Na naštrbených súčasných vzťahoch medzi Západom a Ruskom musíme pracovať. Slovensko môže byť sprostredkovateľom, hovorí Parízek

9.9.2017 6:00

ROZHOVOR V najbližšom čase by malo ministerstvo zahraničných vecí predstaviť novú Bezpečnostnú stratégiu SR. Prečo potrebuje Slovensko takýto dokument a v čom sú najväčšie hrozby pre nás? Malo by byť Rusko zadefinované ako hrozba? „Naša diplomacia je veľmi kvalitná a vyznačuje sa tým, že vieme komunikovať na všetky strany,“ hovorí pre PL štátny tajomník ministerstva Lukáš Parízek.

Na naštrbených súčasných vzťahoch medzi Západom a Ruskom musíme pracovať. Slovensko môže byť sprostredkovateľom, hovorí Parízek
Foto: TASR
Popis: Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek

Študovali ste na prestížnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), kde ste získali štipendium. V SNS ste sa podieľali na stratégii v oblasti zahraničných vzťahov a bezpečenosti. Bolo vašou ambíciou získať tento post, respektíve verili ste, že by ste mohli byť jedného dňa štátnym tajomníkom?

Úprimne povedané – nie. Stalo sa tak politickým vývojom, ktorý vznikol voľbami a volebnými výsledkami, vďaka ktorým sa SNS dostala do vlády.

Takéto významné posty sa plánovať nedajú. Môžem však potvrdiť, že som pred voľbami aktívne pracoval v odborných kabinetoch strany pre zahraničnú politiku, ako aj pre obranu a bezpečnosť. Rozumiem tejto agende, keďže som mal predtým na ministerstve obrany v kompetencii medzinárodnú spoluprácu a pracoval som v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni.

Zaujal ma fakt, že ste študovali arabčinu. Aj ju využívate v pracovnom živote, respektíve diplomacii?

Keď sa stretnem s partnermi z arabského sveta, či už veľvyslancami, štátnymi tajomníkmi, alebo inými oficiálnymi predstaviteľmi, vždy sa snažím dať tam nejakú tú arabskú vsuvku, aby som „prelomil ľady“ a vedeli sme lepšie komunikovať.

V každom prípade, odkedy som skončil vysokú školu, nikdy som nemal tú príležitosť aktívne arabský jazyk využívať. Takže povedal by som, že ho postupne, bohužiaľ, skôr strácam, a preto musím naozaj hľadať príležitosti, aby som si tú znalosť nejakým spôsobom udržiaval.

V rezorte ministerstva zahraničných vecí sa pripravuje nová Bezpečnostná stratégia SR, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády. V rôznych diskusných príspevkoch ste avizovali, že v bezpečnostnej stratégii z roku 2005 sú už obsiahnuté všetky hrozby. Prečo teda potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu?

V prvom rade potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu preto, že súčasná sa nie vo všetkých oblastiach dostatočne plnila. A keďže strategický dokument má už 12 rokov, určite už zišiel zo zreteľa odborníkov, kompetentných ľudí a inštitúcií, ktoré by sa touto problematikou mali zaoberať.

Druhým aspektom je, že sa v ostatnom období prijalo viacero strategických dokumentov v okolitých členských štátoch aj v rámci NATO a EÚ, ktoré treba zohľadniť.

V neposlednom rade je tu nová realita, ktorú musí stratégia reflektovať a aktualizovať sa na jej základe. Príprava dokumentu bezpečnostnej stratégie nie je písanie úplne nanovo, z čistého listu, ale významná aktualizácia na súčasné podmienky. Hrozby, o ktorých si myslíme, že sú najakútnejšie, ako napríklad migrácia či kybernetické hrozby, boli zahrnuté už v dokumente z roku 2005. Nová stratégia by mala byť sfinalizovaná do konca septembra tohto roka.

Aké sú najväčšie hrozby pre Slovensko podľa vás?

Je tu široké spektrum bezpečnostných hrozieb. Dá sa na to pozerať z rôznych pohľadov. Niekto môže nazerať na súčasnú migračnú krízu ako na tú najzávažnejšiu z dlhodobého hľadiska. Vylúčiť sa v žiadnom prípade nedá ani terorizmus, aj keď sme na území Slovenskej republiky s ním našťastie nemali skúsenosť. Jedným z kľúčových faktorov terorizmu je však jeho nepredvídateľnosť a môže nás zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek.

Zároveň tu máme množstvo iných hrozieb, o ktorých sa nedá jednoducho povedať, ktorá z nich je tá najzávažnejšia aj preto, že vývoj je dynamický. Z dlhodobého hľadiska sú relevatnými migračná kríza, globálne otepľovanie či iné environmentálne hrozby. Najčastejšie viditeľné v médiach sú terorizmus, kybernetické útoky a organizovaný zločin. Tieto hrozby pretrvávajú stále, v určitom období sú vypuklejšie a v inom ustupujú do úzadia. Je však pozoruhodné, že väčšina hrozieb pretrváva v spoločnosti stále.

Zaznievajú tu názory, že v spomínanej bezpečnostnej stratégii by malo byť zadefinované Rusko ako hrozba. Aký je váš pohľad na túto vec?

Môj osobný názor je, že v strategických dokumentoch, ale aj v iných pripravovaných stanoviskách, je podstatné definovať hrozbu, nie výsostne sa zamerať na nejaký subjekt, či už je to štát, alebo neštátny aktér. To nerieši z dlhodobého hľadiska žiadnu hrozbu.

Hrozbu terorizmu totiž môžu predstavovať jednotlivci, ale aj množstvo organizácií. Limitovať sa tým, aby sme ukazovali prstom na konkrétne subjekty, je skôr obmedzujúce. Je dôležitejšie a podstatné hovoriť o typoch hrozieb a ich aspektoch. Ani ozbrojené napadnutie alebo útok vojenskou silou sa nedajú vylúčiť. Zložky zodpovedné za obranu republiky by sa mali neustále priebežne pripravovať na to, aby vedeli adekvátne reagovať na všetky hrozby.

Lukáš Parízek na konferencii o reforme bezpečnostného sektora Zdroj: Archív LP

Napríklad pobaltské štáty či niektorí štátnici z Európskej únie a NATO ukazujú jasne prstom na Rusko, že je to hrozba celkovej destabilizácie aj pre EÚ.

Každý štát má svoju ambíciu a geopolitické a geografické určenie. To, že pobaltské štáty sa cítia ohrozené, je v podstate logické vyústenie historických okolností, geografickej polohy a ich veľkosti. Tam je to z môjho pohľadu pochopiteľné.

Na naštrbených súčasných vzťahoch medzi Západom a Ruskom však musíme pracovať, aby sme ich zlepšili, pretože z dlhodobého hľadiska sa takto fungovať nedá. Určite sú otázky, na ktorých sa nezhodneme, a tie treba riešiť pomocou diplomacie a mierovým spôsobom, pričom sa musíme vyhnúť vyhroteniu situácie smerom k možným konfliktom.

Práve preto si myslím, že Slovensko môže byť sprostredkovateľom. Naša diplomacia je veľmi kvalitná a vyznačuje sa tým, že vieme komunikovať na všetky strany. Netýka sa to výsostne iba nášho geografického priestoru. Naši diplomati sú vo svete známi, že v napätých situáciách vedia využiť diplomaciu na to, aby bol nastavený komunikačný kanál a aby sa spor napravil.

Ste zo Slovenskej národnej strany, ktorá presadzuje národné hodnoty. Čo z týchto hodnôt by malo byť podľa vás vo vízií spomínanej bezpečnostnej stratégie?

Najzákladnejším parametrom je, že akýkoľvek dokument Slovenskej republiky, nielen táto stratégia, by mal byť výlučne v záujme tohto štátu a v záujme občanov našej krajiny. Vždy sa preto musíme snažiť realizovať kroky, ktoré zabezpečia náš rozvoj. V prípade bezpečnostnej stratégie musí ísť jednoznačne o to, aby bola bezpečnosť zaručená v prvom rade pre našich občanov a pre teritoriálnu zvrchovanosť a integritu nášho štátu.

Do vášho portfólia ako štátneho tajomníka MZVaEZ spadá aj ekonomická diplomacia. V jednom z vašich príspevkov na porade ekonomických diplomatov vyzývate podnikateľov, aby vám dali vedieť, v ktorých krajinách vidia potenciál a kde je aj dopyt súkromného sektora. Často hovoríte, že ekonomická diplomacia má pomáhať otvoriť dvere slovenským firmám na konkrétne trhy vo svete. Akú máte spätnú väzbu?

Snažil som sa osloviť našich podnikateľov, ktorí nie sú aktívni v zahraničí, ale zvažujú to a možno nemajú dostatok informácií. Dal som impulz, že sa budem pri svojich zahraničných cestách riadiť obsahom, a keď uvidím, že je dopyt po niektorom teritóriu, tak sa budem podľa toho snažiť smerovať aktivity a sprostredkovať možnosť podnikateľom ísť a zoznámiť sa so svojimi náprotivkami v danej krajine, zanalyzovať si trh a potom na tom stavať a realizovať svoj projekt.

Spätná väzba určite prišla, ale očakával by som viac. Zatiaľ to boli jednotlivci, skôr by som čakal aktivitu od združení, ktoré zahŕňajú niekoľko podnikateľských subjektov a majú záujem preraziť na nejaký konkrétny trh.

Tiež absolvujem aj zahraničné cesty spolu s podnikateľmi, pričom pri niektorých cestách sa aj hneď podarilo dohodnúť konkrétne kroky a dohody. Výsledky sú však v konečnom dôsledku na súkromnom sektore.

V ktorých krajinách vidíte najväčší priestor na sprostredkovanie takýchto obchodných vzťahov?

Štandardne potenciál na presadenie našich podnikov je v krajinách Afriky, Ázie či v Južnej Amerike, pretože sme v niektorých oblastiach technologicky vyspelejší a máme aj historickú skúsenosť v konkrétnom segmente. Z hľadiska iniciatívnosti a presadenia nových výdobytkov si myslím, že máme potenciál sa presadiť aj na tých najkonkurenčnejších trhoch, ako sú Nemecko či USA. Musíme však zapojiť náš inovatívny potenciál.

V roku 2016 bolo prvé zasadanie Rady vlády SR pre krajanské otázky, ktoré sa zaoberalo vzťahom k Slovákom žijúcim v zahraničí. V tejto oblasti sa aktívne angažujete. Cítia sa naši krajania v zahraničí ešte stále Slovákmi?

Keď sa spoznáte s našimi menšinami v zahraničí, zistíte, že oni sa cítia možno niekedy viac Slovákmi ako my. Sú to ľudia, ktorí si neskutočne vážia slovenskosť, jazyk a kultúru. Mňa to vždy nabije pozitívnou energiou a ich teší návšteva politických predstaviteľov Slovenska. Je to veľmi emotívna, ale symbolická rovina. Reálnu starostlivosť a podporu ich aktivít, vzdelávania a kultúrnych projektov im poskytujeme cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Lukáš Parízek na stretnutí s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jánom Varšom Zdroj: Archív LP

Dôležitou legislatívnou zmenou by mala byť aj novelizácia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Čo by v nej malo byť zahrnuté?

Pre nás je podstatná koordinácia a interakcia medzi zložkami a inštitúciami štátu smerom k Slovákom v zahraničí, aby sme si vymieňali informácie a aby sme krajanskú politiku napĺňali čo najefektívnejšie. Takto budeme vedieť najlepšie využívať prostriedky a aj ich cielene smerovať tam, kde je to najdôležitejšie.

Najdiskutovanejšou otázkou, čo sa týka zahraničia, bol brexit, ktorý sa dotýka aj Slovákov vo Veľkej Británii. Aké sú výsledky rokovaní v tejto otázke z hľadiska našich občanov, ktorí tam pracujú?

Ako bolo avizované z najvyšších politických kruhov u nás aj vo Veľkej Británii, je obojstranný záujem zachovať súčasné práva a status našich občanov. V tomto stanovisku panuje vzácna zhoda oboch strán a verím tomu, že to tak zostane. Spravíme všetko pre to, aby bol zachovaný status, ktorý majú Slováci ako obyvatelia Európskej únie v Spojenom kráľovstve.

Na druhej strane v tom vidím príležitosť, keď môžeme Slovákov pracujúcich v zahraničí osloviť a využiť situáciu, aby sme ich prilákali späť domov. Na Slovensku začíname ostro pociťovať nedostatok pracovných síl a zároveň by sa mohli vrátiť aj odborníci zo špičkových pozícií, ktorí môžu pomôcť krajine napredovať vo výskume, vzdelávaní, službách alebo ekonomike.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Samson pre PL:  Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

6:00 Samson pre PL: Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

ROZHOVOR Nemci si zvolia nové zloženie parlamentu. Angela Merkelová si zrejme ide po štvrté volebné …