Briti si počas víkendu prešli ďalším teroristickým útokom. Tentoraz k nemu došlo v Londýne, kde teroristi útočili dodávkou na ľudí. Následne trojica útočníkov vystúpila z auta a vyrazila do priľahlej barovej štvrte, kde začala vyvádzať s nožmi. Ako sa v podobnej situácii brániť, ak stojíte pri bare a zrazu na vás niekto zaútočí nožom?
Je to pomerne zložité. Úplne ideálnym riešením je utiecť, pokiaľ môžete. To sa však dá len v určitej vzdialenosti od útočníka. Ďalej môžete použiť všetko, čo máte poruke, napríklad stoličku. Využiť všetko, čím okolo seba môžete mávať a brániť sa. Je to o tom, čo máte momentálne poruke, a treba mať určitú fyzickú konštitúciu a odvahu sa tomu útočníkovi postaviť, čo, samozrejme, nemá každý.
Bezpečnostné zložky zneškodnili útočníkov do ôsmich minút. Čo ak by sa to však stalo cez deň alebo v dopravnej špičke?
To je otázka. Briti majú takzvaný tím Blue Thunder, špeciálnu jednotku vyčlenenú pre tieto situácie. Ja neviem, kto konkrétne na mieste zasahoval, ale výkon do ôsmich minút je, samozrejme, úžasný. V tej doprave a špičke si viem predstaviť, ako je celá oblasť zasekaná vozidlami. Neviem, či tieto jednotky jazdia aj na motorkách, čo by asi bolo ideálne, pretože s motorkou sa prepletiete všade. Takže neviem, či by sa zneškodnenie útočníkov v takej situácii nejako časovo násobilo.
Briti majú pomerne špecifický prístup v tom, že tam obyčajní policajti nenosia zbraň. Môžu útoky tohto typu tento postup zmeniť?
Tradícia neozbrojených policajtov je v Británii veľmi dlhá. Já som v Spojenom kráľovstve zažil smrteľné útoky na policajta, keď sa hovorilo o tom, že policajti by mali byť ozbrojení. Nakoniec sa rozhodlo kompromisne, že majú mať strelné zbrane vo vozidlách, hoci ich nemajú pri sebe. Stále to však neplatí o všetkých a pre tieto závažné situácie sú vytvorené tie špeciálne jednotky.
Po útoku zaznel prejav premiérky Theresy Mayovej, v ktorom povedala: „Sme až príliš tolerantní. Musíme zabrániť ideológii islamského terorizmu.“ Myslíte si, že v Británii nastane nejaký posun?
Keď som to počul, tak som si povedal – no konečne! Pretože to šírenie nenávisti dajme tomu v oblastiach severného Londýna nie je nijako nové. To sú veci, ktoré Briti v poslednej dekáde 20. storočia podcenili a tvrdo zaspali. Na druhú stranu im v tom môže pomôcť brexit, ktorý by mal uľahčiť vyhostenie nebezpečných jednotlivcov. Myslím si, že súdny systém v rámci Európskej únie pomerne tvrdo bráni tomu, aby sa štáty takýchto ľudí zbavovali.
Ďalšia vec je tolerancia. Tá je v rámci britských škôl veľká. Problém je, že niektorí vnuci, pravnuci a synovia ľudí, ktorí získali v Británii nové a lepšie miesto na živobytie, zjavne považujú Britániu za svojho nepriateľa. Je potrebné sa pozrieť na to, prečo sú títo ľudia často vykorení, prečo sú na okraji spoločnosti, prečo sú objektom šikany a podobne. Nie je to len o tom, brániť tej hnevlivej džihádistickej ideológii, čo je, samozrejme, úplne správne. Ide o to, aby integrácia moslimských komunít bola skutočná, aby integračné programy fungovali a minimum ľudí sa dostalo na okraj spoločnosti bez šance na lepší život. No súhlasím s tým, že tolerancia tam bola veľká.
Myslím, že je celkom jednoznačne potrebné povedať, že ste tu vítaní, ak ste dodržiavali zákony a akceptujete, že väčšina spoločnosti žije takto. Väčšinová spoločnosť sa nebude meniť kvôli vám, no vy sa prispôsobíte väčšinovej spoločnosti a nebudete ju žiadať o zmeny len preto, že sa vám to nepáči. Pokiaľ sa vám tu nepáči, prosím, odíďte tam, kde vám spôsob života vyhovuje. Myslím, že by sme nemali zabúdať na to, že patríme k židovsko-kresťanskému svetu. Tým nechcem povedať, že islam je niečo zlé, ale mali by sme si pamätať, kde sú naše korene.
Mohol útok v Londýne dopadnúť inak, ak by niekto z napadnutých pri sebe mal napríklad pištoľ?
Viete, pištoľ je dobrá vec, ale musí byť profesionálna. Policajti a špeciálne jednotky sú zvlášť vycvičené, aby mohli zasiahnuť v náročných podmienkach. Výsledkom predsa nemôže byť jeden mŕtvy terorista a päť nevinných ľudí len preto, že mám pri sebe zbraň. Nie som proti tomu, aby ľudia mali podľa zákonných podmienok na sebaobranu alebo pre stav osobnej núdze u sebe zbrane. Ale aby jednotlivci prevzali zodpovednosť za obranu seba a iných od štátu, keby štát na to rezignoval, tak to nepovažujem za správne. Primárne je to vec štátu. Preto si ho tiež platíme. Ja som príležitostný poľovník, a keď vidím niektorých tých chlapcov, ako s týmito zbraňami zaobchádzajú, nerád by som to videl v nejakej zložitej situácii na mieste.
Islamskí teroristi útočia prevažne na nevinných civilistov na rozdiel od IRA, s ktorou majú Briti skúsenosti a ktorá vykonávala cielené útoky na politikov alebo zástupcov štátu. Z čoho pramení taká nenávisť?
Terorizmus bol a bude. Len sa budú meniť jeho aktéri, ciele a prostriedky. Islamský terorizmus má v mnohom spojenie so zahraničnou politikou – s vojenskými zásahmi Veľkej Británie, Francúzska a podobne. Povedal by som, že naša angažovanosť na Strednom a Blízkom východe má príčinnú súvislosť s tým, čo sme tu teraz videli. Francúzsko bolo nepochybne vynechané z útokov na začiatku tisícročí, pretože francúzsky prezident Jacques Chirac nesúhlasil s vojnou v Iraku a kritizoval ju. V momente, keď sa Francúzsko začalo angažovať v Mali, tak sme videli teroristické útoky aj na jeho území. Vidím tu príčinnú súvislosť, a to skôr než v tom, že islamisti útočia proti civilistom z hnevu proti nášmu spôsobu života. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sa narodili v západnom svete a do určitej miery žili v západnej kultúre. Boli to napríklad fanúšikovia futbalu a podobne. Následne však došlo k ich radikalizácii.
Západ teda nesie časť viny?
John Foley, prvý občan západného sveta, ktorý bol popravený Islamským štátom, bol zabitý až po tom, čo Západ začal bombardovať Islamský štát. A povedal som to bez akejkoľvek konotácie, aby si nikto nemyslel, že vychvaľujem Islamský štát. Naša angažovanosť v Líbyi, Sýrii a podobne vedie k destabilizácii regiónu, ale aj k vzniku Islamského štátu. To všetko vytvára celé podhubie islamského terorizmu a podieľa sa na tom aj zlá, nedôsledná integrácia vrátane pocitu určitého počtu moslimov, že Západ je s nimi v konštantnej vojne. Uvediem príklad, ktorý sa skutočne stal. USA využívajú bezpilotné lietadlo na útok na akciu, o ktorej sa domnievajú, že ide o stretnutie poľných veliteľov bojovníkov v Afganistane. Odbočí na miesto a následne sa zistí, že to bola afganská svadba, pričom všetkých sto ľudí je na mieste zabitých. Ako to asi na ľudí pôsobí?
Povedal by som, že sme trochu pokryteckí. Všimnite si, ako dlho sa naše médiá zaoberali útokom v Kábule, kde zrejme skupina Hakkání zabila aj 90 ľudí. Naše médiá sa tým zaoberali zhruba jedno popoludnie. O Londýne budeme hovoriť asi celý týždeň, no keď pakistanský Taliban v Pešávare pobil 150 detí v škole, tak mediálny titulok vydržal jediný deň. Pokrytecky si vyberáme, čo sa týka nás – a životy Pakistancov, Afgancov, Iračanov a ďalších sú nám ľahostajné. Naša angažovanosť na Strednom a Blízkom východe je všetko možné, len nie niečo, na čo by sme mohli byť pyšní. Všetko spolu vytvára dojem, ktorý má západná zle integrovaná moslimská spoločnosť. Tým dojmom je, že za všetky ich problémy môže Západ, čo, samozrejme, nie je pravda. Časť problémov si spôsobili sami. Za niektoré z nich môžeme my, a to čiastočne aj za veľkú migračnú vlnu, ktorá komplikuje bezpečnostnú situáciu v Európe.
Čo hovoríte na aktuálnu kauzu s narezaným stromom a vlakom, ktorý doň narazil? Na strome vraj bolo napísané „Boh je veľký“, teda klasické heslo islamu. Hovorí sa o teroristickom útoku a o provokácii. Ktorý variant sa zdá byť pravdepodobnejší?
V tejto chvíli na to neviem odpovedať. Ak by to aj bola len provokácia, rozhodne to nie je priaznivá okolnosť len preto, že niekto sa tu snaží ľudí provokovať: narezať strom, ten strom padne a vlak doň narazí, pričom dôjde k nehode, hoci bez straty života. Nie je to dobré a bude to zaťahovať prejavy neistoty do systému a do toho, ako fungujú železnice a podobne. Medzi pomerne značnou časťou obyvateľstva, ktorá nenávidí moslimov a postaví sa zásadne proti islamu, to bude potom vyvolávať napätie. Ak by išlo o jeden z teroristických útokov, bolo by to ešte horšie. Naplnilo sa niečo, čomu sa snažíme vyhnúť a čo nás dlho obchádza. V tejto chvíli neviem z informácií, ktoré sú k dispozícii, povedať, čo za tým bolo. Viem však, že polícia prípadu venuje náležitú pozornosť a verejnosť bude s tým, o čo v tejto veci šlo, oboznámená.
Je takýto spôsob útoku pre teroristov lákavý?
Myslím si, že by sme sa nemali uchyľovať k predpokladu, že teroristický útok prebehne formou bombového útoku alebo napríklad nájazdu motorového vozidla. Teroristický útok sa podľa môjho názoru pácha tak, že tí, ktorí sa ho odhodlali vykonať, sa väčšinou riadia podľa toho, čo je pre nich najlepšie uskutočniteľné a prijateľné. V takom prípade, samozrejme, nemožno vylúčiť žiaden variant. Zmienený spôsob nepoznáme z minulosti, ale v tejto chvíli by som nič nevylučoval. Zároveň sa nehodlám pustiť do nejakého rýchleho záveru. Je možné, že to môže byť aj nejaká provokácia.
Akú rolu v tom hrá migrácia? Myslím teda v súvislosti s bezpečnosťou…
Tak, samozrejme, by sme sa mali, predovšetkým, pokiaľ ide o tieto veci, riadiť tým, aby sme sem nepustili jednotlivcov, ktorí by nás mohli skutočne ohrozovať. Ak si to však zosumarizujete, väčšina útokov, ktoré sa v poslednom čase vyskytli v západnej Európe, bola spáchaná ľuďmi narodenými na Západe, aj keď bojovali za Islamský štát. Nedá sa teda povedať, že útoky, o ktorých vieme, boli najmä dielom migrantov.
autor: Jonáš Kříž
