Ideálne by bolo, keby SNS vládla sama, ale Danko vládu nepovalí, tvrdí národniar Hrnko. A kritikou nešetrí: Matovič je štvrtá cenová. Saska tiež zmatovičtela

0
Anton Hrnko (Autor: SNS)

Ubehlo takmer päť mesiacov, odkedy parlament schválil programové vyhlásenie vlády. V akom stave je vládna koalícia?

Došlo k jednej výraznej zmene, ktorú ste určite zaregistrovali. Sieť sa rozpadla a poslanci, ktorí z nej odišli, posilnili klub poslancov Most-Híd. Štvorkoalícia sa zmenila na trojkoalíciu, ale v princípe postupuje v zmysle vládneho programu. V prvých mesiacoch sme museli čeliť rôznym tlakom opozície, ktorá nechcela pripustiť, aby sa vláda mohla rozbehnúť. Legislatívny proces v rámci plnenia programového vyhlásenia sa naštartoval až na tejto septembrovej schôdzi. Koalícia funguje a v dohľadnej budúcnosti si myslím, že neexistuje závažný konflikt, ktorý by mohol narušiť jej kompaktnosť. Samozrejme, mierne konflikty môžu byť, keďže v koalícii sú traja členovia.

Argumentom existencie tejto vlády je aj zamedzenie nárastu extrémizmu. Kotlebove preferencie však neklesajú, skôr naopak.

Aj vplyvom deštrukčnej činnosti nekonštruktívnej opozície sa vytvára dojem, že sme národ, ktorý sa nevie dohodnúť, nevie spravovať štát. To je možno aj cieľ týchto deštrukčných politických subjektov. Možno si ani neuvedomujú, kto s nimi manipuluje, ale pre mňa sú to nepochopiteľné veci. Vláda ani nemala možnosť v štandardnej lehote deklarovať, čo chce urobiť, už bola atakovaná zo strany opozície, i keď ťažko ju nazvať opozíciou.

Prečo?

Opozícia má tiež konať v prospech štátu, len ponúkať iné cesty. Táto opozícia zatiaľ okrem toho, že deštruuje existujúcu koalíciu, nepovedala, aké má vízie, kam by chcela dostať Slovensko, keby prevzala moc. Vykrikujú len od pása z parlamentného pléna, vediac, že sú chránení imunitou a môžu povedať akúkoľvek hlúposť. A áno, v tomto prostredí sily, ktoré sú tiež určitým spôsobom nesystémové, nadobúdajú širší vplyv.

Grajciarová komédia na Matovičove noty

Existuje podľa vás v parlamente štandardná opozičná strana?

Neexistuje. Matoviča nemožno nazvať štandardnou opozičnou stranou. To je sekta, ktorá nemá program, okrem deštrukcie. Som veľmi prekvapený a sklamaný z politiky SaS, ktorá namiesto toho, aby si upevňovala svoju pozíciu reálnej protiváhy voči existujúcej vládnej koalícii, hrá grajciarovú komédiu na Matovičove noty… Politická strana je určitým nástrojom na realizovanie čiastkových zámerov, spoločenských prúdov v štáte. Keď chce politická strana prevziať moc, musí mať ideu, čo chce s mocou spraviť, musí mať program, ktorý chce realizovať, a musí mať ľudí na jeho realizáciu. Nie je možné, aby existovala reálna politická strana, ktorá nechce vládnuť, len kontrolovať. Keď ľudia dajú strane dôveru, musí ju realizovať prevzatím moci. A povedzte mi, ako môže prevziať moc sekta, ktorá má štyroch ľudí? Bude vyťahovať ministrov ako zajace z kúzelníckeho klobúka? Koho a aké idey budú realizovať takíto ministri? V politike je to nelegitímne. Nemôže existovať strana, ktorá chce len kontrolovať. Alebo dám inú otázku. Povedzte mi, komu z dnešných opozičných subjektov by ste zverili svoj účet v banke, aby vám ho spravoval.

Váš predseda Andrej Danko chce štandardizovať politickú scénu aj tým, že navrhuje povinnosť mať minimálne 500 členov v strane, ktorá má záujem podať kandidátnu listinu v parlamentných voľbách. Je to nutné riešenie?

Tento systém majú niektoré štáty. Predseda vychádzal zo systému v Estónsku, tam je kvóta 500 členov, ale Estónsko má o polovicu menej obyvateľov ako Slovensko, z môjho pohľadu by to preto mohlo byť aj väčšie číslo. To však nie je vnútorný spor v SNS. My nechceme zrušiť menšie strany s menším počtom členov. Môže trebárs existovať strana na záchranu Stupavy, tej stačí mať 10 – 15 členov. Preto by sa 500 členov malo týkať len parlamentných volieb. Parlamentná strana totiž musí mať charakter politickej strany. Dalo by sa to vyriešiť aj spôsobom, že sa určí v zákone o stranách to, ako majú strany používať získané finančné prostriedky. Je tu totiž jedna strana, ktorá nemá príliš veľa členov, ale vie finančné prostriedky veľmi účinne použiť na vlastnú propagáciu. To je nalievanie štátnych peňazí do vlastných vreciek.

Narážate na OľaNO?

To ste povedali vy, ja by som si nikdy nedovolil o OľaNO niečo také povedať (úsmev, pozn. red.).

Aj transparentnejšie financovanie parlamentných strán by teda bolo súčasťou tohto návrhu zákona?

Áno, aby bolo určené, že na propagáciu sa dá napríklad 20 % s výnimkou volieb, kde to upravuje zákon, a na správu strany 80 % z pridelených peňazí. Strany by mali štátne prostriedky používať na svoju činnosť, nie na zahojenie finančných suchôt čelného predstaviteľa strany.

Častým argumentom toho, prečo musí byť vláda stabilná, je, že nemá alternatívu. Stačí toto samo o sebe na vládnutie?

Samozrejme, že by to nestačilo, ak by neexistovali aj nejaké programové prieniky. Vznik tejto vlády nezapríčinilo len to, že si nevieme predstaviť, kto iný by tvoril vládnu zostavu. Možno v zárodočnej podobe sa to dalo s SaS, ale teraz sa už podľa môjho názoru aj SaS ‚zmatovičtela‘ a nevidím u nej možný potenciál tvoriť konštruktívnu súčasť nejakej vládnej koalície… V koalícii sú niektoré spoločné veci ako vyriešenie sociálnych problémov Slovenska, dopravnej infraštruktúry či školstva. Na niektoré veci, napríklad v kultúre, máme rozdielne názory. Ako však povedal Churchill, demokracia je veľmi zlý spoločenský poriadok, ale zatiaľ ľudská civilizácia nevynašla nič lepšie. Viem si predstaviť aj ideálnu vládu, ktorá by pracovala ako hodinky pre občana.

Aká vládna koalícia by bola podľa vás tá ideálna?

Vláda SNS, keby mala podobnú podporu ako Smer v minulom volebnom období (smiech, pozn. autora).

Likvidácia Kaliňáka zvonka?

Zatiaľ najväčšou kauzou vlády je kauza Bašternák. V kuloároch sa hovorí, že práve od SNS najviac záležalo, či minister vnútra zostane vo svojej funkcii. Nie je Robert Kaliňák v konflikte záujmov už len tým, že ho vyšetrujú jeho vlastní podriadení?

Je to veľmi zložitá vec a nerád by som nejakým spôsobom vstupoval do osobnej integrity ministra vnútra. Dokumenty, ktoré on predložil, vypovedajú o tom, že jeho vec nie je taká, ako ju prezentuje opozícia. Mnohé z tvrdení, použitých opozíciou, sú položené na vode, nemajú pevný základ, nedajú sa vyvrátiť ani dokázať. My sme sa na začiatku dohodli, že personálne veci sú záležitosťou jednotlivých politických strán.

Vy osobne ministrovi vnútra dôverujete?

V prípade ministra Kaliňáka by som upozornil na jednu vec. Minister Kaliňák veľmi dobre obhajuje slovenské pozície vo veľmi citlivých veciach, ktoré sa na Európu valia a ktoré Európa nezvláda. Je určitým spôsobom pevnou oporou všetkých krajín, ktoré majú podobný názor na túto problematiku, aký má Slovensko. Niekedy mi to pripadá tak, že niekto má silný záujem, aby táto, podotýkam, aj argumentačne silne podporená pozícia z Európy vypadla. V čase predsedníctva Slovenska v Rade Európy by som v žiadnom prípade Kaliňáka nevypustil z vlády. Niekedy mi to pripadá, že väčší záujem na jeho likvidáciu má niekto zvonka ako zvnútra.

Nesvedčilo by Kaliňákovo odstúpenie o istej politickej kultúre a nenavodilo by celkovo lepšiu klímu v spoločnosti?

V každom prípade je táto kauza záťažou pre celú vládu a najmä pre stranu Smer.

Nenapomáha aj táto kauza nárastu radikalizmu a extrémizmu?

Nemyslím si. Teda, ak nemyslíme pána Rajtára tým radikálom a extrémistom.

SNS nebude príčinou ani nástrojom povalenia vlády

Na úvod som sa pýtal, v akom stave je vládna koalícia. V akom stave je SNS?

V dobrom. SNS je kompaktná politická strana, jej poslanecký klub vykazuje veľkú vnútornú kohéziu. Samozrejme, keď sa robí celoplošné obsadzovanie politických postov, niekomu sa ujde, niekomu sa neujde a môžu vzniknúť v štruktúrach strany disonancie. Ale v princípe sú politické štruktúry strany i poslanecký klub kompaktné, kohézne a akcieschopné.

Čím si podľa vás SNS získala opätovnú dôveru voličov? Navyše sa zdá, že jej popularita stúpa aj po voľbách.

Keď som sa v roku 2014 vrátil do politiky, zamýšľal som sa v článku pre Slovenské národné noviny nad tým, ktoré strany majú budúcnosť. Mám pocit, že na Slovensku je veľa strán na jedno použitie. Dlhodobo však môžu pôsobiť len strany, ktoré majú určitú líniu a existuje u nich zodpovednosť. SNS vznikla primárne ako strana na vyriešenie slovenskej otázky a postupne sa rozširoval jej diapazón. Má rôzne etapy, SNS bol aj Moric, aj Černák, aj Prokeš, aj Slota, teraz je Danko. My si bremeno minulosti stále nesieme so sebou. Keď urobíme nejakú chybu, už je Danko ako Slota. Stále sa nám to vracia. Kto dnes vyčíta Ruskovi alebo Schusterovi zodpovednosť a tiež napáchali všelijaké zloby. Nikto si ich už nevšimne.

Čo táto historická zotrvačnosť znamená pre SNS?

Ak chceme uspieť z dlhodobého hľadiska, musíme si dávať veľmi veľký pozor na to, aby sme nerobili chyby ako naši predchodcovia, ktorí dostali stranu mimo parlament. Sme politická strana založená na jasnej myšlienke a myslím si, že národná idea v dnešnej globálnej dobe nepatrí do skrine. Navyše sa ukázal reálny vodca, ktorý ponúkol inú alternatívu a dostal SNS z bahna, kam stranu zatiahol Ján Slota. Alternatíva sa nielen deklarovala, ale začala sa aj realizovať. Vidím perspektívu strany veľmi pozitívne. Samozrejme, ak sa nevrátime k recidívam z minulosti, čo by bolo veľmi nešťastné. 

Je to legitímna otázka aj vzhľadom na stúpajúce preferencie strany. Bude mať SNS už v nasledujúcich voľbách ambíciu ich vyhrať a zostaviť vládu?

V 38. roku sa pýtali Hlinku, či HSĽS je za samostatné Slovensko. Keby povedal, že áno, dostane sa do rozporu s vtedy platným trestným zákonom, tak odpovedal rečníckou otázkou, že ktorý národ by nechcel byť samostatný. Aj ja sa vás teda pýtam, ak má byť zmyslom činnosti politickej strany získať moc a realizovať moc pri čo možno najsilnejšom postavení vo vláde, má SNS zotrvať pri ambícii ‚prištipkávať‘ niekomu alebo sa má snažiť o to, aby bola najsilnejšou politickou stranou? Každá štandardná politická strana, ktorá chce realizovať svoj program, musí mať čo najvyššie ambície.

Viackrát zaznelo z úst niektorých politikov, že Andrej Danko povalí vládu bez milosti – hneď, ako to bude pre SNS výhodné. Čo si o tom myslíte?

Sú to hlúposti. Parlamentná strana musí konať zodpovedne. V Nemecku napríklad existuje ústavný princíp konštruktívneho vyslovenia nedôvery. Hlasovanie o nedôvere je prípustné len vtedy, keď už existuje väčšina pre nového kancelára. Danko nemôže povaliť vládu, ktorej členom je jeho strana, pokiaľ vláda nemôže byť plnohodnotne nahradená inou vládou. Myslíme si, že legitímna moc strany sa získava jedine cez voľby, aj preto sme neprijali odídencov zo Siete. To znamená, keď sa táto vláda ukáže ako nefunkčná a bude musieť skončiť svoju činnosť, buď sa nájde nová väčšina, čo je nereálne, alebo musia prísť predčasné voľby. Takéto hazardérstvo nie je typické pre SNS a už absolútne to nie je vlastnosť obsiahnutá v povahe súčasného predsedu SNS.

Skôr sme narážali na to, že o dva či tri roky môžu byť pre SNS predčasné voľby v prípade naďalej sa zvyšujúcich preferencií strany skôr výhodné ako nevýhodné.

Predčasné voľby môžu byť len podľa ústavy a SNS v akomkoľvek postavení nemôže dosiahnuť sama o sebe vyhlásenie predčasných volieb. Ešte raz opakujem, určite by vedenie SNS neriskovalo a ani neuvažuje o tom, že by SNS mohla byť príčinou alebo nástrojom povalenia vlády, ktorej je súčasťou. To sa neodpúšťa, to ani voliči neodpúšťajú.

Keď už hovoríte o odídencoch zo Siete, nemrzí vás, že Most-Híd svojím spôsobom prichýlením piatich poslancov, zvolených za inú stranu, zmenil demokratickými voľbami stanovené rozloženie síl v NR SR a momentálne má v parlamente rovnakú silu ako SNS?

Toto je zložitý ústavný problém, ani by som sa k tomu nevyjadroval. Ja mám na to celkom konkrétny názor. Keďže je to však politická záležitosť, nechal by som si ho v tomto momente pre seba.

Matovič robí štvrtú cenovú

Aký je váš postoj k návrhu zmeny rokovacieho poriadku, ktorú presadzuje váš predseda? Opozícia označila tento zákon za náhubkový, vraj obmedzuje jej práva.

Ja som pôsobil v NR SR tri volebné obdobia v rokoch 1990 – 1998. A aj vtedy boli veci, ktoré sa mnohým nepáčili, ale všetko bolo v rámci slušnosti a určitých vízií – možno z nejakého pohľadu zvrátených – o tom, ako má Slovensko existovať. Teraz po príchode do parlamentu som sa dostal do situácie silného a treba povedať aj nelegitímneho útoku opozície, a preto legislatívny proces začal až teraz. To, že od apríla tu niekto systematicky vytváral situáciu, že v Národnej rade SR sa nič zmysluplné nedalo robiť a naďalej v tom pokračuje aj po prázdninách, len utvrdzuje veľkú nesystémovosť opozície. Národná rada vyzerala ako nejaký spolok ľudí, ktorí nič nerobia, len sa hašteria a nič užitočné neprinášajú. V danej situácii musia prísť také korektúry rokovacieho poriadku, aby sa nepripustila deštrukcia politického systému

Myslíte si, že samotné prijatie zákona zmení správanie Matoviča a spol.? Nepríde len ďalšia reakcia z ich strany a ešte väčšie hašterenie v parlamente?

Nezlomí ich, ale výrazne limituje. Matovič, Viskupič, oni vedia dve – tri hodiny hovoriť o tom, čo sa dá povedať za dve minúty. Takýmto spôsobom zamedzujú, aby sa na rokovania dostali zmysluplné témy… Viete, kedysi sa na dedine človek vybral do kostola v najlepších šatách, ktoré mal, pretože išiel do chrámu. Parlament je chrám demokracie. Tu by mali chodiť ľudia ako do chrámu a nie ako do krčmy štvrtej cenovej skupiny. Keď chce Matovič robiť štvrtú cenovú, nech si ide do krčmy a nech nechodí takto do parlamentu. Keď to nejde dobrovoľne na základe sebadisciplíny, musí sa tento systém regulovať. Že vraj náhubkový zákon? On bude pôsobiť pre všetkých, potom sú náhubkové zákony aj v Nemecku a Francúzsku a tam to funguje desaťročia. A ešte jedna poznámka: ak nevie človek vyjadriť substanciu, podstatu myšlienky do desiatich minút, určite to nedokáže ani za tri hodiny.

Autor: rb

- Reklama -