Gröhling pre PL na rovinu: O vystriedaní Poliačika, školstve aj ministrovi Plavčanovi

0
Branislav Gröhling (SaS) (Autor: archív B.G.)

Aké zákony v oblasti školstva ste predkladali, myslíte si, že budú úspešné?

Sú to dva návrhy. Jeden sa týka voľby riaditeľov škôl, pri ktorej má momentálne zriaďovateľ právo veta. To by sa malo odstrániť, a tým pripadne školám pri voľbe riaditeľa väčšia právomoc. Druhá vec je pre mňa kľúčová. Ide o merateľnosť uplatnenia absolventov. Tento krok by podľa môjho názoru spôsobil spontánnu racionalizáciu škôl.

Momentálne sa totiž rozpráva o tom, že nastane racionalizácia škôl. Niektoré sa budú zatvárať alebo zlučovať. Ja sa však stále pýtam, kto o tom rozhodne? Minister? Zriaďovateľ? Nejaký úradník? O tom by podľa môjho názoru mali rozhodnúť rodičia tým, kam svoje deti dajú študovať. Rodičia sa však dokážu rozhodnúť iba na základe toho, že budú vedieť, ktorá škola je úspešná a ako svojich absolventov vie uplatniť v praxi.

Kto bude mať na starosti spracovanie týchto dát?

Tieto údaje už má Sociálna poisťovňa, ktorá ich má k dispozícii vďaka odvodovej povinnosti. Sociálna poisťovňa a úrad práce budú teda poskytovať informácie na základe toho, o čo ich ministerstvo školstva požiada. Fungovať by to malo tak ako v okolitých štátoch. Ministerstvo vyberie školu a daný ročník, v ktorom sa údaje zhodnotia po troch mesiacoch, po pol roku, po roku, po piatich rokoch a na základe toho dostane informácie, ktoré potom zverejní. Napríklad sa vyberú dáta z danej školy v danom ročníku absolventov, koľko percent z nich sa dokázalo uplatniť a aký je ich priemerný plat.

Tento systém bol navrhnutý a skúšal sa zaviesť do praxe už v roku 2012, v čase, keď bol minister školstva Eugen Jurzyca. Boli pokusy zaviesť tento systém a rovnako aj prepojiť databázy. Spravovalo to ministerstvo školstva. Ja momentálne navrhujem, aby sa tieto informácie ministerstvu školstva posúvali povinne. Samozrejme, že k tomu by bola priradená ochrana údajov.

Ako by ste pomohli absolventom lepšie sa uplatniť?

V rámci desiatich rokov som realizoval školenia, v rámci ktorých sme do škôl prinášali viac praxe. Celé to bolo zastrešené filozofiou duálneho vzdelávania. Staral som sa o stredné odborné školy. Prišli sme na to, že, samozrejme, je dôležité aj teoretické vyučovanie a základy. Keď sme však do školy priniesli profesionála, ktorý študentom ukazoval jednotlivé postupy z praxe, mladých ľudí to veľmi zaujalo. Títo žiaci sa potom naozaj lepšie uplatnili v praxi a vedeli si rýchlejšie nájsť zamestnanie. Prenesenie praktických vedomostí do základných škôl je asi to najlepšie, čo im môžeme poskytnúť.

Ako to s duálnym vzdelávaním vyzerá v súčasnosti?

Nedávno boli zverejnené výsledky duálneho vzdelávania, ktoré boli prezentované ako veľmi pozitívne. Tie výsledky však pozitívne nie sú. Minulý rok sa očakávalo 1 500 žiakov, zapojilo sa 422. Tento rok sa očakávalo 2 600 žiakov, zapojilo sa 1 122. Očakávalo sa, že do duálneho vzdelávania sa zapojí necelých 5 000 žiakov, reálne to však nebola ani polovica tohto čísla. Tieto výsledky nemôžeme prezentovať ako úspech.

Čo je najväčšou prekážkou, ktorá bráni uplatneniu duálneho vzdelávania v praxi?

Najpodstatnejšia vec, ktorá brzdí duálne vzdelávanie, je krátenie normatívu školám. To znamená, že za každého žiaka, ktorého škola prijme, dostane určitý balík peňazí, a keď sa škola s týmto žiakom zapojí do duálneho vzdelávania, štát z toho balíka peňazí zoberie určitú časť. Na jednej strane chceme, aby sa školy do duálneho vzdelávania zapájali, na druhej strane ich hneď na začiatku za to takýmto spôsobom trestáme a peniaze im zoberieme. Paradoxné je, že vládne strany sa tvária, že školstvo je ich priorita, na druhej strane rôznymi inými cestami odčerpávajú zo škôl financie.

Ktorý minister sa podľa vás o rozvoj školstva zaslúžil najviac?

Podľa mňa to bol Eugen Jurzyca. Za ten krátky čas, ktorý pôsobil, sa snažil zaviesť merateľnosť uplatnenia absolventov a mne to bolo veľmi sympatické. Hodnotiť ostatných ministrov mi neprislúcha.

Je Peter Plavčan dobrý minister? Ako hodnotíte jeho doterajší postup?

Aj v parlamente som ministrovi povedal, že je na ňom, ako si ho budeme pamätať. Či si ho budeme pamätať ako 18. ministra školstva alebo si ho budeme pamätať ako ministra školstva Petra Plavčana, lebo to je rozdiel. Stále ho hodnotím ako 18. ministra školstva.

Školstvu sa venujete už desať rokov. Posunulo sa podľa vás dopredu? V akom je momentálne stave?

Za tých desať rokov sa školstvo veľmi zmenilo. Nie je správne byť príliš kritický a nemôžeme tvrdiť, že školstvo je totálne zlé, učivo je zlé, učitelia sú zlí… Na druhej strane, 30-percentná nezamestnanosť mladých ľudí do 30 rokov je alarmujúca. Podľa mňa sa však školstvo niekam posúva.

Keď sa kohokoľvek na Slovensku spýtate, či chce mať životnú úroveň ako v Rakúsku, každý vám povie, že áno, a je potrebné sa posúvať dopredu. Potom príde jedna kniha Sekerou a nožom, kde je zopár vulgarizmov, na základe ktorých môžu učitelia žiakom aj pomocou kritického myslenia vysvetliť určité súvislosti, a ministerstvo sa zrazu zľakne rôznych združení, ktoré proti tomu začnú bojovať, a vyjme túto knihu z povinného čítania. O akom progrese školstva potom môžeme hovoriť, keď sa dokážeme zaseknúť na jednej knihe?

Rovnaký príklad je aj šlabikár, v ktorom bola rozvedená matka, a množstvo ľudí sa proti tejto učebnici búrilo. Chcem iba poukázať na to, že keď nedokážeme v rámci zmeny urobiť malé kroky, ako chceme urobiť tie väčšie zmeny.

Na poste tímlídra SaS pre školstvo ste vystriedali Martina Poliačika.

Môj nástup na túto pozíciu bol aj v súvislosti s mojím predchodcom Martinom Poliačikom veľmi medializovaný. Už dlhodobo sa venujem výhradne školstvu a z republikovej rady SaS prišla ponuka, aby som bol tímlíder školstva, a ja som to prijal.

Okolo toho bola vytvorená veľká mediálna bublina. S Martinom máme úplne štandardné vzťahy ako predtým, veci sme si vysvetlili, vzájomne sme sa pochopili. Myslím si, že keby to médiá nevytiahli, nikto by ani nezistil, že na nejakom poste v rámci SaS sa udiala zmena, pretože obaja kontinuálne pokračujeme ďalej.

Plánujete nadviazať na prácu Martina Poliačika alebo prichádzate s vlastnou koncepciou?

Určite budem vychádzať z vecí, ktoré vytvoril Martin. Na problematiku školstva sa pozeral ako na diskusiu, tvorivý proces a snažil sa otvárať mnohé témy. Veľmi tomu pomohol a na jeho práci budem určite stavať. Budem sa na to pozerať cez dáta, cez čísla, cez uplatniteľnosť. Nikdy by som v mojej práci nevedel pokračovať bez toho, čo vytvoril Martin, lebo naozaj otvoril množstvo otázok, na ktoré sme dostali odpovede, a na nich môžeme stavať.  

 

- Reklama -