V Nemecku sa blížia voľby do parlamentu a zároveň sa pomaly vlečú rokovania o brexite. Ako ovplyvní opätovné víťazstvo či prípadná prehra bloku Angely Merkelovej tieto rokovania?
Predpokladám, že samotné rokovania sa nebudú nejako výrazne meniť, pokiaľ sa nezmení mocenské rozdelenie v rámci Nemecka. Vidíme, že v porovnaní s predošlými voľbami sa zrejme do parlamentu vrátia nemeckí liberáli, ktorí boli Merkelovej stabilnými koaličnými partnermi predtým, než uzatvorila súčasnú koalíciu so sociálnymi demokratmi. Je preto možné, že balans moci sa trochu zmení v prospech liberálneho vnímania politiky. Predpokladám, že liberáli budú pre Merkelovú prirodzenejším spojencom, ak teda voľby dopadnú tak, že bude potrebovať koaličného spojenca. Čo sa týka brexitu, očakávam, že tam nedôjde k nejakej výraznej zmene, pokiaľ sa neoslabí pozícia Merkelovej, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak malo stať.
Ako sa výsledok volieb, ktoré sú koncom septembra, podpíše na vyjednávaní novej obchodnej zmluvy medzi EÚ a Britániou, keďže Berlín má v EÚ, takpovediac, rozhodujúce slovo?
Netrúfam si byť prorokom toho, či EÚ dotlačí Britániu k tomu, že rokovania budú podľa jej harmonogramu. Do veľkej miery sa o to môže Brusel snažiť, má na to niektoré páky. Môže do istého stupňa obmedziť Britániu, ak sa bude správať v tomto smere veľmi zaťato, ale ja si stále myslím, že dôjde k nejakej dohode, či už okamžite, alebo v strednodobom horizonte, aby tie rokovania boli konštruktívne a aby sa dohodlo aj ich poradie. Nemyslím si, že to bude úplne tak, ako si to Európska únia predstavuje alebo ako v to dúfa. Myslím si, že bude musieť aj EÚ urobiť nejaké ústupky Británii, ale tie nemôžu ísť na úkor toho, aby sa európska strana javila byť ako tá slabá.
Hovorili ste, že pomer moci sa v Nemecku možno trochu zmení. Niektoré zahraničné médiá varujú, že voľby v Nemecku môžu byť zemetrasením pre Európu, ak by Merkelová stratila pevné postavenie v Bundestagu. Čo si o tom myslíte?
Neočakávam niečo také. Ako som pozeral posledné prieskumy, tak má Merkelová jasný náskok, aj keď otázne je, či sa dá veriť prieskumom, ale podľa tých štandardných sa predpokladá, že vyhrá a bude mať okolo 38 percent hlasov a druhí sociálni demokrati budú mať podľa očakávaní okolo 24 percent, a ďalšie strany, ktoré sú na nemeckej politickej scéne, ako Die Linke, teda ľavica, Zelení a liberáli alebo Alternatíva pre Nemecko (AfD), by nemali nejako veľmi ovplyvniť ten mocenský balans. Keď si to človek spočíta, nemali by mať strany v opozícii voči Merkelovej dostatočne veľa kresiel na to, aby zvrhli Merkelovú, ktorá je dlhodobo nemeckou kancelárkou, a to sa zrejme nezmení ani po voľbách. To, čo sa možno zmení, je sila opozície a to, proti komu sa bude musieť Merkelová vyhraňovať, ale nemyslím si, že príde zemetrasenie, ktoré by ju pripravilo o funkciu kancelárky.
Čisto teoreticky, zmenilo by sa niečo v nemeckej politike v rámci EÚ, ak by napriek prieskumom, ktoré favorizujú Merkelovej blok, predsa len zvíťazili socialisti z SPD pod vedením Martina Schulza?
Práve toto je jeden z dôvodov, prečo v Nemecku rastie popularita „tretích“ strán, či už sú to Die Linke, ktorí predstavujú naozaj tú tvrdú ľavicu, alebo AfD ako euroskeptická populistická pravica. V zahraničnej politike a vzťahu Nemecka k Európskej únii by sa toho veru veľa nezmenilo, keďže Martin Schulz je bývalý dlhoročný predseda Európskeho parlamentu. V tomto smere by teda kontinuita bola zachovaná, ale otázne je, či by domáca politika sociálnych demokratov (SPD) nemohla vychýliť stabilitu krajiny natoľko, že by Nemecko stratilo výsostné postavenie v rámci EÚ. To je to jediné, čo by sa mohlo teoreticky stať, že by vnútorná politika sociálnych demokratov oslabila Nemecko. Víťazstvo SPD však nie je pravdepodobné.
Okrem týchto veľkých politických mien na nemeckej politickej scéne stále viac naberá na popularite AfD, ktorá to hrá na euroskeptickú a antiimigračnú nôtu. Očakávate, že sa jej bude vo voľbách dariť?
Podľa prieskumov má AfD (Alternative für Deutschland) štandardne okolo 8 až 9 percent. Aj keby sme rátali takzvaných „skrytých voličov“, čo je bežné pre strany, ako je AfD, tak neočakávam, že by mohli mať nad 11 percent, aby sa stali naozaj významným hráčom, najmä pokiaľ CDU a Merkelová nebudú mať núdzu o iných koaličných partnerov, či už sú to liberáli, alebo sociálni demokrati.
Ešte vlani, keď zvolili Donalda Trumpa za prezidenta USA, sa vo viacerých zahraničných médiách objavili špekulácie, že to bude Merkelová, kto po americkom prezidentovi preberie rolu vodcu západného sveta. Je to podľa vás tak, splnila sa táto predpoveď?
V európskom kontexte sa pozícia Merkelovej upevnila a je to aj dlhodobou nepopularitou bývalého prezidenta Francoisa Hollanda. Čiže Merkelová bola neohrozenou politickou osobnosťou, ale za hranicami Európy je to iné. Myslím si, že práve po zvolení Trumpa dostali Spojené štáty možno trochu iný typ lídra. Aj keď možnože nie lídra, ktorého svet očakával v podobe napríklad Hillary Clintonovej alebo akého mal v Barackovi Obamovi, ale získali človeka, ktorý je vo svojich prioritách lídrom, a nemyslím si, že by sa Angela Merkelová priblížila k tomu, aby spochybnila svetové líderstvo Donalda Trumpa napriek tomu, že je možno vo svete populárnejšia než Trump.
Stále častejšie sa hovorí o takzvanom tvrdom jadre Európskej únie. Čo to bude konkrétne znamenať, keď začne vznikať?
Jadro EÚ by malo znamenať užšiu integráciu medzi jednotlivými krajinami jadra a užšiu koordináciu politík, či už by to bola fiškálna, hospodárska politika, alebo nejaké užšie pravidlá, ktoré by zviazali vlády v tomto jadre Únie, aby dokázali stabilnejšie udržať eurozónu aj silnejšie kompetencie Európskej únie prostredníctvom vzdania sa vlastných zodpovedností výmenou za vyšší hospodársky rast alebo silnejšiu pozíciu vo svete.
Ak by som to mal jednoduchšie povedať, tak jadro EÚ by malo byť zoskupenie krajín, ktoré sa chcú vzdať časti svojej suverenity, čo by ich malo viesť k hospodárskemu rastu a budovaniu silnejšej pozície európskeho jadra navonok. Na druhej strane zostanú krajiny mimo jadra, ktoré nemajú záujem o túto koordináciu a preferujú vlastnú slobodu, aj keby bola na úkor ekonomickej spolupráce.
Takže je to vzdanie sa časti právomocí národných vlád v prospech užšej integrácie?
Určite by to znamenalo tento proces. Časť kompetencií by krajiny odovzdali, ale získali by v rámci toho jadra časť vnútorného rozhodovacieho mechanizmu.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) rád opakuje, že Slovensko v tom spomínanom jadre EÚ určite bude chcieť byť za každú cenu, ale je to podľa vás reálne, aby sme udržali krok s takými hráčmi, ako sú Nemecko či Francúzsko?
Je otázne, ako budú tieto pravidlá nastavené. Keď hovoríte o Francúzsku, tak Francúzsko na tom nie je hospodársky určite tak dobre, aby v tomto jadre obstálo. Ak by tam boli krajiny len z titulu svojej politickej dôležitosti, tak to jadro by stratilo opodstatnenie, ak to mal byť nejaký motor Únie smerom k politickej dohode krajín, ktoré chcú byť v akomsi centre rozhodovania. Čo sa týka Slovenska, tak by sa tam mohlo dostať cez kvalitnejšie reálne verejné financie a rozumnú fiškálnu politiku, ktorá by v podstate ukázala, že sme seriózni partneri aj z hľadiska nízkeho zadlžovania sa. Toto môže Slovensko ponúknuť, ale muselo by sa tým vzdať aj rozhodovacích právomocí v otázkach, kde viem, že veľa Slovákov by túto tému vnímalo citlivo. To by však záviselo od toho, aká hlboká by bola integrácia na úrovni tohto jadra Európskej únie.
- Reklama -
