Ako ste spokojná s politickým vývojom strany Smer, ktorá počas programovej konferencie podčiarkla svoje ľavicové a sociálnodemokratické smerovanie?
Je to správny vývoj a sú to hodnoty, ktoré vyznávame a aj sme ich vyznávali, takže ja som spokojná.
Súhlasíte s pani Flašíkovou-Beňovou, podľa ktorej Smer stagnuje a po 17 rokoch zastal?
To, čo pani Flašíková povedala, nechcem komentovať, pretože to je jej osobný názor. Strana sa vyvíja svojím vlastným spôsobom, ktorý je podľa mňa fajn, a na konferencii sa podľa mňa zdôraznil návrat k určitým hodnotám. Práve konferencia bola priestorom, kde sme sa mohli vyjadriť aj k samotnému programu, ktorý budeme v decembri na sneme ešte pripomienkovať a schvaľovať. Je to úplne prirodzený vývoj, na ktorom nie je nič negatívne.
Na konferencii ste otvorili aj otázku homosexuality. „Toto nemôže patriť medzi top priority sociálnodemokratickej politiky…“ reagoval Fico a zároveň ocenil vašu odvahu za položenie otázky. Súhlasíte s premiérom? Téma homosexuálov nepatrí medzi programovú štruktúru Smeru?
Pre mňa je ale dôležitejšie, keď povedal, že ak bude verejná požiadavka na zmenu zákona a lepšie podmienky pre týchto ľudí, tak v nej nevidí žiadny problém. Chcela som túto tému zdôrazniť, no je pravda, že Slovensko je v tomto ohľade dosť konzervatívne a táto téma je u nás trochu kontroverzná. Treba sa jej venovať a som naozaj rada, že som ju na konferencii mohla otvoriť. O niečo dôležitejšie ale možno bolo to, čo som hovorila ešte predtým, a to zlepšenie postavenia žien a mladých ľudí na Slovensku a zlepšenie vzdelávania. Mrzí ma, že mediálne prezentovaná bola iba tá posledná, kontroverznejšie vnímaná téma. Aj takéto otvorenie a rozprávanie o problematike spôsobí, že ľudia ju budú stále viac a viac vnímať ako niečo, čo je normálne a úplne v poriadku. Okrem iného aj toto je spôsob, ako môžeme zmeniť zákony a uľahčiť takýmto ľuďom život.
Pozrime sa teda na tie „menej kontroverzné“ témy, ktorým ste sa na konferencii venovali. Ako sa slovenské politické spektrum či Slovensko vo všeobecnosti pozerá na otázku zrovnoprávnenia žien?
Otázka zrovnoprávnenia žien je podľa mňa, bohužiaľ, nie úplne prezentovaná či zaujímavá, no treba o nej hovoriť. Čo sa týka zrovnoprávnenia žien v oblasti platových pomerov, patríme v Európskej únii medzi priemerné krajiny. To je ale stále okolo dvadsiatich percent a stále to znamená nerovnoprávnosť. Netreba hovoriť len o platových pomeroch, ale aj o ďalších možnostiach, ktoré ženy majú. U nás sa berie úplne normálne, že ženy sú doma na materskej s deťmi päť rokov, a čudujeme sa, keď chcú ísť naspäť do práce. Ženy, ktoré sa tak rozhodnú, sú odsudzované, a preto si myslím, že v tomto smere treba vytvárať lepšie podmienky. Som veľmi rada, že sa Smer snaží ženám tieto podmienky, ale aj návrat do práce uľahčiť.
Taktiež sa snaží zlepšiť dostupnosť škôl či jaslí, čo je tiež spôsob, ako pomôcť ženám vo vrátení sa k svojej profesii. Na Slovensku je okrem iného pozitívne aj to, že s dieťaťom môže zostať aj otec a za posledné roky sa počet ocov, ktorí túto možnosť využijú, zdvojnásobil. O tejto problematike ale treba stále hovoriť a diskutovať a pripomínať, že táto situácia nie je ideálna a zastúpenie žien vo vrcholových pozíciách nie je úplne dostatočné. Teraz nehovorím, aby sa to nejako umelo naprávalo, ale, ako hovorím, treba o tom diskutovať.
Ste žena pôsobiaca v politike, no práve táto profesia sa ešte stále spája najmä s mužmi. Ako sa vám pohybuje v tomto priestore? Berú vás kolegovia rovnocenne? Napríklad v strane Smer či ako bývalú europoslankyňu na pôde Európskeho parlamentu…
Nemyslím si, že v Smere by ma niekto považoval za menejcennú za to, že som žena (úsmev). Je ale pravda, že keď som ako 26-ročná a k tomu ako žena z východnej Európy prišla do europarlamentu, tak sa na mňa niektorí kolegovia pozerali s tým, že čo im už len ja môžem priniesť. Som ale rada, že vďaka práci, ktorú som tam odprezentovala, najmä v oblasti vzdelávania mládeže, zrovnoprávnenia žien a v oblasti zahraničnej politiky, som si moje miesto dokázala obhájiť. Normálne by ale bolo, ak by som nič obhajovať nemusela a všetci by ma brali úplne rovnocenne. Diskusia sa musí vyvíjať, aby sme dospeli k tomu, že na tom, odkiaľ pochádzate, koľko máte rokov a aké ste pohlavie, skrátka nezáleží.
Vrátil by som sa ešte k predošlej téme. Na konferencii Smeru ste poznamenali, že potenciálnymi voličmi Smeru môžu byť aj homosexuáli. Nemyslíte si, že po vyhranenom názore pána Fica k tejto tematike prídete o určitú skupinu či percento voličov?
Neviem to posúdiť. Pre mňa je ale naozaj dôležitejšie to, keď povedal, že sa tejto téme nebráni, a keď bude v tejto otázke spoločenská požiadavka, tak sa situácia zmení. V prvom rade by sme sa mali naučiť takýchto ľudí prezentovať ako tých, čo žijú medzi nami. Neprišli z Marsu či Venuše, žijú medzi nami a je ich v našej spoločnosti naozaj veľa. Každý z nás pozná XY takýchto ľudí, ktorí sa možno boja alebo nepociťujú pocit bezpečia. Keď o tom začneme hovoriť, tak si aj o niečo konzervatívnejší ľudia uvedomia, že takýmto človekom je napríklad aj môj sused, suseda či môj kolega a sú úplne takí istí ako ja, len na niektoré veci majú možno trochu iný názor.
Pán Fico teda priznal, že sa témou bude podrobnejšie zaoberať, keď sa objaví určitá spoločenská požiadavka. Nemyslíte si, že takáto „požiadavka“ už reálne existuje? Spomeňme si napríklad na rôzne LGBTI protesty, akcie či dúhové pochody, ktoré na Slovensku už nie sú žiadnou zriedkavosťou…
Požiadavka existuje, ale stále je to len úzko profilujúca sa skupina ľudí. Myslím si, že za skupinu, o ktorej hovoríme, by sa mali postaviť aj takí ľudia, ktorí do nej nepatria, heterosexuáli.
Ako sa k tejto otázke stavajú sociálnodemokratické strany z iných krajín EÚ?
Podľa toho, v ktorej krajine. Treba povedať, že v krajinách západnej Európy majú títo ľudia bližšie k právam heterosexuálnych partnerstiev. Či už hovoríme o registrovaných partnerstvách, či dokonca manželstvách, alebo adopciách. Na Slovensku k tomu treba pristupovať postupne a začať v tej oblasti, ktorá je pre celú populáciu najmenej kontroverzná. Hovorím napríklad o tom, aby takíto ľudia získali informácie o svojom partnerovi alebo získali na svojho partnera daňovú úľavu. Keď sa nám toto podarí, môžeme ísť ďalej. Samozrejme, že nehovorím, aby sme všetko toto stihli v rámci jedného týždňa. Musíme ľuďom ukázať, že to je v poriadku a nie je to niečo, čo spôsobí kolaps. Treba na to ísť krok za krokom a myslím si, že by s tým súhlasila aj táto komunita.
