Situácia okolo kandidátov na post banskobystrického župana sa v posledných dňoch výrazne zmenila, odstúpil jeden z vyzývateľov Mariana Kotlebu Martin Klus. Čo si myslíte o jeho rozhodnutí?
Môžem to hodnotiť z pozície člena okrúhleho stola aj z pozície nezávislého kandidáta. Z pozície člena okrúhleho stola to hodnotím ako individuálnu akciu s nedodržaním dohôd okrúhleho stola. Ako nezávislý kandidát viem, ako dobre je robiť kampaň bez vplyvov politických strán a ich rozhodnutí z centrál.
Niektorí politici začali vzápätí vyzývať aj vás, aby ste z boja odišli. Čo si o týchto volaniach myslíte?
Voľby sú demokratickým nástrojom na výber kandidáta podľa voličových predstáv. Napriek zrušeniu dvojkolovej voľby a ďalším kŕčovitým zásahom politickej reprezentácie do tohto demokratického procesu som od začiatku svojej kampane robil všetky kroky tak, aby sme voličovi nezobrali pocit, že aj jednokolová voľba má stále prvky demokracie. Už pri nástupe do kandidatúry som presne pomenoval svoj cieľ, a tým je odstrániť súčasné vedenie VÚC v Banskej Bystrici, s ktorým evidentne a viditeľne kráča neofašistická ideológia a jej prvky. Dnes bytostne cítime totálnu izoláciu nášho kraja a zúfalstvo ľudí z ďalšieho prepadu dostupných nástrojov na jeho rozvoj. Kvalita života v kraji naďalej klesá a korupcia, rodinkárstvo, zneužitie nástrojov verejnej správy na vlastnú reprezentáciu a reklamu strane sa stalo bežnou súčasťou života reprezentácie VÚC.
Ešte sa vrátim k tým výzvam politikov, pre vás asi nie je príjemné počúvať takéto rady, keď ste posledné mesiace venovali predvolebnej príprave…
Nie je mi príjemné počúvať rady od zodpovedných za tento stav. Ak bol v posledných voľbách do VÚC vygenerovaný Marian Kotleba protestnými voličmi ako snaha prerušiť sieť korupcie a partokracie v kraji či podceňovanie hlasu voliča, dnes je reprezentant extrémnej pravice so svojimi poslancami v parlamente. To sú zreteľné signály o vyspelosti našej politickej kultúry. Následne práve v parlamente došlo k dramatickému podrazeniu nôh demokracii a odsúhlaseniu jednokolovej voľby. No a klinec do hrobu zodpovednosti znamená fakt, že aktuálne koaličné strany nevygenerovali žiadneho relevantného kandidáta na predsedu do VÚC v našom kraji, len využili percentá prieskumov a linkujú scenár, ktorý ešte vôbec nemusí byť správny. Percento zlosti a zúfalstva v našom kraji je omnoho vyššie než prieskumy verejnej mienky.
Dnes (vo štvrtok) ste chceli k tomu zaujať stanovisko, nakoniec tak spravíte zajtra (v piatok). Vo všeobecnosti sa očakáva, že naozaj odstúpite. Ako sa teda rozhodnete?
Od 4. apríla, keď som vstúpil do kampane, bolo mojím cieľom zastaviť arogantnú a nebezpečnú ideológiu schovanú za princípy národa, viery a popieraní historických skutočností a reálnych hodnôt demokracie. Som historik a riaditeľ Múzea SNP, preto za tridsať rokov svojho profesionálneho života mi nik nevyvráti ani historické, ani reálne fakty, ktoré ohlasujú nielen u nás, ale po celom svete tvrdý nástup neofašizmu na scénu. Urobil som všetky kroky kampane so svojím tímom tak, aby som upozornil na poškodený hodnotový systém, nebezpečenstvo, ktoré je naspäť, prvky, ktoré ho charakterizujú, a tiež, ako sa premietol tento stav aktuálne do vedenia župy a rozvoja kraja. Ale urobil som aj všetky kroky k tomu, aby sme nezodpovednú politiku v podobe jednokolovej voľby nahradili zodpovedným rokovaním kandidátov za jedným stolom s jediným cieľom. Zastaviť Mariana Kotlebu v našom kraji, kde bol stvorený revoltou, a vyslať tým signál do celej krajiny na podobné kroky. Dodržím status rokovaní s ostatnými kandidátmi, ktorí, napriek nižším percentám v prieskumoch, majú svoju tvár, odbornosť, svoj občiansky postoj a nie sú štatisti v rukách vyššieho politického marketingu. To, že si dokázali sadnúť za jeden stôl so spoločným záujmom kandidáti kompletného politického spektra a názorov, je víťazstvom týchto volieb. Tretí okrúhly stôl v utorok bol najťažším rozhodovaním medzi osobnými ambíciami, triezvym politickým myslením a tlakom investícií do kampane, tak fyzických, mentálnych, ako aj finančných. Všetci členovia okrúhleho stola sa rozhodli najlepšie a najzmysluplnejšie, ako sa dalo. Toto v skutočnosti nedokážu ani vrcholoví politickí reprezentanti. Imaginárne si podávajú ruky v situácii, ktorú vygenerovali, a to najlepšie cez médiá.
V tomto kontexte dosť prekvapivo vyzneli slová vášho poradcu Radovana Cholevu, ktorý napísal, že nerozumie, prečo otáľate odstúpiť a podporiť Jána Luntera. Ako si vysvetľujete takéto slová na adresu klienta – aby prenechal pozíciu konkurentovi?
Pán Choleva v mojej kampani nepracuje od 31. augusta tohto roka. Splnil svoju úlohu, ktorá sa od neho očakávala, a skončil. Od začiatku septembra nie je v obraze, nebol súčasťou rokovaní okrúhleho stola, nepočul jednotlivých kandidátov, nevidí súvislosti a zmysel prísnych krokov, ktoré sme realizovali. Dnes je v pozícii tých, na ktorých sú alergickí voliči v našom kraji a ktorí nám robia z Bratislavy medvediu službu. Snažia sa rozhodovať o našich krokoch bez znalosti kraja a spôsobu každodenného života v ňom. A to generuje opäť dezorientovaného voliča a nahráva hlasy úplne iným smerom než na papieri politického stratéga. Preto sa izolujem od týchto vyhlásení, ako aj vyhlásení politických predstaviteľov. Reakcie ľudí na takéto „mačovské“ vyhlásenia totiž viditeľne ničia viac ako polročnú prácu demokratických kandidátov v teréne a ľudia opäť mávajú rukou nad účasťou vo voľbách.
Síce už pre vás, ako hovoríte, nepracuje, ale povedali ste mu na to niečo? Nemal viac pracovať na tom, aby váš odstup od Luntera bol čo najmenší?
Manažérom mojej kampane je Jana Orlická. Pán Choleva pre mňa ako člen tímu od konca augusta nepracuje. Moje rozhodnutia robím a urobím v súčinnosti s mojím tímom a s ohľadom na vyššiu politickú kultúru, náladu voliča v našom kraji a prieskumy, ktoré sme si zadali.
Po Klusovom ohlásení sa niektorí komentátori nechali uniesť a v ich očiach je už vymaľované – Lunter porazí Kotlebu. Je to naozaj také jednoduché?
Je to zatiaľ len jedna veľká hypotéza. Skutočné správanie voliča nedokáže odhadnúť žiadny prieskum. Všeobecne neplatí matematika, že keď sa navzájom povzdávame, percentá jednotlivých kandidátov sa zlúčia. Preto z našich prieskumov je zreteľný reálny stav jednotlivých kandidátov pri prvej voľbe a tá nenahráva zatiaľ presvedčivému víťazstvu prvému v poradí. Rozdiel je nesmierne tesný. Druhá voľba jednoznačne v prieskumoch patrila mne. Druhá voľba zo všetkých prieskumov mi radila ostať v hre aj ďalej, obzvlášť keď moju voličskú základňu tvorí stredná a staršia generácia s určitým hodnotovým systémom. Rovnako tak politické spektrum mojich voličov napovedá, že stranícka disciplína a diktát už neplatí. Tretia otázka prieskumu sa týkala antipatie voči kandidátom, teda koho by vôbec nevolili, čo veľa napovedá o hlasoch, ktoré si hypoteticky môžu kandidáti posunúť. A tu je čitateľný zreteľný odkaz voličov všetkým marketérom, stratégom a tým, ktorí by chceli manipulovať s názorom voliča. Tento odkaz nie je povzbudzujúci. Vracia nás všetkých do tvrdej reality nedemokratickosti jednokolovej voľby a omylu vo vyhláseniach politických strán.
V tom protikotlebovskom šíku kandidátov to škrípalo od začiatku, stále sa hovorilo o prieskumoch, o odstúpení v prospech najsilnejšieho kandidáta… Bolo vôbec šťastné takto uvažovať? Nemal to predsa len každý skúsiť, ak sa na to cítil, prípadne dobrovoľne odstúpiť, no bez mediálnych tlakov?
Pokus o oslovenie voliča trval v tomto prípade do začiatku septembra. Po 5. septembri bolo zreteľné obyčajným uvažovaním, že pri počte 17 kandidátov je jediná možnosť na dosiahnutie zmeny snaha o posun voličov k najsilnejšiemu kandidátovi. Otázka stojí inak. Aké relevantné nástroje na výber najsilnejšieho kandidáta treba použiť. V demokratickom štáte je to prieskum verejnej mienky a celá séria verejných diskusií s kandidátmi v médiách. To sa však neudialo a tento scenár budú médiá realizovať v čase, keď už nemôžeme riskovať rozdelenie ponuky na 17 častí. Tu vyslovujem zreteľnú obavu, že pripravený scenár nahráva Marianovi Kotlebovi vo všetkých rovinách. Ak by som použil slová ľudí, občanov kraja, medzi ktorými sa pohybujem každodenne, tak konštatujú, že kraj bol a je obetovaný naďalej. Reagujem však na to mobilizáciou do volieb napriek hrám politikov, napriek všetkým protikrokom, ktoré sa urobili proti demokratickému výberu kandidáta. Lepšie obetovať hlas „menšiemu zlu“, s ktorým nie som stotožnený individuálne, ako totálnemu prepadu kraja a neistote, a ohrozeniu ďalšej generácie.
Všetci ste argumentovali predvolebnými preferenciami, tie sa však opakovane v minulosti ukázali ako nedôveryhodné, respektíve v príliš veľkej odchýlke. Prečo ste hrali s touto kartou, keď všetci vieme, že prieskumy nemusia zodpovedať realite?
Piati kandidáti za okrúhlym stolom sa rozhodli vybrať si prieskumné agentúry, ktoré boli v posledných parlamentných voľbách najpresnejšie. Pod dohľadom predsedu Slovenskej asociácie prieskumných agentúr boli vytvorené na základe relevantnej metodológie modely zvoliteľnosti a nezvoliteľnosti jednotlivých kandidátov. Na základe týchto informácií sa môže kandidát dostatočne zorientovať vo svojej situácii a nastaviť kampaň, pokiaľ je na to čas, ako osloviť nepresvedčených či dezorientovaných voličov. Otázku položím inak. Prečo hrali médiá s kartou, že napriek snahe kandidátov a jednoznačným krokom o suplovanie primárnych volieb okrúhlym stolom a spoločnými rokovaniami nedávali priestor kandidátom, aspoň najsilnejším v prieskumoch, v rámci spoločných diskusií celý september, aby sa volič dokázal zorientovať vo vystupovaní kandidátov, v ich znalostiach a orientácii v téme aj v ich postojoch? Z takéhoto procesu vychádzal najlepšie kandidát, ktorý mal najviac finančných zdrojov, mohol si dovoliť zaplatiť reklamné rozhovory v médiách, masívnu inzerciu. Na diskusie v tomto špecifickom prípade spoločného nepriateľa už nezostane čas pre všetkých. Médiá tým obrali voliča o skutočnú, reálnu orientáciu. Je to zámer? A komu hrá do karát?
Kto bude podľa vás víťazom novembrových volieb?
Zachovám sa zodpovedne, tak ako som deklaroval od začiatku. Som jediný relevantný kandidát, ktorý má profesijné právo tvrdými argumentmi upozorniť na nebezpečenstvo orientácie slovenskej politickej scény. Po svojej kampani poznám omnoho presnejšie voliča v našom kraj a tiež rozpoloženie, z ktorého plynú jeho rozhodnutia. Rozhodnutie človeka v našom kraji nestojí na peknom obale prázdneho obsahu, ale na reálnom prežívaní zo dňa na deň. Ak si toto neosvoja politici súčasnej vládnej garnitúry a nezaujmú skutočne reformné kroky do svojich radov, musia niesť zodpovednosť za reakcie a správanie sa občanov Slovenska v krátkej budúcnosti, ktoré nebude zobchodovateľné. Či ostanem na čele Múzea SNP, nezáleží len na mne. Profesionálne robím všetky kroky, aby som si plnil na maximum svoje povinnosti generálneho riaditeľa Múzea SNP, a výsledky to plne potvrdzujú. Mám však svojho zriaďovateľa a zamestnávateľa. Verím, že víťazom novembrových volieb bude napriek všetkému zdravý „bačov“ rozum občanov bez revolty na nesprávnom mieste. Verím tiež, že v základoch otriasajúca sa mladá demokracia a prvoplánové manipulovanie s politickým trhom neohrozí zrútením naše ťažko vybojované spoločenské úspechy.
Plánujete kandidovať aj v budúcnosti?
Plánujem pokračovať vo všetkých aktivitách, ktoré budú počuteľne a viditeľne pripomínať fašistické nebezpečenstvo a podstatu extrémizmu. Evidentne nás aktuálny predvolebný čas znova vtlačil do pozície spoločnosti, ktorá nie je vyrovnaná s vlastnou minulosťou, nezaujala adekvátne silné argumentačné stanovisko k chybám a nemôže sa pohnúť dopredu. Verím, že sa aj s mojou pomocou do budúcnosti podarí otvoriť oči dezorientovanej spoločnosti tak, ako sa mi to podarilo počas mojej predvolebnej kampane po celom kraji. A nielen tam.
