Najlepšie je byť neutrálnou krajinou. Povinná vojenčina musí prísť. Analytik Zábojník pre PL.sk bez servítky

0
Juraj Zábojník (Autor: Archív, JZ)

Nemecko schválilo novú koncepciu civilnej ochrany obyvateľstva, ktorá napríklad obyvateľom odporúča vytvárať dvojtýždňové zásoby potravín a rôzne iné zásoby na prežitie. Hovorí tiež, že nemocnice majú mať dostatočné zásoby látok, ktoré by boli potrebné v prípade útoku chemickými, biologickými alebo jadrovými zbraňami. Prekvapili vás odporúčania tejto koncepcie? Ide o strašenie alebo o adekvátny návrh?

Ak hovorí nemecký minister vnútra Thomas de Maizière, že nový plán civilnej ochrany nemeckého obyvateľstva je doslova veľkým krokom vychádzajúcim z prípravy na meniace sa bezpečnostné hrozby, znamená to, že už naozaj svieti červené svetlo a verejnosť veľmi očakáva, s čím politici prídu a ako budú riešiť túto zložitú situáciu. Mám v Nemecku mnoho priateľov, ktorí hovoria, že v takej frustrácii, depresii a neistote, v akej žijú a čakajú, kde sa zase čo stane v nasledujúci deň, ešte nežili. Žijeme naozaj vo veľmi zložitom období, kde na jednej strane sme si to spôsobili sami prostredníctvom mnohých volených neschopných politikov v krajinách EÚ. Dnes už asi ťažko niektorí z nich ľudí presvedčia, že nie sú obyčajné bábky. Nebude trvať dlho a budú sa z týchto nezodpovedných krokov snažiť hádzať vinu jeden na druhého.

Európa smeruje k vojne. Vygenerovalo sa v nej viac zložitých a myslím si, že do budúcnosti ťažko zvládnuteľných situácií. Na jednej strane je to bezbrehé zabíjanie ľudí teroristami, ktorí sú už v Európe vo veľkom počte a to kdekoľvek na verejnom priestranstve. Používajú širokú paletu útočných prostriedkov a to od tých najzložitejších, ako sú trhaviny až po tie najjednoduchšie a najprimitívnejšie a to sú motorové vozidlá. Tomuto sa nedá predísť sekundárne. To sa musí riešiť primárne. 

Obrovská hrozba, ktorú si ani neuvedomujeme, je tu predstava, že sa do rúk fanatikov dostali takzvané špinavé bomby. Pri tomto marazme, aký vo svete nastal, osobne nevylučujem, že sú tieto katastrofálne zbrane v rukách nepovolaných. A to je už veľmi zlé. Som realista a poznám, ako fungujú kontrola a bezpečnostné mechanizmy takýchto zbraní v stabilnom politickom systéme v krajine. Ak si uvedomíme, aká vlna deštrukcie bezpečnostných systémov prešla krajinami Blízkeho východu, len hlupák povie, že nič nám nehrozí a o tomto sa akosi mlčí a tvárime sa, že je všetko je pod kontrolou. Toto je veľmi nezodpovedné. Preto Nemci pristúpili k opatreniam, na ktoré musí myslieť každá krajina. Je to z ich strany nepriama výzva. Je to niečo, čo už visí a zatiahlo oblohu. Stokilometrový mrak plný ľadu, aby lietadlo do neho nevrazilo, dokážu piloti obísť, ale toto ťažko obídeme a ešte ťažšie rozchodíme, ak sa do toho zleje tá najhoršia hrozba a to je geopolitický konflikt svetových mocností, ktorého uhlíky už horia na Ukrajine a obávam sa, čo z toho vznikne, keď vyjadrenia ruského prezidenta Putina sú jasné, že svet smeruje k vojne. A kto to zase najviac pocíti? Jednoznačne Európa. Preto si mnohokrát dávam otázku, čo za ľudia nás to vedú, kým sú riadení a či vôbec sú normálni? Pretože toto by malo iné následky. To nie sú zákopové boje na bodáky ako v prvej svetovej vojne.    

Ide v Nemecku skôr o reakciu na teroristické hrozby alebo na súčasnú geopolitickú situáciu?

Aj jedno, aj druhé. Je jasné, že Nemecko ráta s hrozbami katastrofických rozmerov a to je prípustný variant toho, čo som povedal. Použitie chemických alebo biologických zbraní, ktoré by priniesli veľké obete. Ak sa už generálny tajomník OSN vyjadruje k tejto otázke a hovorí, že teroristi sa po celom svete snažia získať tieto najničivejšie zbrane, tak už nie je niečo v poriadku. Je nepísanou pravdou, že obyčajne nebýva v akomkoľvek spore vinná iba jedna strana. Či je to rozpad manželstva, alebo súdne ťahanice a takisto je to aj v otázke medzinárodnej politiky. Obdobie privlastňovania si území, ako robil Džingischán, sa už skončilo, keď vládol územiu od Ázie až takmer po viedenské brány. Na druhej strane vďaka nemu bol 100 rokov pokoj a ľudstvo bolo bez vojny. Ak toto napätie vo svete nebude predstaviteľmi Európskej únie správne analyzované, pochopené a poviem to teraz natvrdo, “nebudú mať gule“, aby veci vyriešili iba oni, bude veľmi zle.

To maslo, že sú kocky takto hodené, majú na hlave oni a ak sa to zvrhne, tak dejiny ich za to odsúdia. Pakta sum servanda – dohody treba zachovávať a kto to poruší, musí niesť zodpovednosť. Neznášam, keď sa nízki ľudia (myslím tým politicky) chcú pozerať z výšky a myslia si, že dokážu zabiť aj mŕtve more. Ale tak to už chodí. Keď je víťazstvo, tak má sto otcov, ale keď dôjde k porážke, tak je len jedna sirota. Ide o akúsi prechodnú stratu zmyslov niektorých a ešte k tomu aj neschopných politikov. Došlo k absolútnej strate dôvery verejnosti k mnohým politikom a nemajú ani toľko tej základnej sebareflexie, aby sa nad tým zamysleli, že čo dorobili a bez hanby cestujú a ukazujú sa v médiách a myslia si, akí sú výnimoční. To je už absolútna drzosť a určité pohŕdanie a zneužívanie tolerantnosti Európanov.

Potom je naozaj byť najlepšie neutrálnou krajinou, ako sú napríklad Švajčiari. Či už slovenský národ, alebo aj český, lebo ten nám je najbližší a vždy bude, sú národmi pracovitými a myslím si, že nepotrebuje investovať do takýchto chovných koní, ktoré to smerujú na tomto už rozbúrenom mori rovno do obrovských skál, kde je už len jediný výsledok a to je koniec po prudkom náraze. 

Mala by sa nemeckou koncepciou inšpirovať slovenská vláda alebo mali by si z nej vziať príklad aj jednotlivci na Slovensku? Inými slovami, máme si robiť zásoby potravín?

Bolo by veľmi nezodpovedné vedieť o vážnych hroziacich rizikách a tváriť sa a klamať ľuďom, že všetko je v poriadku. Určite som čakal vyjadrenia od niektorých našich politikov ako reakciu na to, čo sa deje v Nemecku. Naši občania sa nad tým zamýšľajú, kladú si otázky a navzájom diskutujú. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o nejakú predvolebnú aktivitu nemeckých politikov alebo vytvorenie akejsi pozitívnej hmly presvedčiť ľudí, že sa im aktívne venujú a nedopustia ich ďalšie ohrozenie a preto robia, čo môžu, ale nie je to tak. Na druhej strane, ak by malo prísť to horšie, na čo radšej ani nemyslím a to je použitie špinavej bomby v určitom priestore, tak je otázne, či takýto plán má opodstatnenie. Nechcem odbočovať od témy, ale súvisí to úzko s tým.

Slovensko by sa malo v prvom rade inšpirovať tvrdým zúčtovaním s korupciou, ako to urobili a permanentne v tom pokračujú Rumuni. Pozatvárať všetkých tých, ktorí sa dopustili vážnych porušení zákona, či už v oblasti rozkrádania zdravotníctva, vyzbieraných daní od ľudí a následne ich preliatie v podobe tých nešťastných vratiek DPH na svoje účty a vôbec zastavenie drancovania vo všetkých oblastiach, ktorých nie je málo. Každý vie, keď tieto slová číta, o čom hovorím. Väčšina súhlasí a veľmi očakáva, že raz k tomu príde a tá menšina, ktorej sa to priamo dotýka, sa takticky obzerá a snaží sa zmiasť voliča tejto krajiny, že takí u nás vôbec neexistujú, lebo za 25 rokov nikoho nezatvorili, ale majetky majú také, že aj Rotchildovci by sa červenali.

Myslím si, že tých ľudí, ktorým záleží na tom, aké majú ľudia zásoby, aby prežili pár dní, je v tejto krajine veľmi málo. Bohužiaľ. Až tam sme sa dostali. Musí sa obnoviť dôvera občana k politikom a potom bude bezpečná aj krajina, ktorá bude určite pripravená čeliť hrozbám. Zatiaľ to vidím tak, že ak by k niečomu prišlo, boli by sme z toho veľmi smutní, aký chaos by nastal. Mafián Bugsy Siegel „postavil“ Las Vegas a nikto mu doteraz nepoďakoval. Neviem, prečo by ľudia mali ďakovať niekomu za to, že ich okráda, vozí sa na dvojmiliónovom aute a nevie s ním nikto spraviť poriadok, čo ľudia vnímajú ako absolútny výsmech systému.  

Povinnú vojenskú službu už opätovne zaviedla Litva. Špekulácie o jej zavedení sa nedávno objavili aj v Nemecku. Neskôr ich však minister vnútra Thomas de Maizière poprel. Myslíte si, že by povinnú vojenčinu malo zaviesť aj Slovensko?

Povinná vojenská služba viedla mladých dorastajúcich mužov k disciplíne, k poriadku a vypestovali sa v nich určité pozitívne návyky, ktoré veľmi pomáhali nielen jednotlivcovi, ale celej spoločnosti. Je veľmi dôležité, ak spoločenský systém funguje na nejakých zásadách a skvalitňuje sa. Obohacuje to veľmi celú spoločnosť a procesy v nej, ktoré sa uskutočňujú. Každá krajina, ktorá bola vo vojne, vyhrala vďaka tomu, že mala organizované a plne stanovené počty pripravených ľudí použiteľných do jednotlivých divízií v okamžitom nasadení. Mnohí boli variabilní a ovládali nielen viac taktických postupov, ale aj zbraní. Všetko, čo bolo dobré, bolo zničené a nepokračuje sa v tom hodnotovom budovaní. Máme pár špecialistov, ktorí sa zúčastňujú misií a majú zásluhy, ale to nie je to, čo si krajina, ako je Slovensko, vyžaduje. Je to nepostačujúce.

Skôr či neskôr príde rozhodnutie, že sa vojenská služba zavedie, lebo si to charakter bezpečnostnej situácie vyžaduje. Musí to prísť. Začnú sa budovať strategické miesta v prísnom utajovanom režime a to v takej koncepcii, aby bola krajina bezpečná. Ak nejaký samozvaný analytik z bezpečnostného, zahraničím financovaného inštitútu povie, že to nie je správne, tak poškodzuje úmyselne túto krajinu a jej obyvateľov a nemal by viac dostať priestor na vyjadrenie sa v tejto otázke.

Rúti sa naozaj Európa ku konfliktu?

Bez ohľadu na to, ako sa človek zmení, vždy musí zaplatiť za to, čím bol a preto je dosť možné, že zaplatíme i my. Vyjadrovania politikov každej krajiny a hlavne v oblasti zahraničnej politiky musia byť jasné, konštruktívne a správne adresované. Nedá sa byť aj panna a mať aj sedem detí. Vďaka našej minulosti, že sme mali dobré vzťahy s mnohými krajinami, sú naše nejasné kroky niekedy akoby tolerované, ale určite to nepomáha našim podnikateľom a ani našim úspechom ako krajiny do budúcnosti. Ak sa búria podnikatelia vo Francúzsku alebo v iných západných krajinách voči ruským sankciám, ktoré ich veľmi poškodili, mali by sme zaujať ráznejšie stanovisko i my.

Najsmutnejšie je na tom to, že tí v Bruseli, ktorí majú takmer 30-tisícové platy a o týchto nezmyselných krokoch rozhodujú, žijú práve z tých, ktorých tieto sankcie poškodzujú a to sú podnikatelia. Prispôsobovania sa druhým veľmi ťažia. Čím viac ich máte, tým ťažšie sa kráča vpred. Preto, ak sa nezmení štýl politiky ako takej v rámci celej EÚ, tak sa konfliktu v blízkej budúcnosti nevyhneme.

- Reklama -