Čo hovoríte na volebný úspech AfD? V Sasku dokonca vyhrala s percentuálnym ziskom okolo 30, v Bavorsku dostala prekvapivo 13 percent…
Predvolebné prieskumy dlhodobo predpovedali AfD okolo 10 percent na úrovni celej spolkovej republiky. Preto skutočný výsledok volieb nie je prekvapením. Vo východnom Nemecku majú okrajové strany tradične väčší prílev členov, čím výsledok volieb ani v tomto smere neprekvapuje. Neočakávam však, že AfD bude dlhodobo rásť. Skôr alebo neskôr preberú tradičné strany agendu AfD, aby ju po prvé oslabili a po druhé samy posilnili svoje rady. Zaiste potom bude snaha nové stanoviská rozumne sfarbiť, aby lídri oproti AfD stále vyzerali ako pokrokové a proeurópske sily.
Je tento úspech vlastne neúspechom dnes už bývalej volebnej koalície? Aj napriek ekonomickému rastu sa rozdiely medzi príjmovými skupinami výrazne zväčšujú, platy a dôchodky stagnujú, ekonomické „nožnice“ sa otvárajú, pretože špičkoví manažéri si určite z peňazí neuberú…
V súčasnosti je praktická politika v Európe zostavená hlavne takto: strany – a to zvlášť tie tradičné – sú si svojimi programami také blízke, že úspech jednej strany je podmienený predovšetkým neúspechom druhej strany – tu sa opieram o známu tézu postdemokracie od Colina Croucha. Politický obsah je čoraz menej rozhodujúci. Podobným spôsobom profitovala AfD. Nie príťažlivosť profilu, ale problémy minulých rokov a – v očiach niektorých ľudí – neuspokojivý prístup vlády k ich riešeniu viedli k úspechu populistov. To potvrdzujú aj súčasné prieskumy, podľa ktorých je AfD, popri ľavici, hlavne protestná strana. V zásade však pochybujem, že napríklad ekonomické problémy by dôkladne dokázal vyriešiť niektorý z prítomných politických hráčov.
Veľmi si nepolepšili ani Zelení, pre niekoho je prekvapením výsledok FDP, ktorá má takisto podľa niektorých komentátorov do určitej miery populistický program…
„Výhru“ FDP umožnila charizma lídra strany. Bohužiaľ, je to stále rozhodujúci faktor. Kampane, ktoré sú založené na pocitoch, prevládajú nad zápasom argumentov. Politické obsahy miznú a populárne pojmy ako sloboda, spravodlivosť a nové zmýšľanie sa bez hlbšieho zmyslu rozťahujú na plagátoch. V tom sa odrazil spôsob volebných kampaní všetkých strán. Absencia oduševneného dialógu koniec koncov odkazuje na druh populizmu, ktorého sa chce každý politik vyvarovať a do ktorého predsa len často spadne. To sa netýka len AfD alebo FDP.
Nemecko je dnes lídrom EÚ a významným svetovým hráčom. Blíži sa zmena alebo to krajina zvládne? Častá dotácia najmä Francúzska je už cieľom mnohých posmeškov…
Určitý čas si Nemecko zaiste s dominantnou rolou poradí. Domnievam sa však, že sa za tým nebude v prvom rade skrývať úspech Nemecka. Skôr by som tam tušil neúspech susedných krajín, ktoré ťažko bojujú o znesiteľnú formu ekonomického a sociálneho súladu. Akú rolu si vymedzí Nemecko ďalej vo svetovej politike, sa mi zdá nemožné predpovedať. Parketa svetovej politiky je v súčasnosti dosť nevyspytateľná.
Problémom môže byť turecká menšina, ktorá je výrazne naklonená tureckému prezidentovi Erdoganovi. Podľa mnohých totiž nebola integrácia ani v prípade Turkov veľmi úspešná. Ako to potom bude vyzerať s integráciou ľudí z poslednej veľkej migračnej vlny?
Ak by sa úspech štátu meral ekonomikou, tak bude nasledovať účinný program migrantov rýchlo zapojiť do pracovného procesu. Tým by sa zároveň mohla vyriešiť časť integračného problému. Práca by pôsobila ako kvalifikačný prostriedok a zároveň ako pôda kultúrneho stretnutia. Tento strategický ťah sa v minulosti dostatočne nerealizoval. Nebezpečenstvo však hrozí na dvoch miestach. Po prvé sa z migrantov nesmie stať systematicky vykorisťovaná menšina. To by mohlo mať okrem etického problému negatívny účinok aj v mnohých iných smeroch. Po druhé nie je vyriešená nastávajúca priemyselná revolúcia 4.0. Tušené a očakávané zmeny v pracovných postupoch by z veľkej časti postihli postupy, do ktorých mohli byť práve migranti výhodne začlenení. Tu sa musí hľadať nový ekonomický priestor.
Znesie podľa vás Nemecko ďalšiu migrantskú vlnu alebo sa zastaví na požiadavke niektorých, zvlášť bavorských, politikov na čísle 200 000 osôb za rok?
Teoreticky si myslím, že Nemecko môže ďalšiu migrantskú vlnu zvládnuť. Politické, ekonomické, kultúrne a organizačné kapacity tu sú. Na druhej strane však treba uznať, že žiadna snaha nie je zadarmo, a je veľká otázka, kam až by ľudia s pomocou chceli zájsť. Odhadom by som povedal, že väčšina ľudí by si priala koniec akejkoľvek krízy. To však nielen preto, aby obete krízy mohli žiť pokojný život. Skôr preto, aby oni sami mohli životom nadviazať na svet bez krízového stavu. Rozhodne neočakávam rozpad štátu alebo spoločnosti ako dôsledok migrantskej vlny, čiže migrácie – tak to naznačuje Michel Houellebecq scenárom v jeho poslednej knihe. Keby migračná situácia viedla k neúnosnému napätiu medzi ľuďmi, asi by sme boli svedkami ráznych politických krokov k jej riešeniu. Krokov, ktoré by možno len tak-tak stáli v súlade s ľudskými právami spôsobom, akým sú momentálne interpretované.
