Klus pre PL.sk bez okolkov: Na politiku EÚ sa pozerám rovnako ako Sulík, som len väčší diplomat. O Lajčákových šanciach na šéfa OSN si myslí toto

0
Martin Klus, tímlíder strany SaS pre Zahraničnú politiku a politický systém (Autor: SITA)

Ako hodnotíte pripravenosť Slovenska na bratislavský summit?

Vláda sa navonok tvári, že nenechala nič na náhodou. Či sme to zvládli, ukáže až realita. Máme skúsenosti z minulosti, hoci stretnutie takéhoto rozmeru sme zatiaľ mali len jediné, išlo o známe stretnutie Bush – Putin, ale tá skúsenosť tu je. Snáď nič nevybuchne a myslím si, že sa európski predstavitelia budú u nás cítiť dobre.

Čo by ste vy osobne označili za vlajkovú loď summitu?

Jednoznačne najdôležitejšie, čo nás čaká, je vyrovnať sa s vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie. A to napriek tomu, že Donald Tusk sa ešte niekoľko dní pred summitom tváril, že to nebude len o Británii, resp. Británia bude postranná téma. Ale to je to, čo najviac kvári európskych lídrov. Ak sa podarí úspešne zvládnuť vystúpenie Británie z EÚ, zvyšujú sa šance, že Únia si môže udržať celistvosť a v istých okamihoch sa dokonca môže posunúť vpred. Nemuseli by už prísť žiadne brexity, veď sa hovorí o vystúpení Francúzska, v minulosti sa riešilo vystúpenie Holandska či ďalších európskych krajín ako napríklad Českej republiky či Poľska. Je dôležité, ako sa s tým európski lídri vyrovnajú, ale myslím si, že prejav Jeana Claudea Junckera to celé naštartoval a lídri sa k tejto otázke v Bratislave vrátia či už formálne alebo neformálne .

Vyjadrili ste sa, že cieľom bude odkaz svetu, či je Európa schopná hovoriť jedným jazykom. Je to podľa vás reálne? 

Určite áno. Otázka je, že v čom by mal zaznieť. Na summite by sa mali otvoriť tie témy, pri ktorých Európa môže svetu ukázať, že dokáže nájsť kompromisy. Takouto témou by mohla byť európska pohraničná pobrežná stráž, kde je pomerne jednoznačné stanovisko lídrov, že je dôležité strážiť hranice, aby sme nezažili to, čo minulý rok. Prípadne téma brexitu – 27 európskych lídrov sa pravdepodobne zhodne na tom, že Británia si nemôže vyberať, ktoré časti zo štyroch slobôd si zoberie a ktoré nie. Musí zaznieť jasný odkaz, ako chcú lídri EÚ komunikovať pozitívne témy smerom navonok.

Naopak, pri ktorej téme neočakávate zhodu?

Pomerne veľký rozdiel je vo vnímaní migračnej krízy, v ktorej tzv. mediteránske štáty, ako Taliansko, Grécko prípadne Francúzsko, a predovšetkým európski poslanci majú v tomto smere až radikálne postoje. Oproti tomu stoja hlasy Maďarska, Poľska, Slovenska a Českej republiky ako vlajkových lodí, podobné hlasy však občas prichádzajú už aj z Rakúska či dokonca Švédska. Tam je to rozdelenie Európy najväčšie a, bohužiaľ, myslím si, že v tomto smere Európa v blízkej dobe nenájde zásadnejší kompromis.

Čo bude mať bežný občan z bratislavského summitu?

Pokiaľ hovoríme o bežných občanoch napríklad Bratislavy, tak dopravné obmedzenia si všimnú asi všetci. Bohužiaľ, to patrí k tomu. Reálne je akreditovaných asi 1 300 novinárov. Slovensko má šancu adekvátne sa zviditeľniť a naštartuje sa bratislavský proces, ktorý sa bude spomínať niekoľko mesiacov. To všetko sú dôležité momenty. Ak sa summit podarí, osobne si myslím, že je to výborný predpoklad pre ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby mu stúpli šance na post generálneho tajomníka OSN. Ak sa dobre naštartujú procesy, môžeme byť vnímaní ako schopný sprostredkovateľ, niekto, kto je nad vecou, čím by sa posilnila aj pozícia našej diplomacie.

Keď ste spomenuli Miroslava Lajčáka, ako vy osobne vnímate jeho šance na funkciu šéfa OSN? V prvej neoficiálnej voľbe skončil predposledný, ale následne si výrazne polepšil a v ostatných dvoch neoficiálnych voľbách skončil na druhom mieste.

Ešte pred pár týždňami by som povedal, že sú veľmi mizivé. Zdá sa však, že vďaka zvládaniu predsedníctva, ale aj pre lobby, ktorú rieši aj premiér Fico a aj na eurovýbore sa netajil tým, že cesta do Ruska mala podstatne širší rozmer, rozmer lobovania za nášho kandidáta, sú šance – ako ste naznačili – pozitívnejšie. Veľa závisí od Ruska ako od kľúčovej krajiny s právom veta. Keby povedalo, že sú tu nepísané pravidlá a generálnym tajomníkom má byť niekto z východnej Európy, šance neoficiálne prvého kandidáta, bývalého portugalského premiéra Guterresa, by boli výrazne nižšie. Rusko by dokonca mohlo celý proces vetovať a zablokovať. Pán Lajčák sa zdá byť široko akceptovateľný aj pre tých, ktorí mu primárne svoj hlas nedávajú. Jeho šance sú v tejto chvíli pomerne vysoké, obzvlášť, ak sa mu podarí zvládnuť bratislavský summit.

„Ak summit proces posunu Európy naštartuje a vyústi to oslavou Rímskych zmlúv v Ríme v roku 2017, môžeme zohrať až dejinnú úlohu,“ – to sú vaše slová. Skúste byť konkrétnejší.

Vraciam sa v rámci tejto myšlienky k tomu, že ak sa podarí ustáť dezintegračný proces a udržíme EÚ pohromade, to je tá dejinná úloha. Je dôležité sa rozísť s Britániou v dobrom a azda aj Briti pochopia, že sa nechali strhnúť populistami a podmienky vystúpenia pre nich nebudú priaznivejšie, ako keby krajina zostala v EÚ. Dôležité tiež bude to, aká bude súčasná podoba EÚ, tým mám na mysli napríklad aj odkaz na migračnú krízu. Slovensko môže zohrať úlohu v tom, aby Európa nemusela byť závislá na rozhodnutí jednej krajiny, ktorou je dnes Turecko. Ak sa posilní bezpečnosť a v tejto súvislosti sa hovorí napríklad aj o spoločnej armáde Európskej únie, občania môžu začať chápať, že Únia má zmysel, pretože v posledných rokoch nastáva skôr opačný proces a občania strácajú nádej v to, že by Brusel dokázal riešiť ich najdôležitejšie životné problémy.

Aká je pozícia v rámci vašej strany smerom k politike Európskej únie? Váš predseda Sulík je známy svojou častou ostrou kritikou smerom k EÚ, pričom tento váš pohľad je výrazne umiernenejší.

Snažíme sa naše postoje koordinovať. Rozdiel je v tom, že pán Sulík, ako predseda strany, pri pomenúvaní problémov používa iný jazyk, ďaleko ostrejší. V tom je najzásadnejší rozdiel. Pokiaľ ide o jednotlivé časti reformy EÚ alebo vzťah k migračnej kríze, tam je naša strana jednotná. Dosiahli sme kompromis medzi jednotlivými členmi, keď sme vydali ešte minulý rok stanovisko k migračnej kríze, a ako jednotliví členovia sa snažíme toho držať – obzvlášť tí, ktorí sa vyjadrujeme k zahraničnej alebo bezpečnostnej politike, čiže napríklad kolega Galko. Ja tam nevnímam nejaký rozkol. Ja by som pravdepodobne nikdy nepomenoval problémy tak, ako pán predseda Sulík, najmä v súvislosti s moslimskou menšinou na Slovensku. Toto je však pozícia, ktorá sa od predsedu strany očakáva. Keďže ja som tímlíder pre zahraničie a mal by som byť niečo ako tieňový minister zahraničných vecí, odo mňa sa, pochopiteľne, očakávajú skôr diplomatickejšie postoje.

V nedávnom rozhovore pre PL.sk vás pochválil Ľuboš Blaha, predseda európskeho výboru pre európske záležitosti a označil vás spolu s Eugenom Jurzycom za opozičných politikov, s ktorými sa dá pracovať. Ako vnímate toto vyjadrenie?

Predpokladám, že vychádzal z našej spolupráce v eurovýbore, v ktorom je on predseda a ja podpredseda, tam sme odsúdení na spoluprácu. Nezhodneme sa na mnohých témach, veď ja som liberál a Ľuboš Blaha sa netají tým, že je presvedčený marxista. Na druhej strane, práve zahraničná politika je tá časť politiky, v ktorej by sme mali zahodiť niektoré stranícke roztržky a pokúšať sa o spoločný postoj. Takým môže byť napríklad pozícia Slovenska k migračnej kríze alebo napríklad aj k procesu schvaľovania takých dôležitých vecí, ako je zmluva s Kanadou alebo zmluva so Spojenými štátmi TTIP. Tam sa síce s kolegom Blahom nezhodujeme v tom zmysle, že on je vyslovene proti tejto zmluve, ja mám isté výhrady k tejto zmluve, ale zhodujeme sa na tom, že by bolo dobré, keby ju prijímala Národná rada Slovenskej republiky – rovnako ako aj zvyšné národné parlamenty. A práve tie výhrady, alebo možno aj úplné odmietnutie, ako to presadzuje on, by sme riešili na národnej úrovni a mohli by sme tam nájsť vhodný kompromis, pretože tá zmluva má aj množstvo pozitívnych momentov, ktoré sa zas ja snažím na našom výbore akcentovať.

- Reklama -