Máme tu parlament prejavov. Radšej teda mlčíme. Platy poslancov sú horúci zemiak. Všetci ako keby iba čakali na rozvrat v našej strane, priznáva smerák Číž

3.12.2017 11:00

ROZHOVOR Zľakli sa poslanci Smeru vyhrážkam premiéra o páde vlády v prípade zmrazovania platov ústavných činiteľov? Prečo najskôr hlasovali inak a teraz je už poslanecký klub Smer-SD jednotný? Majú poslanci dostávať 4 500 eur mesačne? „Každý poslanec nepochybne vie, čo očakáva verejnosť,“ hovorí podpredseda poslaneckého klubu Miroslav Číž.

Máme tu parlament prejavov. Radšej teda mlčíme. Platy poslancov sú horúci zemiak. Všetci ako keby iba čakali na rozvrat v našej strane, priznáva smerák Číž
Foto: OS
Popis: Podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD Miroslav Číž

Vo štvrtok ste všetci poslanci Smeru vyhlásili, že sa váš poslanecký klub zjednotil v otázke zmrazovania platov. Urobili ste tak po výzve premiéra Roberta Fica, ktorý sa vyjadril, že ak poslanci nezmenia svoj postoj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca tohto roka, tak to spojí s hlasovaním o dôvere vlády. Zľakli ste sa a preto ste ustúpili?

Takto zjednodušovať sa to povedať nedá. Zvíťazila argumentácia, pretože aj v tejto veci stoja proti sebe dve chránené hodnoty. Na jednej strane musia byť platy ústavných činiteľov primerané podmienkam, cenovej štruktúre v krajine a uznaniu práce. Kedysi sa hovorilo, že sa odmeňuje podľa množstva práce a spoločenského významu daného povolania. Na druhej strane sa tu opomína fakt, že tu máme celý systém platov vo verejnej a štátnej správe postavený na báze poslaneckých platov. Dokonca najnižšie priečky platov vo verejnej a štátnej správe sú nižšie, ako je dnes minimálny plat.

Tretí rozmer je ten, že ak idete do politického zápasu, tak máte jasne zadefinované platové pomery a zákon hovorí o trojnásobku priemernej mzdy. Keďže priemerná mzda rastie, ale plat ústavných činiteľov bol zmrazený, tak vyústením toho bola žaloba sudcov na Ústavný súd SR  s tým, že takéto zmrazovanie platov je protiústavné. Ústavný súd im dal za pravdu a z toho dôvodu väčšina poslancov súhlasila s tým, že nie je možné opäť posúvať tento problém iba jednoduchým zmrazením, ale je ho treba systémovo vyriešiť. Okrem toho sa opozícia vyhrážala  zdržaním hlasovania o spomínanom návrhu zákona. Po hlasovaní sme teda vyhodnotili celú situáciu a prebrali sme všetky argumenty, pričom premiér prisľúbil, že sa situácia do budúcna vyrieši aj inak ako zmrazovaním platov.

Podpredseda SNS Anton Hrnko tvrdí, že tento problém chcel riešiť už v auguste komplexne, ale premiér Fico mu povedal, aby ten návrh nedával pred voľbami a potom sa mu už neozval. Celý čas ste teda vedeli, že tu tento problém je. Opozícia vám navyše vyčíta, že oni neboli proti zmrazovaniu platov, ale boli proti návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Vedie sa tu politický zápas, pričom všetky argumenty treba dôkladne zvažovať. Každý poslanec nepochybne vie, čo očakáva verejnosť. Je fakt, že my máme na krku zodpovednosť a riešenie vecí. Táto téma je veľmi citlivá. Vláda a všetci traja koaliční partneri nakoniec usúdili, že v danom prípade sa nedá na túto tému racionálne diskutovať a radšej nechcú vyhrocovať daný problém, preto súhlasili so zmrazovaním platov.

Nemohli ste ale ten zákon podať skôr, aby to nebolo v skrátenom legislatívnom konaní?

O tom sa dá diskutovať. Nepochybne je to citlivý problém a na každý problém existuje množstvo riešení. Možno bol teda problém v tom, že sme v danom prípade trochu váhali, ale toto je horúci zemiak, ktorého sa nikto nechce dotknúť. Ešte dávno mi povedal jeden starý politik: Nikdy nehovor o platoch. Ak povieš čokoľvek, tak verejnosť to neprijme a vždy sa nájde iniciatívny blbec, ktorý to povie za teba.

Obávam sa, že aj keď teraz hovoríme o riešeniach, tak to bude ešte veľmi ťažké. Osobne ale nevidím zmysluplné riešenie v súčasnej atmosfére.

Z koalície, ale aj od niektorých predstaviteľov opozície zaznieva, že poslanci majú zákonný nárok na 4 500-eurový plat. Naopak od občanov veľakrát počuť, že si taký vysoký plat nezaslúžite. Existuje tu objektívny pohľad?

Myslím si, že sa o týchto veciach má diskutovať vo verejnosti z nezávislého prostredia. K tomu by boli nepochybne potrebné zmysluplné názory ústavných odborníkov, ktorí poznajú domáce kontexty a dokážu ich komparovať so zahraničím a tak ponúknuť verejnosti svoje pohľady. Pokiaľ to bude predmetom politického zápasu, tak to bude veľmi ťažké. Nezávidím nikomu, kto to bude riešiť.

Politický analytik Ján Baránek pre PL.sk v súvislosti s hlasovaním poslaneckého klubu Smer-SD pri tomto zákone povedal, že sa v Smere po župných voľbách prejavuje určitý proces fragmentácie, minimálne názorovej, pričom sa zvyšuje odvaha jednotlivých členov postaviť sa Ficovi. Ako je to s jednotnosťou Smeru? Musel naozaj zasiahnuť až premiér?

Nepočul som žiadne výhrady voči premiérovi. To sú nezmysly a, bohužiaľ, želania protivníkov. Všetci ako keby iba čakali na rozvrat v Smere, ktorý však neprichádza a v žiadnom prípade ani nepríde.

Predstava, že u nás máme všetci jednotné názory, je predsa nemysliteľná. Každý môže mať vlastný názor a prezentovať ho, ale všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ Smer nebude jednotný, tak sa nemáme šancu udržať.

Smer dlhé roky prezentuje spomínanú jednotnosť pri hlasovaniach v parlamente. Zrazu sa to ale neudialo. Bolo to rebelstvo?

Nie, nebolo to rebelstvo. Snažím sa ukázať, že celá vec bola rozporuplná. Hľadali sa riešenia, ktoré sa hneď nepodarili nájsť. Teraz je však stanovisko poslaneckého klubu jednotné. To, že sme jednotný, je dané aj tým, že máme prirodzenú autoritu, pričom sa neopomína ani vecná diskusia vo vnútri strany. Akékoľvek tvrdenia, že by sa vždy muselo v Smere hlasovať nasilu, nie sú pravda, pretože násilie rozbíja veci.

Po župných voľbách sa však dosť diskutuje o napätí vo vnútri strany. Dokonca Marek Maďarič je rozhodnutý, že opustí vedenie Smeru. Hovorí sa aj o Jánovi Richterovi, ktorého má na ministerstve nahradiť Richard Raši. Je napätie v Smere?

Vždy sa po voľbách vyhodnocujú výsledky. Po župných voľbách však výsledky nie sú ani zďaleka také tragické, ako sa ich pokúšala interpretovať opozícia a niektoré média. Na druhej strane treba priznať, že úspešné neboli. Zabúdame ale na fakt, že v čase, keď sme mali osem županov, tak sme mali 37 % podporu verejnosti, dnes je na úrovni 25 % a to sme si aj v týchto voľbách potvrdili. Reflexia poklesu percent prebieha aj u nás, ale oproti pnutiam, ktoré sú v iných stranách, sa to porovnať ani nedá. Vezmite si napríklad Slobodu a Solidaritu, z ktorej odchádzajú poslanci. Bohužiaľ, hlavnou úlohou médií je diskreditácia našej strany.

Bude strata pre Smer, ak Marek Maďarič opustí podpredsednícku stoličku?

Marek Maďarič predstavuje humanistický pohľad na politiku a nedá sa pri ňom vylúčiť ani to, že je aj unavený z politiky. On pociťuje potrebu vždy otvoriť verejnú diskusiu v situácii, keď je jeho názor v strane menšinový. Samozrejme, Marek Maďarič zvažuje svoje budúce fungovanie, nebudem však o tom špekulovať, ale myslím si, že Smer je dostatočne veľkou organizáciou, aby vedel zniesť aj subjektívne rozhodnutia svojich funkcionárov.

Ďalšou diskutovanou osobou v Smere je minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý by mal podľa niektorých odstúpiť a ktorého ide opozícia teraz už po niekoľkýkrát odvolávať. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že je to opäť nešikovný a zbytočný marketingový ťah. V normálnom štáte v čase, keď sa začína rokovať o rozpočte, by za tento návrh opozíciu médiá roztrhali. Je to nezodpovedné konanie. Nerozumiem tomu. Asi chcú zakryť, že rokovanie o rozpočte bude pokojné, pretože jeho návrh je hodnotený dobre zo všetkých strán.

Podľa vás by teda minister Kaliňák nemal odstúpiť?

Nie, pretože voči pánovi Kaliňákovi som nezaregistroval žiaden fakt, v ktorom by mal konať spôsobom nehodným ministra. Napríklad vo vzťahu k pánovi prezidentovi tu máme osobné obvinenia a nikto zhodou okolností o žiadnom odstúpení nehovorí. Snaha diskreditovať politických súperov je principiálnym východiskom opozície. Obviniť kohokoľvek z čohokoľvek je veľmi ľahko.

Kritičkou Kaliňáka bola aj Monika Beňová, ktorá však tvrdí, že zmenila svoj názor po tom, čo jej minister vnútra všetko vysvetlil. Vysvetlil to aj vám?

Áno. Ja som sa ho vyslovene pýtal na niektoré veci. Ak by som mal pocit, že sú tu podozrenia a napriek tomu ho obhajujem, tak by som kompromitoval aj seba. Predmetom mediálneho záujmu je Kaliňák a nie človek, ktorý je schopný sa dostať v banke do účtu, aby dokázal niekoho vinu, hoci ju nedokázal. Kaliňák je obviňovaný agresívnymi politickými oponentmi, ktorí nedodržujú elementárnu politickú etiku politickej kultúry. Z takéhoto dôvodu nie som za to, aby odstúpil, pretože by som vytvoril atmosféru, že kohokoľvek môžete z čohokoľvek obviniť a dotyčný po spoločenskom tlaku odstupuje. Ak by zlyhalo niečo vážne v rezorte ministerstva vnútra, čo by bola objektívna zodpovednosť, tak by som trval na jeho odstúpení, ale to sa ešte neudialo.

Miroslav Číž Zdroj: OS

Často opakujete, že v parlamente chýba elementárna etika. Čo si pod tým máme predstaviť?

Zásadný problém je spôsob vedenia politického boja. Americký profesor politológie Robert Dahl rozlíšil fázy - pred voľbami, počas volieb a po voľbách. To znamená, že pol roka pred voľbami pripustíme možno aj nie úplne korektné metódy, ale pokiaľ sa uznajú výsledky volieb, čo je elementárna súčasť politickej kultúry, tak sa má prejsť na politiku, ktorá je prospešná všetkým. Tým pádom sa prejde na konštruktívnu kritiku, pričom sa rešpektuje, že vyhrali hodnoty súpera. Strany SaS a OĽaNO ale stále neuznali výsledky volieb, čo následne škodí celej spoločnosti. Pozornosť sa koncentruje na nepodstatné témy. Takáto vypätá forma, ako je na Slovensku, nie je nikde naokolo.

Hovoríte, že v parlamente chýba konštruktívna diskusia. Opozícia naopak poukazuje na to, že hoci oni aj predložia dobrý zákon, vy ho principiálne nepodporíte a neskôr prídete s rovnakým vy sami.

Pre spoluprácu potrebujete aj minimálnu dôveru a atmosféru. Na druhej strane sú tu limity, ktoré spočívajú v tom, že pre spravovanie tejto krajiny sme schválili programové vyhlásenie vlády. To znamená, že pre prípadnú podporu opozičného návrhu treba predpokladať súlad s programovým vyhlásením vlády. Pokiaľ tam nie je, tak podporu nemožno očakávať. Nesmieme zabúdať ani na pripomienkové konanie, ktoré je dôležité pre každý kvalitný vládny návrh. Opozičné návrhy však takýmto pripomienkovaním neprebiehajú.

Pozrime sa, aký typ parlamentu tu máme. Môže byť kooperujúci alebo parlament prejavov. My tu máme čistý parlament prejavov. Poslankyňa Erika Jurinová sa raz pýtala šéfa nemeckého parlamentu, či je aj u nich taká situácia, že koalícia neschvaľuje žiadne opozičné návrhy a on jej povedal: Samozrejme, veď nech si vyhrajú voľby.

Takže platí výrok Pavla Pašku ešte z roku 2014, že vyhraj voľby a môžeš všetko?

Som presvedčený, že to je falošný výrok. Jeho slová som počul a bol som tam v čase, keď na neho vykrikovala opozícia z poslaneckých lavíc. On im odpovedal v tom zmysle, že rozhodol ako predseda parlamentu a teda, ak vyhrajú voľby, môžu rozhodovať oni. Hovoril o svojej kompetencii. Hovoria o tom ľudia, ktorí tam ani neboli. Po viacnásobnom opakovaní sa z toho stáva nespochybniteľná pravda a pomaly jeden z hlavných politických sloganov.

Netreba zabúdať, že my sme zaviedli do parlamentu, že musí byť pomerné zastúpenie vo výboroch, že predsedovia výborov sú aj naši najväčší politickí nepriatelia a že opozícia má právo navrhovať ľudí do kontrolných orgánov.

Hovorí sa, že atmosféra v parlamente sa po rozhodnutí Igora Matoviča, že tam nebude chodiť, zlepšila. Ako vnímate atmosféru v parlamente vy?

Po odchode Matoviča z parlamentu sa atmosféra dramaticky zlepšila. Už tu nikto nie je s takými vlastnosťami, ktorými bezuzdne uráža všetkých naokolo. Ja si nevážim ľudí, ktorí sú schopní fyzických atakov typu - vysypať niekomu na hlavu striekačky a urobiť pre politický úspech čokoľvek. Kontroverzií okolo osoby Matoviča je celý rad, pričom aj jeho daňový delikt je v rozpore s hodnotami, ktoré tu hlása.

V minulosti bolo v parlamente prirodzené, že vzhľadom na schválené programové vyhlásenie opozícia doplnila vládne návrhy jednou štvrtinou s cieľom, aby predstavila svoje riešenia. Dnes tu máme 20 návrhov vlády a 70 návrhov opozície, pričom ten, kto spravuje krajinu, vie, že musí mať nejaký aj časový harmonogram, keďže ráta aj so zahraničnými cestami a delegáciami. Ak sa prihlásim do rozpravy, tak tým dávam opozícii ďalší čas navyše, aby sa prihlásila a reagovala na mňa s niekoľkými faktickými poznámkami. Radšej teda mlčíme. Ja mám doma desať prejavov, ktoré som chcel predniesť, pričom ma od nich kolegovia odhovorili, pretože normálne tam rozprávať ani nejde. Treba ale priznať, že novým rokovacím poriadkom sa atmosféra trochu zmenila.

Pán poslanec Dostál sa v parlamente prezentuje ako predseda inej strany, nie strany Slobody a Solidarity, za ktorú kandidoval. Denne tu vystupuje dve hodiny čistého času, pričom predstavuje stranu, ktorá má 0,06 % voličov. V zahraničí je situácia taká, že čas na rokovanie o bode programe sa rozdelí podľa toho, kto aký počet občanov reprezentuje. Keby to zaviedol Smer, tak sa celá krajina vzbúri, že sme nedemokratickí.

Ak sa dotkneme ešte zahraničnopolitických tém, ktoré rezonovali v poslednom období, tak podľa premiéra Fica smerujeme do jadra, ale nezískali sme európsku liekovú agentúru. Andrej Kiska v Európskom parlamente rečnil o ruskej propagande a v tom istom čase vystúpil Andrej Danko v ruskej Štátnej dume. Všetky udalosti boli komentované z obidvoch pólov. Ako ich vnímate vy?

Na obidva prejavy sa dá pozerať tak, že aj v spoločnosti sú dramaticky rozdielne názory. Ak by sme sa pozreli na prieskumy verejnej mienky, tak pocity nie sú vždy v súlade s tým, čo je deklarované v zakladajúcich zmluvách. Aj Danko, aj Kiska vyjadrili názory istej časti obyvateľstva, ale si myslím, že nemusí byť skutočne na škodu, aby sa takéto veci konzultovali s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré je hlavným nositeľom zahraničnej politiky, čo sa týka realizácie, nie hierarchie. A ak v médiách zaznela kritika za vystúpenia Danka v Štátnej dume, tak som registroval aj u veľkej časti obyvateľstva veľkú kritiku na vystúpenie pána prezidenta.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…