Neľutujem, hovorí po všetkých kontroverziách expremiér Čarnogurský. Toto odkázal: Kotleba nie je nebezpečný, aj keby získal dvojnásobok hlasov

15.5.2017 19:00

ROZHOVOR Kotleba nie je pre Slovensko nebezpečný. Aj keby získal dvojnásobok súčasných hlasov, nedokáže vytvoriť vládu a keby aj dokázal, nezíska významnú zahraničnú podporu. Žiadna slovenská vláda bez významnej zahraničnej podpory sa dlho neudrží, pozri príklad Mečiara. Preto je americká základňa na Slovensku nebezpečnejšia než Kotleba, tvrdí bývalý disident, expremiér a bývalý šéf kresťanských demokratov Ján Čarnogurský.

Neľutujem, hovorí po všetkých kontroverziách expremiér Čarnogurský. Toto odkázal: Kotleba nie je nebezpečný, aj keby získal dvojnásobok hlasov
Foto: Jozef Hübel
Popis: Ján Čarnogurský, advokát, bývalý slovenský premiér a minister spravodlivosti

Približne pred dvomi mesiacmi ste pochválili neregistrovanú polovojenskú organizáciu Slovenskí branci, ktorej členovia nacvičujú v našich lesoch boj zblízka, strieľajú z expanzných samopalov, vzbudzujú strach. Prečo ste ich pochválili?

Je na to viac dôvodov. Slovenskí branci cez víkendy pestujú v lesoch vojenský výcvik z vlastenectva. Je to lepšie, ako keď iní mladí muži popíjajú v krčmách, fetujú alebo pozerajú nezmyselné programy na internete. Vojenský výcvik pestujú, pretože slovenská armáda nie je schopná brániť Slovensko. Viaceré slovenské vlády ju prebudovali na pomocný zbor Američanov v amerických zahraničných vojnách. V súčasnosti má slovenská armáda len asi 8000 bojaschopných vojakov. Toľko nestačí ani na obranu Bratislavy.

Skúste argumentovať konkrétnejšie. Viete svoje tvrdenia podložiť?

V našich dejinách všetky rozhodujúce ozbrojené zápasy viedli dobrovoľníci: v roku 1848/1849 štúrovskí dobrovoľníci, v I. svetovej vojne československé légie, do ktorých sa dobrovoľne prihlasovali slovenskí a českí vojnoví zajatci.

V malej vojne v marci 1939 bránila východné Slovensko proti maďarskej armáde popri zvyškoch čsl. armády Hlinkova garda. V Povstaní bojovali popri slovenskej armáde partizáni. Viete mi povedať príklad, keď obranu slovenských záujmov viedla len štátna armáda?

Prečo?

Spoločenský dopyt na vznik slovenských brancov vytvorila práve slabosť súčasnej slovenskej armády. Mimochodom, Slovenskí branci majú na svojom webe, že nepodliehajú ani Washingtonu, ani Moskve, ani Bruselu, len Bratislave.

V približne rovnakom čase ste vyjadrili podporu Marianovi Kotlebovi za to, že údajne ako jediný u nás je schopný zabrániť výstavbe americkej vojenskej základne na našom území. Správy o výstavbe sa však dodnes nepotvrdili, no zaráža skôr vaša pochvala človeku, ktorý vzbudzuje kontroverzie. Čo vás k tomu viedlo?

Už integračné centrum v BA – Vajnoroch je základňou. Z pravicového spektra sa ozvali hlasy, že na obrane krajín NATO sa nemá iba pasívne zúčastňovať, ale aj aktívne k nej prispievať. Američania vytvárajú okolo Ruska pás základní a zatiaľ len Slovensko a Maďarsko z pásu vypadávajú povolením veľkej základne. V nedávnej minulosti SNS sa stavala proti základniam na Slovensku, premiér Fico vyhlasoval, že základne NATO môžu byť na Slovensku len na základe referenda. Teraz sú všetci ticho. Preto som dospel k názoru, že iba Kotleba by nebol ticho.

Čarnogurský si nemyslí, že Marian Kotleba by pre Slovensko mohol byť potenciálne nebezpečný. Zdroj: TASR

Kotleba nie je pre Slovensko nebezpečný. Aj keby získal dvojnásobok súčasných hlasov, nedokáže vytvoriť vládu a keby aj dokázal, nezíska významnú zahraničnú podporu. Žiadna slovenská vláda bez významnej zahraničnej podpory sa dlho neudrží, pozri príklad Mečiara. Preto je americká základňa na Slovensku nebezpečnejšia než Kotleba. Základňa by nás mohla vtiahnuť do veľkej americkej vojny.

Súčasný predseda KDH Alojz Hlina sa od vás dištancoval a vyhlásil, že vás už nebude pozývať na akcie kresťanských demokratov práve pre pochvalu smerom ku Kotlebovi. Neľutujete, čo ste povedali, za cenu straty dôvery predsedu KDH?

Neľutujem.

Prečo ste si v apríli rozmysleli vašu účasť na pochode proti korupcii? Protestovali ste proti základniam NATO, no korupcia na najvyšších miestach a klientelizmus vám neprekážajú?

Práveže korupcia a klientelizmus mi prekážajú, a preto sme najskôr v Slovensko–ruskej spoločnosti uvažovali o účasti na protikorupčnom pochode. Zatiaľ sa však protikorupčný pochod aj ten ďalší pripravovaný, príliš podobajú na Majdan na Ukrajine, ktorý sa začal tiež odporom proti korupcii (aj za eurointegráciu). Nakoniec viedol k rozkladu Ukrajiny, k ešte väčšej korupcii, než bola predtým, ku vzdialeniu sa eurointegrácii. Podobne arabská jar viedla k rozkladu niektorých arabských štátov, napr. Líbye a Iraku, a väčšiemu strádaniu obyvateľstva. Opakujem, korupcia a klientelizmus mi prekážajú, ale nebudem sa zúčastňovať na manipulovaných pochodoch.

Vo viacerých rozhovoroch ste obvinili USA, že sú zodpovedné za napätie  vo svete aj v Európe. Keď sme robili rozhovor pred vyše rokom, bol prezidentom USA ešte Barack Obama. Dnes ním je Donald Trump. Ako vnímate jeho 100 dní vo funkcii, no najmä kroky, ktorými sa stihol prezentovať? Je hrozbou?

Donald Trump zmenil o 180 stupňov svoje predvolebné heslá a terajšiu politiku. Vo volebnej kampani sľuboval, že sa spojí hoci s Ruskom v boji proti Islamskému štátu. Teraz sa fakticky spája s Islamským štátom proti sile, ktorá najúčinnejšie bojuje proti Islamskému štátu a tou je sýrska armáda na čele s prezidentom Asadom. Taká menlivá politika hlavy superveľmoci je sama o sebe nebezpečná. Budeme čakať. Ale Rusko nech pre istotu posilňuje svoju armádu.

Rusko uvítalo zvolenie Donalda Trumpa do funkcie, no zatiaľ sa veľmi neprejavilo výraznejšie oteplenie rusko-amerických vzťahov. Kde je dôvod?

Detaily nepoznám. Možno za tým stojí vojensko-priemyselný komplex USA a silné zoskupenie v USA, ktoré bývalý prezident Barack Obama nazýva Washington playbook (The Atlantic, April 2016). Už Madeleine Albrightovej sa prisudzuje výrok: Aké je nespravodlivé, že celú Sibír má Rusko. Možno by si ju Američania radi privlastnili.

Konflikt v Sýrii stále rozdeľuje svet. USA sú za zvrhnutie Baššara  Asada, Rusko naopak riešenie nevidí v jeho osobe a zostáva jeho hlavným obhajcom. Kde vidíte vy riešenie sýrskeho konfliktu?

V posilnení najefektívnejšej sily, ktorá bojuje proti Islamskému štátu. Tou silou je armáda na čele s Asadom. Aj z toho je vidieť, že USA sledujú v Sýrii iba svoje imperialistické ciele. EÚ sa podriaďuje. Zavedenie ekonomických sankcií proti Sýrii len sťažuje život na územiach, ktoré nemá obsadené Islamský štát a vyháňa odtiaľ ľudí z ekonomických dôvodov aj do Európy.

Pohyby na politickej scéne v Európe akosi odsunuli do úzadia problematiku migrantov. Ich prílev sa zlepšujúcim počasím začína opätovne zvyšovať. EÚ začína opäť tlačiť najmä na krajiny strednej a východnej Európy, aby prijali kvóty a tým aj stovky migrantov. Je to správne?

Riešenie migrantskej krízy je úzko späté s vytvorením podmienok, aby ďalší už do Európy neprichádzali. Dohoda s Tureckom takým riešením nie je. Prezident Erdogan Európu drží za krk. Každú chvíľu sa vyhráža, že znovu pustí migrantov do Európy.

Riešením je ukončiť vojnu v Sýrii porážkou Islamského štátu. Osobitná kapitola je Líbya. Nezabúdajme, že Francúzsko za prezidenta Sarkozyho bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN zasiahlo do občianskej vojny v Líbyi, prispelo ku porážke Kaddáfího, tým otvorilo migrantom bránu do Európy. Zatiaľ Francúzsko nepodalo žiadne slovo ľútosti nad svojou vtedajšou politikou. Kým nepovie také slovo, nezaslúži si solidaritu v migrantskej otázke. 

Ako vnímate politiku Viktora Orbána, ktorý realizuje svojráznu politiku zameranú na obranu maďarských záujmov, či už bezpečnostných - tvrdou protimigračnou politikou, alebo ekonomických - spoluprácou s Ruskom?

Nezabúdajme, že Viktor Orbán začal tvrdú politiku proti príchodu migrantov v situácii, keď v Maďarsku bolo vyše 100 000 migrantov. V Budapešti migranti obsadili stanicu a viaceré ulice a maďarská vláda musela niečo urobiť. Napr. stavanie plotov na hraniciach už opakujú po Maďarsku aj štáty ako Rakúsko, Chorvátsko a ďalšie. Orbánovu politiku v migrantskej otázke by som nenazval svojráznou. Dosiahol stav, že v Maďarsku je síce stále viac migrantov ako u nás, ale je to počet, ktorý je Maďarsko schopné zvládnuť. Ekonomická spolupráca Maďarska s Ruskom je pragmatickou politikou výhodnou najmä pre Maďarsko. Slovensko by malo robiť niečo podobné.

Briti sa rozhodli opustiť EÚ, proces brexitu je v polčase, lebo zatiaľ nevyslovil definitívne „áno“ britský parlament. Bude Británia Európe chýbať? A naopak, bude Británii chýbať EÚ? Vieme, že najmä Škóti spokojní nie sú...

Tuším už britský parlament povedal ÁNO brexitu. Ako členská krajina Británia nebude chýbať EÚ. Británia bola hlavným nástrojom vplyvu USA na politiku EÚ. Británia z Európy neodchádza, veď EÚ nie je celá Európa. Pri brexite by sa Británia aj EÚ mali poučiť z rozdelenia Československa a urobiť nežný brexit. Problém Škótska je vnútorným problémom Veľkej Británie a my sa do toho nemáme čo miešať. Briti majú stáročnú tradíciu nezávislej politiky. Politické signály vo svete rozoznajú lepšie než iné národy. Brexit je pre mňa signálom, že Briti EÚ veľkú budúcnosť nedávajú.

Vo Francúzsku zvíťazil Emmanuel Macron, porazil Marine Le Penovú a Európa vraj aspoň načas oddialila proces rozpadu EÚ a tiež narastanie nacionalizmu. Súhlasíte?

Záleží na tom, či sa EÚ poučí a zmení politiku tak, aby nevnucovala členským štátom rozhodnutia, s ktorými existenčne nesúhlasia, napr. ideológia gender, LGBTI a iné. Tiež aby realistickejšie zohľadňovala národné záujmy členských štátov.

Dokedy môže mať úspech politika Angely Merkelovej? Niektorí analytici tvrdia, že v skutočnosti je iba bábkou v rukách silných nemeckých priemyselníkov, ktorí sú hlavnými strojcami migračnej krízy v Európe, lebo práve migranti by mali vyriešiť akútny nedostatok nemeckej pracovnej sily na nemeckom pracovnom trhu. Pripúšťate taký scenár?

Tento scenár pokladám za príliš umelý. Z rovnakých dôvodov púšťali k sebe veľa cudzincov Angličania aj Francúzi a vyústilo to do vytvárania uzavretých komunít v anglických a francúzskych mestách, kam domáci obyvatelia nevkročia. Angela Merkelová robí politiku, aby sa Nemecko nedostalo do rozporu najmä so Spojenými štátmi. Zdá sa, že Nemci oceňujú, že nevedie ich krajinu do žiadnych svetových konfliktov. Uvidíme, ako dlho jej to bude vychádzať.

Ján Čarnogurský Zdroj: Jozef Hübel

Ako vnímate súčasnú slovenskú politickú scénu, na ktorej vládne zdanlivo nezlučiteľné trio politických strán s celkom odlišnou ideológiou i orientáciou a na druhej strane neexistuje opozičná alternatíva schopná prevziať moc. Mýlim sa?

Nemýlite sa. Vládnu koalíciu priviedli spolu pragmatické úvahy a tie stále trvajú. Aj pre Slovensko je súčasná vládna koalícia výhodná. Inak by nebolo na Slovensku stabilnej vlády a to by nebolo pre krajinu dobré. Niektoré médiá ako SME, Denník N či Týždeň chcú rozkývať túto vládu demonštráciami mládeže proti korupcii. Aj ja som proti korupcii, ale propaganda uvedených médií akoby smerovala v prvom rade ku povaleniu tejto vlády. Či existuje opozičná alternatíva schopná prevziať moc, ich nezaujíma. Mohli by sme skončiť ako Ukrajina.

Nespokojnosť s politikmi v oboch táboroch má paradoxne zaujímavý efekt: Marian Kotleba nemusí nič robiť, verejne vystupovať či poskytovať rozhovory, zjednodušene povedané – nemusí robiť nič – a jeho preferencie neklesajú, naopak narastajú. Čím si to vysvetľujete?

Ľudia majú pocit, že Marian Kotleba hovorí pravdu, lebo hovorí veci, o ktorých sa vládni ani opoziční politici neodvážia hovoriť. Napr. rómsky problém. Politická korektnosť, čiže zákaz čo aj len hovoriť o určitých témach, sa politikom hlavného prúdu začína mstiť. Mali by otvorenejšie pomenúvať problémy.

Celkom na záver: dovládne vláda Roberta Fica celé svoje funkčné obdobie? Bude Andrej Danko predsedom NR SR tak isto do konca volebného obdobia, lebo niektoré jeho výroky vzbudzujú kontroverzie. Ako ho vnímate vy?

Vyzerá, že áno a ja si to želám. Vo voľbách rozhodli občania o sile jednotlivých strán, tie podľa svojej sily zostavili vládu a každé predčasné búranie tejto vlády by najskôr viedlo ku chaosu v štáte.  Vo voľbách budú mať občania opäť príležitosť rozhodovať, ktoré strany a ktorí politici požívajú ich dôveru a ktorí nie.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Toto sa v histórii Slovenska nikdy nestalo. Neprestaneme, hovorí Uhrík o hrozbe rozpustenia ĽSNS

20:00 Toto sa v histórii Slovenska nikdy nestalo. Neprestaneme, hovorí Uhrík o hrozbe rozpustenia ĽSNS

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal v stredu (24. 5.) na Najvyšší súd SR návrh na rozpustenie …