Ako sa z ekonomického hľadiska dá definovať čierna práca, čo to vlastne znamená pracovať načierno?
Zjednodušene povedané, je to práca pre niekoho, kto oficiálne nepriznáva, že ste jeho zamestnancom. Teda tento zamestnávateľ neplatí ani dane, ani odvody za takéhoto „neoficiálneho“ zamestnanca. Prácu načierno možno označiť ako nelegálnu prácu a tento pojem pozná aj naša legislatíva. Je to závislá práca, ktorú vykonáva osoba pre podnikateľa bez toho, že by mal zamestnanec s týmto podnikateľom uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce, alebo síce má pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce, resp. štátnozamestnanecký pomer, ale zamestnávateľ si za tohto zamestnanca nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni.
Nelegálna práca nie je jav, ktorý sa týka len občanov Slovenskej republiky, ale aj štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín bez povolenia na prechodný pobyt na účely zamestnania. Za tretie krajiny sa považujú tie krajiny, ktoré nie sú členom EÚ ani zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarska.
Existujú nejaké aspoň približné odhady, koľko ľudí pracuje na Slovensku takzvane načierno? A aký je u nás pomer načierno pracujúcich Slovákov k cudzincom, pracujú viac načierno práve cudzinci?
Z oficiálnych údajov Národného inšpektorátu práce, ktorý je hlavným kontrolným orgánom nelegálnej práce, vyplýva, že v dôsledku kontrolných akcií v minulom roku zistili, že 2 756 ľudí pracovalo načierno, z toho dokonca 42 mladistvých. Medzi takýmito zamestnancami, ktorí pracovali nelegálne, bolo zistených 276 cudzincov. Z toho vyplýva, že je viac Slovákov, ktorí nelegálne vykonávajú prácu, ako cudzincov.
Ak si zoberieme vývoj kontrolných zistení nelegálneho zamestnávania za posledných 5 rokov, tak kontroly zistili takmer 10 000 ľudí, ktorí vykonávali prácu nelegálne. Odhady však hovoria o tom, že v skutočnosti môže ísť až o 30-násobok. I napriek tomu, že počet kontrol sa z roka na rok zvyšuje, napríklad v minulom roku inšpektori práce vykonali kontroly legality zamestnávania u takmer 23 000 podnikateľov, čo je takmer 10-percentný nárast oproti roku 2015, počet zistených nelegálnych zamestnancov neklesá.
V akých odvetviach je u nás čierna práca najrozšírenejšia?
V tejto oblasti už tradične možno spomenúť podniky zo sféry maloobchodu a veľkoobchodu, stavebníctvo a cestovný ruch, najmä ubytovacie a stravovacie zariadenia. Nelegálnymi zamestnávateľmi pritom nie sú veľké firmy, ktoré si to z hľadiska kredibility nemôžu dovoliť, ale zväčša malí podnikatelia s počtom nižším ako 10 zamestnancov, a z hľadiska organizačno-právnej formy ide hlavne o spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto zistenia za z roka na rok len potvrdzujú.
Čo motivuje zamestnávateľov, ale aj zamestnancov zamestnávať a pracovať načierno? Aké faktory zohrávajú hlavnú rolu?
Dôvody sú jednoznačné. Na strane zamestnávateľov ide o motív znižovať mzdové náklady tým, že neplatia dane a odvody za nelegálnych zamestnancov, a na strane zamestnancov o motív mať prácu, a teda príjem na život. Nelegálne zamestnávanie je pritom škodlivé pre všetkých hráčov v ekonomike, tak pre samotných zamestnancov, ktorí sú ochotní neoficiálne pracovať, ako aj pre podnikateľskú sféru a napokon aj pre štát. Nelegálny zamestnanec si uberá z dôchodku, keď bude starobný dôchodca, lebo z príjmu, ktorý dostáva „na ruku“, nemá platené odvody do starobného dôchodkového systému. Podnikateľská sféra trpí tým, že slušní podnikatelia platia dane a odvody za zamestnancov a tí, ktorí porušujú zákon a zamestnávajú nelegálne, si znižujú náklady tým, že tieto dane a odvody za nelegálne pracujúcich neplatia. A napokon štát trpí tým, že o neuhradené dane a odvody si znižuje príjmy rozpočtu verejnej správy, ktoré môžu pokrývať finančné potreby v školstve, zdravotníctve či v iných dôležitých oblastiach verejných služieb.
Podľa OĽaNO súčasný zákon o nelegálnej práci pozná zamestnávanie načierno ako trestný čin iba v prípade zamestnávania cudzincov. Chcú, aby to platilo aj pre slovenských zamestnancov.
Ja tu vidím aj pri súčasnej legislatíve možnosť trestnoprávneho postihu zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú pracovníkov nelegálne, a to pokiaľ ide o neplatenie daní a odvodov za týchto zamestnancov, a to už je trestný čin ekonomickej povahy, ktorý patrí medzi tie závažné. Zastávam však názor, že by bolo prospešné zanalyzovať možnosť sprísnenia trestnoprávnej legislatívy v oblasti nelegálneho zamestnávania, avšak tak na strane zamestnávateľov, ako aj na strane zamestnancov, ktorí sú ochotní sa na takomto skutku priamo podieľať.
Dnes je aj lepšia situácia pri vyhľadávaní nelegálne zamestnávaných. Jednak v dôsledku novely zákona o nelegálnej práci z minulého roka, keď už existuje objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za nelegálne zamestnávanie aj tých pracovníkov, ktorí pre objednávateľa pracujú na základe špecializovaných pracovných agentúr. Objednávateľ – zamestnávateľ si aj v týchto prípadoch musí preveriť, či takíto pracovníci majú príslušné povolenia na prácu, ak ide o cudzincov, resp. musia si preveriť, či občan Slovenskej republiky má s touto agentúrou pracovnoprávny vzťah.
Prečo je podľa vás v súčasnej legislatíve rozdiel v čiernom zamestnávaní cudzincov a Slovákov?
Ak hovoríme o cudzincoch v zmysle nelegálneho zamestnávania, máme na mysli občanov tých štátov, ktoré nie sú členmi EÚ alebo nie sú členmi Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarska. V tomto prípade pohyb týchto cudzincov nemožno zúžiť len na oblasť nelegálneho zamestnávania, ale súvisí to aj s problematikou legálnosti pobytu týchto cudzincov na území Slovenskej republiky. Z niektorých krajín musia mať cudzinci napríklad pri vstupe na územie SR víza, ak chcú pracovať, musia mať povolenie na pobyt a podobne. V tomto prípade ide aj o otázku bezpečnosti. Takže isté odlišnosti v prístupe medzi cudzincom a občanom Slovenskej republiky pri riešeniach následkov zistenia nelegálneho zamestnávania sú opodstatnené.
Pozitívum novely vidí OĽaNO vo zvýšení prostriedkov verejnej správy. Ako by sa táto novela dotkla obyčajných ľudí?
Žiaden zákon sám osebe nezabezpečí, že do danej oblasti, v tomto prípade na potieranie nelegálnej práce, pôjde viac verejných prostriedkov. Jediný zákon, ktorý to môže zaručiť, je zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok. Je množstvo zákonov a vládnych koncepcií, ktoré si namaľujú pekné čísla z rozpočtu, avšak Ministerstvo financií SR do zákona o štátnom rozpočte zapracuje len tie výdavky, na ktoré sú zdroje a možnosti. Takže netreba sa zbytočne radovať, táto novela viac zdrojov zo štátu na potieranie nelegálnej práce nezabezpečí.
Je v niektorých regiónoch viac práce načierno? Čo by táto novela znamenala pre zamestnanosť v týchto hladových dolinách?
V prvom rade zákony na Slovensku platia pre celé územie Slovenska a to, že niektorý región je ekonomicky menej výkonný ako iný, nie je dôvod na to, aby podnikatelia z tohto regiónu neplatili dane a odvody, lebo sa stane to, že všetci podnikatelia si svoje sídlo premiestnia do týchto regiónov. Z kontrolných zistení inšpektorov práce vyplýva, že v minulom roku sa najviac práce načierno zistilo v Nitrianskom kraji, pričom v minulosti to boli hlavne regióny z východného Slovenska, konkrétne Prešovský kraj a Košický kraj.
Novela by mala mať pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, v čom?
Ja si nemyslím, že tieto čiastkové návrhy bez previazania na ďalšie zákony môžu mať nejaký vážny zmysel. Ide o takú odbornú problematiku, že vylepšovanie legislatívy vidím najmä ako úlohu pre vládnu exekutívu, ktorá má k dispozícii špecialistov a analytické kapacity na hľadanie optimálnych riešení. Túto prácu nemôže nahradiť žiadna poslanecká novela, takže je to skôr rukavica hodená pre vládu, aby navrhla ďalšie opatrenia na potieranie nelegálnej práce.
