo sa vlastne Trump s Putinom dohodli. Súhlasíte s nimi?
Myslím si, že veľká časť z krokov bude závisieť od amerických doplnkových volieb po dvoch rokoch (mid-term elections). Tam bude smerovať veľká časť Trumpovej pozornosti a bude záležať aj na krokoch demokratov. Takže, áno, myslím si, že je triezve počkať, čo sa bude ďalej diať.
Ľudia mali už veľakrát možnosť vidieť pri tomto prezidentovi veľký rozdiel medzi tým, čo hovorí a tým, čo robí. Napríklad je oveľa priateľskejší k Rusku a napriek tomu zostrelil ich ciele v Sýrii. Napriek tomu, že sa Trump vyjadruje jedným spôsobom, sú jeho rozhodnutia a kroky často iné a tvrdšie. Možno aj toto bude podobný prípad, že bola istá dohoda medzi ním a Putinom. Jeho priateľské tvrdenia budú podľa mňa konfrontované s tým, ako bude potom konať.
Na internete sa objavili porovnania s tým, keď sa ruský prezident stretával s Trumpovým predchodcom Barackom Obamom. Putin sa s Trumpom pomerne kamarátsky bavil, kým s Obamom svojho času neprehodil ani slovo. Je to náznak nejakého zlepšovania vzťahov alebo skôr toho, čo tvrdia niektorí Trumpovi kritici, že je zaviazaný Putinovi?
Ako bolo vidieť aj vo vzťahu k Severnej Kórei, Trump má naozaj snahu líškať sa svojim politickým oponentom a najmä takýmto výrazne negatívne vnímaným osobnostiam. Podľa mňa to robí preto, aby si vytvoril pozíciu, z ktorej môže vyjednávať. Videli sme, že jeho pozícia voči Kim Čong-unovi sa menila niekoľkokrát. Ľudia si už mysleli, ako si ho hýčka a potom bol tvrdý.
Myslím si preto, že Trump chcel v tomto prípade s Ruskom znova vybudovať vzťahy, ktoré boli naozaj napäté po anexii Krymu a potom, ako nečinne sa k tomu postavila bývalá americká administratíva. Chcel na jednej strane upokojiť vzťahy, ale zároveň tiež vytvoriť si vzájomný rešpekt a stanoviť si aj hranice, čo je akceptovateľné a čo nie je. Tak sa dajú interpretovať aj jeho vyjadrenia voči Čiernej Hore a podobným krajinám. Jeho tlak na to, aby sa krajiny stali súčasťou kolektívneho investovania do obrany, znamená, že vysiela odkaz: Ak sa budete správať poctivo, tak Amerika príde a pomôže vám, ak nie, tak môže nastať problém.
V súvislosti s tlakom na EÚ, ktorý vyvíja USA novými clami, sa na budúci týždeň chystá začiatok rokovaní medzi USA a EÚ o obchode. Očakávate, že prinesú posun alebo len ďalšie ochladzovanie vzťahov s Európou?
Ja som v tomto smere dosť optimistický. Na jednom zo stretnutí, ktoré bolo v tej najkritickejšej fáze, keď sa zavádzali clá, sa Trump nechal počuť, keby bol obchod bez ciel. Preto si myslím, že on si uvedomuje, že má preferovanú pozíciu, na ktorú sa chce dostať, ale v podstate do nej ide z pozície sily a dáva najavo, že vie byť tým, čo zdvihne clá a ukáže na to, že EÚ má zavedené clá voči celému zvyšku sveta a on to môže robiť podobne, ale chce, aby sa to nerobilo.
Ide na tieto rokovania preto s pozíciou: Viem vás poškodiť, ale viem byť aj váš spojenec. Som veľmi optimistický a verím, že si Trump bude uvedomovať, že to treba nastaviť nejakým iným smerom. Otázka je, či EÚ bude prístupná takýmto diskusiám. Malé riziko však vidím v tom, že sa v USA blížia doplnkové voľby a Trump bude chcieť chrániť domácich producentov, ktorí sú orientovaní na výrobu v týchto oblastiach, ako je spracovanie hliníka, ocele a ďalšie sektory.
Je teraz EÚ medzi dvomi mlynskými kameňmi, keď sa zdá, že vzťahy medzi USA a Ruskom by sa mohli začať zlepšovať, a tie medzi Amerikou a Európou naopak chladnú?
Myslím si, že Európska únia má problém vyplývajúci z nízkej efektívnosti jej zahraničnej politiky. Dokonca si myslím, že pri vzniku pozície takzvaného ministra zahraničných vecí EÚ, teda vysokého komisára pre zahraničnú politiku, ktorú dnes zastáva Federica Mogheriniová, mali predstavitelia EÚ veľké oči a predstavovali si, čo to bude všetko znamenať.
V skutočnosti sa nízka efektívnosť a nízka autorita týchto ľudí preukazuje v plnej miere, a to sa, žiaľ, kombinuje s najslabšou pozíciou pre Angelu Merkelovú za uplnulé desaťročie. Takto slabá Merkelová nikdy nebola a je vidieť, že Európe chýba líder a chýbajú jej aj výsledky v zahraničnej politike vo svojom susedstve a na svojich hraniciach. Myslím si, že to odkrylo veľmi slabú stránku EÚ, na ktorej musia členské krajiny popracovať, aby dokázali byť konkurencieschopné. Toto je výsledok vákua, ktoré tu vzniklo za posledných pár rokov.
- Reklama -
