Líder opozície nemusí sedieť v parlamente, hovorí Galko. A prezrádza, v čom sa rozchádza so Sulíkom

0
Ľubomír Galko a Richard Sulík (Autor: TASR)

Čo by mohlo Slovákom pomôcť zdvihnúť životnú úroveň?

Zlepšenie podnikateľského prostredia, menej korupcie a lepšia vymožiteľnosť práva. Ak sa podarí aspoň čiastočne tieto tri veci zlepšiť, dostane sa do ekonomiky oveľa viac peňazí, ktoré ju roztočia a profitovať budú úplne všetci – podnikatelia, zamestnanci, dôchodcovia, študenti, skrátka všetci.

Je zvyšovanie minimálnej mzdy tým krokom, ktorý pomôže nízkopríjmovej časti obyvateľstva tak, ako to tvrdí Smer?

Nie je a nikdy nebolo. Najviac pomôže, ak sa uvoľnia ruky zamestnávateľom, odbúra sa im byrokracia, znížia dane, odvody. Ak sa začne dariť zamestnávateľom, bude sa dariť aj zamestnancom, bude viac práce, vyšší dopyt po zamestnancoch, budú rásť mzdy – aj tým nízkopríjmovým častiam obyvateľstva. Sú to spojené nádoby. 

Opozícia stráca lídrov. Čo s tým? Budú ďalší?

Zatiaľ jediný, kto odišiel z politiky, je Daniel Lipšic. Poslanec Procházka ako líder tiež skončil, ale za ním nikto neplače. Tak by som to zas nedramatizoval. Pozrime sa na to z tej strany, že sa tu otvára priestor pre ďalších poslancov, ktorí si trúfnu. Lídrami sa stanú tí, ktorí si túto pozíciu sami vybudujú – svojou charizmou, prirodzeným rešpektom. Lídrom sa nestane ten, koho pomenujú médiá alebo opoziční poslanci. Mám však obavu, že ak sa hovorí na Slovensku o lídrovi, ktorý neprichádza, reč je v skutočnosti o akomsi mesiášovi. 

Vy si trúfate?

Byť mesiášom? (Smiech). Som podpredsedom najsilnejšej opozičnej strany. Sústredím sa na svoju prácu a tou je snaha urobiť Slovensko lepším, hoc aj z opozičnej strany. SaS má kvalitný program, ktorého som spoluautorom a som pripravený v prípade účasti strany SaS v ďalšej vláde uviesť riešenia v ňom obsiahnuté do života ľudí. Ale ak sa pýtate, či si trúfam postaviť sa do prvej línie a bojovať za lepšie Slovensko, tak áno, trúfam.

Dobre, ale kto bude hlavným lídrom opozície?

Tým je Richard Sulík, predseda najsilnejšej opozičnej strany, rovnako ako ním bol doteraz.

Ale ten nie je v slovenskom parlamente.

Líder nemusí sedieť v pléne národnej rady, ale musí byť bytostne spojený so Slovenskom, s domácou politikou a s problémami, s ktorými doma zápasíme. To všetko Richard je. Navyše, väčšinu času trávi na Slovensku, práca europoslanca si nevyžaduje tráviť veľa času v Bruseli či v Štrasburgu. Zároveň jeho pôsobenie v Európskom parlamente kladie vyššie nároky na jeho podpredsedov, ktorí ho počas neprítomnosti zastupujú. Našťastie, SaS nie je stranou jedného človeka, čo je aj v tomto prípade dobre. 

Najčastejšie je vidieť na spoločných TB, napríklad s OĽaNO, vás. Máte to tak dohodnuté? Alebo je to nejaký signál?

Nemáme. Vždy sa dohodneme podpredsedovia medzi sebou, kto ide. Jana Kiššová a Jozef Mihál sa venujú skôr odborným témam – hospodárstvu, daniam. Ja stíham popri otázkach bezpečnosti a boja proti korupcii riešiť aj vnútrostranícke záležitosti. Ak ide o veci týkajúce sa poslaneckého klubu, ide na tlačovku zvyčajne aj Natália Blahová ako jeho šéfka. 

Spýtam sa teda inak. Kto je dvojka v strane? Máte síce troch podpredsedov, no je u vás niekto takzvaným korunným princom pre prípad, že to Richard Sulík zavesí na klinec? 

Dvojka v strane alebo ak chcete „korunný princ“ (smiech) nevznikne v strane tým, že sa tak ja alebo my vo vedení v strane rozhodneme. Bolo by to síce významné rozhodnutie, no zďaleka by nestačilo. Tak sa poradie v strane neurčuje.

A ako sa určuje?

Podľa mňa ju určuje reálny dopyt v celej strane. Dvojka v strane je človek, ktorému telefonujú bežní členovia strany, keď sa im nepodarí spojiť sa so Sulíkom a požiadajú ho o riešenia problému. Dvojku členovia strany pozvú na stranícku akciu do regiónu, ak predseda  nemôže. A dvojku si volajú ako politickú podporu menej známi poslanci alebo neposlanci, ak si napríklad zorganizujú svoju odbornú tlačovku, ak predseda nemôže. A v neposlednom rade dvojkou v strane je politik, ktorého tak vnímajú novinári. Jednoducho, prirodzene vznikne.

Takže ste dvojka v SaS. 

Máme viac dvojok (smiech). 
 

Hovorí sa o vás, že sa Sulíkovi podobáte, čo sa týka názorov.

Máme ich veľa spoločných, ale sú aj témy, kde máme iný pohľad. Vôbec nie sme so Sulíkom rovnakí.

Navonok to tak nevyzerá.

Lebo necítime potrebu ich riešiť cez médiá. Vydiskutujeme si ich medzi sebou a vždy sa dokážeme dohodnúť. 

Tak nejaké rozdiely v názoroch prezraďte.

A aká oblasť vás zaujíma?

Napríklad vzťah k EÚ, k NATO…

Napríklad si myslím, že integrácia v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky EÚ (v rozumnej miere) je žiaduca a veľmi ju podporujem. Richard sa jej síce nebráni, ale mexické vlny práve pri nej nerobí. Čo sa týka NATO, situácia je obdobná, on by najradšej zakomponoval do téz SaS zásadu, že NATO môže robiť len obranné operácie, týkajúce sa jednotlivých členských krajín, ja zasa akékoľvek operácie, ak to vyžaduje bezpečnostný záujem Západu. Myslím si, že niekedy je potrebné, aby NATO splnilo úlohu svetového policajta. Napríklad aj teraz – pri migračnej kríze.

Ale náhľad na migračnú krízu máte totožný, nie?

Ja posudzujem riziká nekontrolovaného prílevu nelegálnych migrantov z hľadiska vonkajšej a vnútornej bezpečnosti, Richard Sulík sa venuje aj islamu ako náboženstvu, kompatibilite kultúr a podobne. Veľa o tom číta, dosť o tom aj píše. Takéto veci ja neriešim. Strana SaS však má na migračnú krízu spoločný postoj, na ktorom sme sa všetci dohodli a z ktorého vychádzame. 

V čom sa ešte líšite, napríklad v domácej politike alebo vnútrostraníckych témach?

Máme napríklad trochu iný názor na tvorbu kandidátky alebo prácu v regiónoch. V naozaj dôležitých témach sme však zajedno. 

A čo máte teda vlastne úplne spoločné?

Boj proti korupcii, takisto zvyšovanie ekonomickej slobody, snahu o štíhly štát, zlepšenie podnikateľského prostredia, nízke daňové a odvodové zaťaženie pre podnikateľov aj zamestnancov, odstránenie byrokracie. Je to obrovské množstvo – všetko sú to veci, ktoré charakterizujú liberálnu pravicovú stranu, ktorou SaS od svojho vzniku je. 

A čo osobné slobody? 

To je takisto súčasť našej hodnotovej výbavy. Otázka je, aký veľký akcent im dávame v politickej práci. Poviem to otvorene, moja parketa to nie je, venujem sa prednostne vonkajšej a vnútornej bezpečnosti a boju proti korupcii, ale každý posun smerom k väčšej slobode jednotlivcov a väčšej spokojnosti ľudí so štátom, v ktorom žijú, má moju podporu. 
 
- Reklama -