Kto porazí Kotlebu? Je silný aj preto, lebo sa sám stal symbolom odporu, nalial čistého vína k župným voľbám Chmelár

0
Eduard Chmelár, politický analytik (Autor: Archív Eduarda Chmelára)

Ako hodnotíte vznik protikotlebovskej koalície v Banskobystrickom kraji?

To je zmätočná informácia, ktorá vznikla tak, že závery pondelkovej diskusie kandidátov v Banskej Bystrici si médiá zle vysvetlili. Samotný moderátor po debate nadobudol dojem, že všetci účastníci sa dohodli, na jeseň z tejto dohody vzíde jeden kandidát a „Kotlebove dni sú spočítané“. Tak to však nie je. Memorandum o spoločnom postupe je v podstate iba iniciatíva Stanislava Mičeva, ktorú okamžite odmietol Ján Lunter, Milan Urbáni a Igor Kašper, Ivan Saktor a Martin Juhaniak sa nevyjadrili a Martin Klus podmienil svoj podpis súhlasom ostatných. V sobotu sa teda nič podpisovať nebude.

Má takýto spoločný postup kandidátov, ktorí sa chceli dohodnúť, že sa dohodnú, obdobu na Slovensku?

Nie je to štandardný postup, ale nie je to ani štandardná situácia. Jej vinníkom nie sú kandidáti, ale koaličné strany, ktoré v sebeckej vidine volebných ziskov v ostatných krajoch fakticky hodili Banskobystrickú župu cez palubu a zmenili systém volieb na jednokolový – a práve to nemá obdobu nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom kontexte. Tu sa môže pri nízkej volebnej účasti pokojne stať, že zvíťazí kandidát, ktorému odovzdá hlas iba desať percent oprávnených voličov. A to je pre demokraciu skutočná hrozba, nie spájanie kandidátov, ktorí chcú tomuto výsledku zabrániť.

Pointou zamýšľanej koalície je, respektíve malo byť, že do septembra budú kandidáti postupovať každý za seba a potom zhodnotia, kto má z nich najväčšie šance, a ten sa za podpory ostatných postaví proti Marianovi Kotlebovi. Včera v televíznej diskusii dostal Martin Klus, jeden z kandidátov, otázku, akým spôsobom majú ošetrené, že ostatní budú naozaj podporovať jediného kandidáta. Bol v rozpakoch a pripustil, že niektorí kandidáti s tým majú problém už teraz, ale tí relevantní nemajú. Zrazu je situácia iná. Má to v tomto svetle tá koalícia vôbec zmysel?

Samozrejme, že má zmysel hľadať dohodu, ale chcelo by to viac politickej zrelosti a triezveho úsudku. Dnes si ešte všetci myslia, že do konca leta dokážu voličov presvedčiť, že oni sú tí praví, ale na to je už veľmi málo času. Už dnes je jasné, kto hrá prvú ligu a kto je tam len do počtu. Mičevov postup považujem za správny, lebo pravidlá by mali byť jasné už teraz.

Myslíte si, že v momente, keď sa bude lámať chlieb, dokážu títo kandidáti potlačiť svoje egá a podriadia sa takejto dohode?

Z reakcií na Mičevovo memorandum mám obavy, či toho budú schopní. Nevedia sa totiž zhodnúť ani na mechanizme uznania najsilnejšieho kandidáta. Z logiky vecí vyplýva, že by to mal byť kandidát, ktorý bude mať v septembri najvyššie preferencie. Ale viacerí z nich už teraz špekulujú, že to ešte neznamená, že bude najprijateľnejší aj pre voličov ostatných kandidátov. Stanislav Mičev ako jediný jednoznačne povedal, že bude akceptovať dohodu, ale akú dohodu, keď žiadna neexistuje?

Nie je tento postup „všetci proti jednému“ prejavom skôr slabosti ako spolupráce? Pripadá mi to veľmi porazenecké…

Spýtam sa inak: nie je odmietanie Mariana Kotlebu chodiť do diskusií prejavom zbabelosti? Nie, je to prejav taktiky, na ktorú má právo. Rovnako aj iní kandidáti hľadajú svoju taktiku. A keďže nie sú takí mediálne známi ako Kotleba, nemôžu si dovoliť ten luxus čakať na vyzývateľa a musia tvrdo pracovať na vlastnom zviditeľnení. Andrej Kiska dva roky pred prezidentskými voľbami nerobil nič iné, ako míňal obrovské peniaze na to, aby si ľudia vôbec zapamätali, kto to je. Toto Kotleba robiť nemusí, kým ostatní kandidáti áno, preto je aj ich taktika odlišná. A spojiť sa musia nie preto, lebo si na neho netrúfajú, ale preto, že táto vládna koalícia zmenila zákon, ktorý dostal Kotlebu do výhody.

Ktorý z nich bude podľa vás nakoniec tým, kto vyzve Kotlebu?

Osobne to vidím na súboj Mičeva a Klusa, v ktorom má mierne navrch Mičev. Klus totiž obhajuje status quo v kraji, kde sú ľudia najviac nespokojní s vývojom v republike. To prosto nejde. Väčšina ľudí chce zmenu. Okrem toho je pre vidieckeho voliča ešte stále príliš uhladený, strojený, čo tunajší ľudia jednoducho nemajú radi. Mičev má zasa opačný problém, je síce vysoko kompetentný, čo sa odráža na jeho sebavedomí, mal by však svoju komunikáciu zjemniť, aby nepôsobila arogantne.

Ale všetko môže byť napokon inak, lebo Smer napriek deklarovanému postoju, že nepostaví svojho oficiálneho kandidáta, intenzívne hľadá svojho „občianskeho“. Ponuku už mal dostať napríklad primátor Banskej Bystrice. Takýto postup prezrádza rastúce obavy vo vládnom tábore, že to prepálili, že doteraz známi kandidáti sú príliš slabí na to, aby porazili Mariana Kotlebu, a preto sa hľadá niekto ďalší. K takému scenáru som však veľmi skeptický, je to príliš prekombinované.

A môže súčasného župana vôbec, či už spomínaný „možnomičev“, alebo niekto iný poraziť?

Prirodzene, že môže, ak sa nájde silný kandidát, ktorý sa stane symbolom zmeny. Toto kritérium zatiaľ nespĺňa žiaden z kandidátov. Kotleba je silný aj preto, lebo sa sám stal symbolom odporu. Jeho démonizovanie prispelo k mýtu, že sa ho všetci boja, lebo on jediný tu vie urobiť poriadok. No, nevie. Veď jeho štyri roky v kresle župana sú z pohľadu rozvoja kraja čistou katastrofou. Napriek tomu pri Kotlebovi funguje zaujímavý fenomén – ľudia ho nevnímajú ako toho, kto v Banskobystrickom samosprávnom kraji štyri roky vládol a je zodpovedný za stav financií, ale stále ako niekoho, kto je v opozícii. Niečo podobné môžeme pozorovať pri Oskarovi Dobrovodskom. Dodnes mi nepríčetní jedinci vypisujú, čo som urobil pre chudáka Oskara (akoby bolo mojou občianskou povinnosťou riešiť jeho susedské spory), pritom tento človek je už štvrtý rok župným poslancom a nikto z týchto ľudí si nekladie otázku, čo urobil pre nich. Kotlebu treba jednoducho brať na politickú zodpovednosť.

To boli kandidáti, čo ešte bude vo voľbách rozhodovať?

Na prvom mieste je to voličská účasť. Pri vyššej účasti Marian Kotleba nemá prakticky žiadnu šancu. Ďalším faktorom, ktorý som už spomenul, je výrazný spoločný kandidát, ktorý bude vnímaný ako symbol pozitívnej zmeny. Tretím dôležitým kritériom je, či sa voličov podarí presvedčiť, že Marian Kotleba predstavuje nebezpečenstvo pre slobodu a demokraciu na Slovensku.

Nevidím tu zatiaľ takú mieru znepokojenia. Pritom Marian Kotleba nijako nezmenil svoje názory z čias, keď bol pouličným bitkárom, hajloval a promenádoval sa po námestiach v gardistickej uniforme. Nijako sa nedištancoval od svojho plánu zlikvidovať demokraciu a zaviesť tu stavovský štát na vodcovskom princípe – len už nemôže takéto postoje formulovať verejne, aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Tí, ktorí ho považujú za neškodného vlastenca, sa desivo mýlia. Kotleba je extrémnejší ako väčšina predstaviteľov nacionálneho populizmu v Európe.

Marine Le Penová sa verejne dištancovala od rasistických názorov, niekoľkokrát odsúdila holokaust a bola sa pokloniť jeho obetiam pri pamätníkoch. Kotleba nikdy neodvolal svoje hanlivé názory na bojovníkov za slobodu, ktorí padli v Slovenskom národnom povstaní, nikdy nepoprel svoj obdivný postoj k zločineckému Tisovmu režimu, odmieta odsúdiť holokaust a vo funkcii župana sa dokonca odmietol pokloniť aj pamiatke stoviek slovenských žien a detí zavraždených nacistami v Kremničke. Odpornejšie politické gesto som ešte nevidel. A takéhoto darebáka, ktorý napľuje do tváre obetiam nacistických zverstiev, považuje niekto za vlastenca? Takto sa nespráva národovec, ale obyčajný fašista. Fašista, ktorý si neváži ani ľudský život, ani slobodu, ani jej národné obete. Práve preto neustále zdôrazňujem, že tohtoročné župné voľby sú len o Marianovi Kotlebovi.

Je absolútne nezaujímavé, kto sa stane županom v Bratislave, Žiline alebo v Košiciach. V Banskej Bystrici ide o budúcnosť štátu. Buď Marian Kotleba prehrá a v tom prípade prehrá všetko a v parlamentnej opozícii bude izolovaný a utlmený ako každý extrémista a postupne sa od neho odvrátia aj všetci tí, ktorí vďaka nemu v kraji ryžovali. Alebo vyhrá a v tom prípade ho už nezastaví nič. Človeku, ktorý vie, kde je sever, netreba vysvetľovať, aké by to malo následky.

- Reklama -