Nemyslím si, že Slováci chcú odchod z EÚ, hovorí Beňová

11.11.2017 11:00

ROZHOVOR Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) pre Parlamentné listy priblížila nový spôsob kontroly osôb z tretích krajín na hraniciach EÚ a nevyhli sme sa ani obľúbenej téme premiéra Roberta Fica, ktorou je jadro Európskej únie. Beňová varuje, že keby sme neboli v EÚ, boli by ceny na Slovensku ešte vyššie a podobne by to vraj bolo aj s nezamestnanosťou.

Nemyslím si, že Slováci chcú odchod z EÚ, hovorí Beňová
Foto: TASR
Popis: Monika Beňová
V europarlamente ste koncom októbra prispeli k diskusii o zmene Kódexu schengenských hraníc týkajúci sa používania systému vstup/výstup, ktorý prináša nový systém pre dôkladnú identifikáciu osôb na základe odoberania biometrických údajov. Priblížte, prosím, čo sa ešte má zmeniť a ako to prispeje k ochrane hraníc EÚ? 
 
Práve zavedenie biometrických údajov pre osoby z tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie, je veľmi dôležité, pretože policajné a iné zložky štátov ich budú vedieť kontrolovať a sledovať ich pohyb. Ak dôjde k páchaniu trestnej činnosti, tak bude takéto osoby jednoduchšie identifikovať. 
 
V EP ste členkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Podarilo sa vám presadiť v ňom niečo, na čo ste právom hrdá? 
 
Výbor sa dlhodobo zameriava na riešenie problémov, ktoré máme s migráciou, s azylovou politikou, ale aj problémov, ktoré pri výmene informácií, či už medzi tajnými službami, alebo jednotlivými policajnými zložkami. Je tu ďalej zavedenie európskej pobrežnej pohraničnej jednotky, ktorá má lepšie dohliadať na ochranu našich vonkajších hraníc a myslím, že práve výbor pre občianske slobody koordinuje aktivity vnímané aj na Slovensku niektorými občanmi tak, že by mohli spôsobiť ohrozenie. 
 
Ako vnímate vytváranie takzvaného jadra EÚ, v ktorom chce Slovensko vidieť premiér Robert Fico? Súhlasíte v tomto s premiérom, že musíme byť súčasťou toho tvrdého jadra EÚ? 
 
Treba sa na tom pozrieť v tom kontexte, že jadro je iba slovné vyjadrenie toho, ako má v budúcnosti fungovať spolupráca z pohľadu hlasovania o jednotlivých témach. Minulý rok Jean-Claude Juncker predstavil  päť návrhov, akým spôsobom by sa mala spolupráca v EÚ uberať a z tohto najprijateľnejší vyšiel variant, že krajiny si budú môcť vybrať, či budú v tej užšej skupine, kde budú prijímať rozhodnutia spoločne, alebo budú v skupine, kde budú mať na niektoré veci rozdielny pohľad. Veľmi dobrým príkladom je európska prokuratúra. To je vynikajúci model, ktorý má pomôcť najmä pri probléme, ktorý máme, buďme úprimní, aj u nás na Slovensku, a to je defraudácia finančných zdrojov z daní z pridanej hodnoty (DPH). Európska prokuratúra má dohliadať, aby sa takéto veci nediali, ale sú krajiny, ktoré s tým nesúhlasia. Majú veľké príjmy z európskeho rozpočtu prostredníctvom fondov, ale napriek tomu nesúhlasia s tým, aby ich takáto inštitúcia kontrolovala. Áno, sú to krajiny ako Maďarsko, Poľsko a tak ďalej. Slovenská republika sa k európskej prokuratúre prihlásila a ministerka spravodlivosti pani Žitňanská počas nášho európskeho predsedníctva tento koncept aj rozvíjala v európskych inštitúciách a dnes už máme rozhodnutie, že kontrola európskej prokuratúry bude v krajinách, ktoré sa k nej pridali, dohliadať na prípadnú defraudáciu DPH. 
 
Jadro znamená možnosť vybrať si, v ktorých oblastiach sme ochotní spolupracovať s ostatnými krajinami a v ktorých oblastiach si zachováme náš vlastný postoj. To je napríklad aj téma kvót, ktoré väčšina krajín prijala, ale boli krajiny, ktoré boli proti tomu a nezúčastnili sa. Víťazstvom Slovenska a ďalších krajín je v tomto smere to, že takéto rozhodnutie už nebude môcť byť prijaté kvalifikovanou väčšinou, ale bude musieť byť prijaté jednomyseľne. Toto sú veľmi pozitívne veci, ktoré premiér v Rade EÚ dosiahol. 
 
Čo by sa stalo, keby sme v tom jadre aj neboli, bol by to pre Slovensko neskôr problém? 
 
Slovenská republika by v budúcnosti začala zaostávať. Pozrime sa na situáciu v Katalánsku, ktoré vlastne ohlásilo, že chce fungovať mimo Európskej únie, pretože vystúpením zo Španielska by nemohlo byť automaticky súčasťou EÚ. Veľké spoločnosti začali okamžite pripravovať presun sídiel z Katalánska do Madridu. Krajiny, ktoré dlhodobo nebudú ochotné podieľať sa na spoločných európskych riešeniach, sa postupne dostanú na perifériu Európskej únie. Takže, áno, Slovensko by malo problémy na spoločnom trhu a postupne by sa to týkalo ďalších oblastí, ktoré by mali negatívne dôsledky pre občanov. 
 
Chápem, že ľudia v prvom rade očakávajú, že budú mať čo najrýchlejšie príjmy ako v iných krajinách. Je to logické, že chcú mať rovnaké príjmy, rovnaké dôchodky, lebo to je to naplnenie základnej ľudskej potreby. Treba ale úprimne povedať, že ani vláda, ani parlament, a nielen ten náš, ale ani európsky nemôže rozhodovať o tom, aké príjmy budú vyplácať spoločnosti svojim zamestnancom. Môžeme tlačiť na niektoré opatrenia a tými opatreniami sú napríklad zavádzanie európskej minimálnej mzdy, rovnakých pravidiel pre vyplácanie zamestnancov rovnakých podnikov v krajinách a to všetko sa momentálne deje. Bola by škoda, keby Slovensko nebolo súčasťou týchto procesov. 
 
Myslíte si, že ľudia na Slovensku budú chcieť stále viac Európskej únie a užšiu integráciu, keď vidia, že sa krajine v EÚ darí alebo sa verejná mienka uberie opačným, euroskeptickým smerom, ktorý u nás presadzujú napríklad kotlebovci, teda Ľudová strana Naše Slovensko? 
 
Žiaľ, zdrojom informácií sú u nás často sociálne siete, aj keď by to mali byť médiá. Je to komický paradox, že ľudia, ktorí chcú alebo píšu o tom, že by chceli, aby Slovensko vystúpilo z EÚ, podľa profilov na sociálnych sieťach často žijú alebo pracujú vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku. Myslím si preto, že táto iniciatíva na Slovensku nemá až taký obdiv ani podporu, pretože pokiaľ viem, tak sa ĽS NS nepodarilo zozbierať dostatočný počet hlasov na vypísanie referenda o vystúpení z EÚ a už pomerne dlho tie podpisy zbierajú. Preto si nemyslím, že ľudia si reálne želajú, aby Slovensko vystúpilo z Európskej únie. Nakoniec na to nie je ani žiaden racionálny dôvod. Slovenská republika má z členstva v EÚ momentálne len výhody. To, že ich nedokážeme vysvetliť ľuďom tak, aby to prijali a stotožnili sa s tým, to už je chybou iných a nie Európskej únie. Treba povedať, že žiadnu nevýhodu (z členstva v EÚ) nemôže žiaden človek na Slovensku pociťovať, pretože ceny v obchodoch aj ceny bývania a energií by boli pravdepodobne ešte oveľa vyššie, ak by sme členským štátom EÚ neboli. Nehovoriac o tom, že by zaniklo mnoho pracovných miest, ktoré tu boli vytvorené na základe toho, že sme členským štátom EÚ. 
 
Bude podľa vás užšia integrácia v rámci EÚ pokračovať aj napriek výsledku volieb v Nemecku? Podpíše sa na integračnom procese situácia so zostavovaním Merkelovej novej vlády?
 
V Nemecku sú vo zvláštnej, aj keď podľa mňa nie neriešiteľnej situácii. Nerada používam ten výraz „štandardné strany“, ale tentokrát ho použijem a musím povedať, že ak si chcú udržať dôveru voličov, musia prijímať pomerne rýchle riešenia. Nemôžu sa dokola motať pre tri body, pre ktoré nezložia vládu. Ľudia idú k voľbám, dajú svoje hlasy a politici sú povinní vytvoriť vládu, ktorá bude riadiť krajinu, ak to nedokážu, tak treba vyhlásiť predčasné parlamentné voľby, ale nemôžu sa vlády donekonečna skladať mesiace len pre nejaké tri slovíčka alebo nejaký konkrétny post vo vláde. Myslím si, že spolupráca v rámci EÚ sa bude prehlbovať, lebo keď sa pozriete na mapu sveta, Európa je odkázaná na spoluprácu. Obzvlášť tie menšie krajiny v Európe dnes nie sú schopné konkurovať tej globálnej ekonomike a globálnemu hospodárstvu samostatne. Potrebujeme dobré pravidlá a silný celok, ktorým je v tejto chvíli Európska únia, pretože žiaden iný silný celok tu nefunguje. 
 
Európsky parlament v rozpočte EÚ na budúci rok očakáva optimalizáciu dostupných financií aj zvýšenie transparentnosti. Výsledkom by malo byť všeobecné zníženie nákladov na fungovanie parlamentu. Aké sú konkrétne kroky na tieto úspory?
 
Európsky parlament (EP) čakajú od budúceho roka prípravy na ďalšie voľby, ktoré sú v roku 2019. Osobne sa domnievam, že nie všetky investície a opatrenia zo strany kompetentných v Európskom parlamente sú zmysluplné. Začína sa hovoriť o ďalšej budove, ktorá sa má stavať a ktorú považujem za úplne nepodstatnú. Viackrát sme v EP odhlasovali, že si z pohľadu efektivity aj nákladov želáme, aby mal europarlament iba jedno sídlo, ale, žiaľ, Európska rada (European Council) to neodobrila a toto rozhodnutie je práve na Rade, takže Európsky parlament s tým veľmi nepohne. Rovnako sú to finančné zdroje, ktoré idú na fungovanie politických frakcií a z pohľadu efektivity sú práve toto opatrenia, ktoré musíme do budúcnosti zaviesť a ktoré by mohli zlepšiť finančnú kondíciu.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Euforickí ekonómovia oslavujú neustály rast. Profesor Staněk však odhaľuje možné príčiny vzniku globálnej krízy, ktorá môže udrieť oveľa silnejšie ako tá z roku 2008

18:02 Euforickí ekonómovia oslavujú neustály rast. Profesor Staněk však odhaľuje možné príčiny vzniku globálnej krízy, ktorá môže udrieť oveľa silnejšie ako tá z roku 2008

ROZHOVOR V posledných rokoch došlo k obrovskému nárastu zadlženosti všetkých ekonomických subjektov …