Ako vníma TR SR výroky a postoje Roberta Fica na adresu novinárov?
Nie je to v súlade s elementárnou slušnosťou. Osobitne od politikov sa očakáva, že sa budú kultivovane vyjadrovať. Oni majú veľký vplyv na verejnosť. Aj keď ľudia nemusia sympatizovať s daným politikom, keď sa ústavný činiteľ takto vyjadrí, v podvedomí ľudí sa utvára obraz, že áno, toto je spôsob, ako sa má komunikovať. Pokiaľ ide o vzťah k novinárom, žiaľ, pán premiér je známy tým, že k nim má dosť negatívny vzťah. Nehovorím, že musí mať rád všetkých novinárov, ale mal by rešpektovať, že novinári sa musia pýtať aj na nepríjemné veci, na veci, ktoré nie sú jasné.
Premiér argumentuje, že má právo pomenovať veci aj ostrejším jazykom, keďže na Slovensku platí vysoká miery slobody slova a prejavu, ktorú niektoré médiá zneužívajú.
Nemyslím si, že je sloboda slova zneužívaná médiami. Médiá sa môžu mýliť – tak, ako je to v každom povolaní –, existuje právo na omyl, ale to treba riešiť, napraviť a hľadať kultivované spôsoby. Premiér sa môže ostrejšie vyjadrovať, ale nie takto, to je hulvátstvo. Nie je na to ani dôvod, mal potom povedať, ktorí konkrétne novinári slobodu médií zneužívajú a prečo si myslí, že je to tak. Na to treba predložiť dôkazy. Politik v takejto pozícii by nemal byť človek, ktorý strieľa takto odboku.
Aké má možnosti TR SR, ak nesúhlasí s takýmito výrokmi?
Tlačová rada sa zaoberá predovšetkým novinárskou etikou. Je to samoregulačný orgán, nie štátny orgán. Nemá právo vynášať rozsudky, môže pokarhať, vysloviť znepokojenie či napomenúť. Môže sa teda vyjadrovať, môže protestovať voči takýmto výrokom.
Tlačová rada sa zaoberá aj otázkami slobodného prístupu k informáciám. Boli aj takéto podania, ale nemali sme ich veľa, čiže na Slovensku je relatívne dobrá situácia, pokiaľ ide o prístup k informáciám. Zaznamenali sme však sťažnosti Denníka N a denníka Sme, že premiér im nechce odpovedať na otázky. Označili sme to za porušenie slobodného prístupu k informáciám, išlo to aj na Európsky súd pre ľudské práva.
Ak by to zašlo priďaleko, zvažujete aj určitý bojkot alebo obrátenie sa na medzinárodné inštitúcie zo strany médií?
Nevylučujem to, ale určite by to nebolo v prospech Slovenska. Situáciu v mediálnej sfére sleduje Rada Európy a OECD, pani Dunja Mijatovičová má na starosti tieto otázky. Výroky pána premiéra dostali dosť veľký mediálny priestor v médiách od východu na západ: písali o tom Echo Moskvy či Guardian.
Pred piatimi či šiestimi rokmi prišiel na Slovensko generálny tajomník Európskej federácie novinárov, mal rozhovor s vtedajším predsedom vlády, pánom Ficom. Rozprávali sa aj o týchto veciach, vtedy nastalo určité uvoľnenie vo vzťahu medzi predsedom vlády a médiami.
Viete, treba riešiť nie vinníkov novinárov, ale podstatu problémov, o ktorých novinári píšu. Spomeňme si na kauzu Bašternák, to nie je bublina. To je pán, ktorý dlží štátu obrovské finančné prostriedky na DPH, nechal rozpustiť svoju firmu do nejakej chalúpky v dedine pri Dunajskej Strede a do záhradného domčeka v kôlni na okraji Budapešti. A s týmto pánom obchodoval jeden člen vlády, konkrétne minister vnútra. To nie je výmysel novinárov.
Robert Fico tvrdí, že napriek vážnym profesionálnym a etickým zlyhaniam nedošlo v mediálnej obci k sebareflexii. Ako hodnotíte súčasnú profesionálnu a etickú úroveň slovenských médií?
Existujú problémy, ale nesúhlasím, že nedošlo k sebareflexii. Tlačová rada sa sústavne zaoberá problémom so sebareflexiou. Keď dostaneme nejaké podania, sťažnosti, preskúmame ich, diskutujeme tak so sťažovateľom, ako s odporcom, čiže s médiom, na ktoré je sťažnosť. Už len samotná diskusia je prospešná. Naším východiskovým dokumentom je Etický kódex novinára, ktorý mnohí hodnotia veľmi pozitívne.
Sú určité problémy, ktoré sa snažíme postupne riešiť. Jeden trvalý problém je, že v novinách je často rozpor medzi titulkom a obsahom článku. Je to dôsledok naháňania sa za pozornosťou čitateľa a získania atraktívnosti; titulok je často nadnesený, bombastický, nezodpovedá textu, dokonca niekedy sú aj také prípady, keď sa v článku o tom ani nehovorí. Poviem vám jeden konkrétny príklad: možno si spomínate na moderátorku RTVS Kristínu Kormúthovú, ktorá mala na Facebooku vyjadrenie proti Rómom. Odišla z RTVS a neskôr sa rozhodla ísť na nejaký čas do USA. V Plus1deň bol článok, že Kormúthovú vyhnali Rómovia zo Slovenska. V tom článku sa však vôbec nehovorilo o tej kauze, nikto ju nevyhnal do USA, tobôž nie Rómovia, sama sa tak rozhodla.
Je podľa vás atmosféra v niektorých slovenských médiách protivládna? V ktorých konkrétne?
Neviem o takých médiách, že by boli protivládne, a už vôbec nie protislovenské. To je úplný nezmysel, veď každému ide o to, aby Slovensko malo určitú prestíž v Európe, aby sa Slovensku darilo. Máme demokraciu, pluralitnú spoločnosť, niektorým občanom sa vláda môže páčiť, iným nemusí. Aj médiá môžu byť tak orientované. To však nemôžeme brať za protivládne politické médiá. Médiá majú byť kritické.
Na Slovensku mi chýba pokojnejší a cieľavedomejší dialóg o týchto veciach. Niekedy je ťažké udržať vášne na uzde, všeobecne u nás nie je dostatok priestoru na diskusiu na stránkach médií. Pred desiatimi rokmi to bolo v tomto o čosi lepšie. V politike panuje vykrikovanie, osočovanie, nie vecná diskusia.
