Ako vnímate voľbu riaditeľa RTVS?
Myslím si, že to bolo úplne štandardné, tak ako sme na Slovensku zvyknutí. Urobili sa nejaké dohody a podľa mňa bol okolo toho zbytočný lomoz. Riaditeľ RTVS nie je až takou významnou osobou, pre ktorú by sa rozpadala vládna koalícia, a to nemám na mysli iba túto súčasnú. Je úplne normálne, že keď sú dvaja kandidáti a nie je koaličná dohoda, tak si v princípe každá politická strana môže podporiť kandidáta, ktorého chce. Keď bolo druhé kolo, tak sa dohodli, že podporia toho kandidáta, ktorý nakoniec tú väčšinu získal. Čo mňa mrzí, je to, že bolo okolo toho také zbytočné pnutie a napätie.
V Smere sa ukázalo, ako keby sa Marek Maďarič vyhraňoval voči tomu väčšinovému prúdu, ktorý podporoval Jaroslava Rezníka. Nie je to podľa vás ďalšia osoba, ktorá je nespokojná vo vašej strane?
Nemyslím si, že Marek Maďarič je nespokojný v Smere. Toto bola jeho absolútne osobná priorita a je trošku škoda, že to nadradil nad dohody, ktoré Smer urobil. Dúfam, že on ako minister kultúry teraz navrhne, akým spôsobom voliť riaditeľa RTVS, ak teda s takouto voľbou nebol spokojný a ak tvrdíme, že by to nemali robiť politici. Ja si nemyslím, že tento spôsob voľby by bol zlý. Volíme tak nakoniec aj generálneho prokurátora, ktorý je oveľa významnejšou osobou v krajine, než je riaditeľ verejnoprávnej televízie. Nechcem znižovať nejako dôležitosť tejto inštitúcie, ale predsa len generálny prokurátor je významnejší a ešte aj skutočne nezávislý. Myslím si však, že sa okolo toho robila skutočne veľká dráma.
Keď sme pri Markovi Maďaričovi, tak vy ste sa s ním dostali aj do takého menšieho sporu, pričom povedal, že si vás nespája s budúcnosťou strany Smer.
Nie, ja som sa s ním nedostala do sporu, to on, a to pre mňa úplne nepochopiteľne. Ja si určite spájam svoju budúcnosť so stranou Smer a určite nemám dôvod si v tejto chvíli spájať svoju budúcnosť s nejakými inými stranami či aktivitami. Navyše ma mrzelo, že Marek Maďarič na mňa zaútočil takýmto osobným spôsobom a z dôvodu, že som patrila k tým, ktorí ho kritizovali za kampane, ktoré pokazil, a za ideológiu, ktorú razil a ktorá sa neosvedčila pre Smer. Maďarič takéto veci nedokáže zvládnuť s noblesou, takže sa ho to pravdepodobne nejako dotklo, a preto sa potreboval takto vyzúriť.
Vy ste celkovo dosť kritická voči Smeru. Kritizujete dlhodobo aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Akú máte spätnú väzbu od ľudí zo Smeru alebo aj od obyčajných ľudí?
V prvom rade treba povedať, že kritika vo vnútri strany je úplne v poriadku a nie je na tom nič nenormálne. Práve naopak, všade v demokraciách, ktoré fungujú trošku dlhšie ako tá slovenská, je úplne bežné v politických stranách a hnutiach, že prebiehajú aj veľmi kritické diskusie. Navyše som presvedčená, že vždy je lepšie, keď tá kritická diskusia prebieha priamo v strane, ako keď má byť strana vystavená útokom zo strany opozície alebo médií. V tomto máme však ešte na Slovensku deficit a musíme sa to naučiť. Moja kritika nebola nikdy samoúčelná a vždy sa o niečo konkrétne opierala a aj k niečomu konkrétnemu smerovala.
Nemôžem povedať, že by som mala nejaké negatívne odozvy alebo že by bol preto niekto na prášky. Úplne normálne sa stretnem s kýmkoľvek zo Smeru a nevidím v tom žiaden problém. Pomerne dosť intenzívne komunikujem cez sociálne siete, keďže my europoslanci sme do toho priestoru vytláčaní médiami, keďže nemajú o nás až taký záujem, tak tie ohlasy od ľudí aj na moje kritickejšie vyjadrenia sú pozitívne.
Ak sa dotkneme vašej aktivity na Facebooku, tak vy tam dosť rázne a často kritizujete aj kotlebovcov. Ste aj v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov. Nedávno prišla aj iniciatíva generálneho prokurátora na návrh rozpustenia Kotlebovej ĽSNS. Vtedy ste sa na vašej sociálnej sieti dostali aj do takej slovnej hádky s Igorom Matovičom.
Igora Matoviča nebudem komentovať, pretože Matovič má skutočne psychické problémy a podľa mňa takýchto ľudí by sme nemali vťahovať do nejakých vecných debát. Pán Matovič sa potrebuje dať psychicky do poriadku, takže na to si počkám a potom si počkám, kedy sa mi ospravedlní. Čo sa týka podnetu generálneho prokurátora, tak ten hodnotím veľmi pozitívne a dúfam, že súd rozhodne na základe konkrétnych faktov a toho všetkého, čo poslanci za ĽSNS už všetko povedali. Dúfam, že táto strana bude zrušená a v budúcnosti bude aj zákonná norma, ktorá zakáže politickú činnosť aj ľuďom, ktorí šíria rasistické, extrémistické a fašistické názory.
Je to podľa vás také riešenie, že aj v spoločnosti vymiznú extrémistické nálady?
Extrémistické nálady vždy boli a vždy budú, pretože spoločnosť je nejakým spôsobom stratifikovaná, takže súčasťou spoločnosti sú aj takéto názory. Našou úlohou z pohľadu legislatívcov je, aby sme mali primerané zákony, aby sa takíto ľudia nedostávali do volených funkcií. Musím povedať, že to bola aj naša chyba a chyba Smeru, že kotlebovci dostali možnosť kandidovať vo voľbách, či už do VÚC, alebo aj do parlamentu.
V akom zmysle chyba?
Tak, že sme nemali primeranú legislatívu a že sme nevyužili vopred legislatívu, ktorú už máme, aby vôbec takáto strana bola vyhodnotená na základe svojho konania a na základe šírenia nenávistných rečí ako strana, ktorá nemôže kandidovať.
Nie je chybou aj to, že Smer je najdlhšie vládnucou stranou a stále je tu veľa nevyriešených korupčných káuz?
Myslím si, že keď je niekto nahnevaný na Smer alebo keď sa niekomu nepáči Smer, tak v parlamentných voľbách mal 26 iných politických strán a hnutí, ktorým mohol dať svoj hlas. Pre mňa je to len výhovorka, ktorú využívajú voliči ĽSNS, ktorí hovoria, že to bola akási protestná voľba. Voliť fašistov nie je protestná voľba. Ak sa vám nepáči nejaká politická strana alebo hnutie, tak máte množstvo iných možností, ako voliť. Odôvodňovať svoj hlas pre fašistov tým, že nie som spokojný s vývojom počas vlády nejakej strany, to je veľmi falošné a nie je to ani cesta.
Stretávate sa v Európskom parlamente s kritikou okolo toho, že máme v parlamente kotlebovcov?
Nemyslím si, že by niekto Ľudovú stranu Naše Slovensko riešil na pôde Európskeho parlamentu. Tam, keď prebiehajú diskusie, tak skôr o náraste extrémizmu naprieč Európskou úniou a o tom, aké prijať opatrenia, aby sme tieto negatívne tendencie eliminovali. Nikto však nepozná názov Kotlebovej strany. V princípe sú takéto strany hodnotené ako fašistické.
Pred pár dňami sa Richard Sulík pustil do premiéra Roberta Fica s tým, že sme prijali tajný záväzok a jeho vláda prisľúbila, že budeme plniť kvóty na migrantov. Súvisí to s tým, že Európska komisia na nás nevyvíja rovnaký tlak ako v prípade Česka, Poľska a Maďarska. Aký je na to váš pohľad?
Je mi veľmi ľúto, že Richard Sulík takýmto spôsobom klame, pretože to nie je pravda. Navyše Slovenská republika a vláda Roberta Fica bola jediná zo všetkých členských štátov, ktorá sa obrátila priamo na Súdny dvor Európskej únie. Je veľká škoda, že predseda liberálov používa v politike takéto prostriedky, ako je klamanie. Robert Fico neurobil žiadnu tajnú dohodu, na to je príliš skúsený politik a štátnik. Richard Sulík len veľmi hlúpo zneužil to, že Slovensko sa nedostalo medzi krajiny, voči ktorým začala Európska komisia konanie. Namiesto toho, aby ho ako predseda opozičnej strany ocenil.
Slovenská republika dostala takisto pokarhanie za to, že neplní dohodnutý relokačný systém. Keďže sme sa obrátili voči tejto veci na Súdny dvor, tak nie je medzi tými krajinami, voči ktorým je takéto konanie vedené. Pravdepodobne aj preto, že sa čaká na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci našej sťažnosti, a taktiež to súvisí aj s tým, že sme spolupracovali s krajinami, ktoré sa zúčastnili tej relokačnej schémy. Napríklad sme pomohli Rakúsku, keď potrebovali umiestniť niekoľkých žiadateľov o azyl, a pomohli sme im s azylovou procedúrou. Musím povedať, že z Richarda Sulíka som veľmi sklamaná.
Celkovo je medzi obyvateľmi Slovenska veľmi nízka dôvera voči Európskemu parlamentu a nestotožnenie sa s touto inštitúciou. Čím to podľa vás je a ako to vy vnímate ako europoslankyňa?
Myslím si, že je to tým, že občania v princípe vôbec netušia, aké kompetencie má Európsky parlament a aké robí rozhodnutia. Slovenské médiá taktiež vydávajú množstvo zmätočných informácií, napríklad aj o relokačných schémach, ktoré absolútne neboli na schválení Európskeho parlamentu, ale ministrov vnútra. Práve náš minister proti tomu hlasoval. Žiaľbohu, na Slovensku pôsobia politické hnutia a strany a tiež rôzne konšpiračné médiá, ktoré klamú občanov a dávajú im nepravdivé informácie. Potom si občania na základe týchto nepravdivých informácií vytvárajú aj obraz o Európskom parlamente.
Keď sme sa bavili aj o Slovenskej televízii, tak si spomeňme, kedy boli naposledy pozvaní europoslanci na nejakú debatu o dôležitých témach Európskeho parlamentu. Ja osobne som tam bola pred tromi rokmi na začiatku tohto legislatívneho obdobia, keď nám tam pán redaktor vtedy povedal, že nás budú každého pol roka pozývať. Takže ak ľudia nemajú informácie, tak na základe čoho sa potom majú rozhodovať?
Môžete nám teda priblížiť, na čom v súčasnosti pracujete?
Momentálne sa pripravuje revízia Dublinského dohovoru, čo je príprava spoločnej azylovej a migračnej politiky. Taktiež sa pripravuje konštrukcia bezpečnosti a obrany Európskej únie aj v súvislosti s migračnou politikou, ale najmä v súvislosti s teroristickými útokmi. Pripravuje sa aj otázka harmonizácie sociálnych politík, ktorú ja osobne považujem za veľmi dôležitú, pretože je už neúnosné, aby po takom dlhom čase boli také priepastné rozdiely v príjmoch medzi občanmi členských štátov EÚ. Osobne sa v rámci ochrany spotrebiteľa venujem dlhodobo téme rozdielnej kvality potravín, ktorá je veľmi dôležitá aj vo vzťahu k slovenským občanom.
Čo sa týka harmonizácie sociálnych politík, vy sa dokonca aj veľmi podporne vyjadrujete voči štrajku v bratislavskom Volkswagene.
Áno. My by sme chceli tieto sociálne rozdiely odstraňovať v rámci novej konštrukcie Európskej únie, ktorá sa teraz pripravuje. To znamená posilniť kompetencie európskych inštitúcií v oblasti sociálnych politík, kde niektoré prvé opatrenia už boli urobené vo vzťahu k dopravcom. Bolo by však veľmi dobré, keby sme pokračovali v týchto opatreniach a keby sme v nejakom časovom horizonte dokázali dosiahnuť, aby neexistovali také sociálne rozdiely u jedného výrobcu.
Ak je jedna fabrika, ktorá má viaceré pobočky vo viacerých štátoch EÚ a vyrába v rovnakej kvalite rovnaké produkty, tak predsa zamestnanci v jednej fabrike nemôžu zarábať trojnásobne menej ako zamestnanci v druhej fabrike. Začiatkom tohto úsilia je príprava európskej minimálnej mzdy, od ktorej by sa mala táto harmonizácia sociálnych politík odraziť. Bude to trvať veľmi dlho, pretože sa bude veľa krajín vyhovárať, ale to je poctivosť, ktorú musíme ľuďom ponúknuť, aby mali kvalitnejší život.
