Gröhling hodnotí katastrofálne výsledky slovenských študentov. Môže za to minister Plavčan? Aký človek by mal podľa neho stáť na čele školstva?

0
Branislav Gröhling (Autor: TASR)

Predstavte si, že ste minister školstva a prišla by informácia o výsledkoch testovania PISA s neradostnými závermi pre Slovensko. Čo by ste urobili ako prvé?

Ja by som v prvom rade tie výsledky očakával, pretože sme ich očakávali všetci. To neznamená, že som s tým spokojný, a všetci sme z toho asi zhrození. Vieme, aký je obsah a spôsob vzdelávania na školách, a vieme, čo sa testuje v PISA. My naozaj memorujeme a požadujeme veľký obsah presných vedomostí. PISA je postavená na vedomostiach, ktoré musíte logicky spájať. Ako prvú vec by som teda riešil obsah a spôsob vzdelávania na školách.

Veľmi zjednodušene by sme mohli napísať, že podľa výsledkov testovania PISA má Slovensko slabších žiakov ako veľa iných európskych krajín. Asi by to však nebola celkom pravda…

Ja som už vyslovil takú myšlienku. Možno keby sme naše testy dali robiť všetkým okolitým štátom, naši žiaci by dopadli dobre a okolité štáty by dopadli zle. Treba výsledky PISA čítať s porozumením. Netreba to vnímať tak, že poďme sa riadiť podľa troch sledovaných segmentov PISA, treba sa na to pozrieť zoširoka.

Problém je skôr to, že došlo k zhoršeniu výsledkov slovenských žiakov v porovnaní s predchádzajúcim testovaním v rámci PISA.

To je už druhá vec, ten pokles tam je. Takisto stojí za zmienku, prečo nastal v roku 2009 mierny nárast a teraz je zas výrazný pokles. Aj keď to nemajú radi niektorí ľudia, v rámci školstva je mimoriadne dôležité hodnotiť a analyzovať jednotlivé otázky a problémy školstva. Potom dostanete odpovede. Teraz môžeme iba filozofovať, prečo boli horšie výsledky: že stále memorujeme a neprispôsobujeme vedomosti na reálny život. Môžeme sa začať vyhovárať na zlých učiteľov, na zlý systém, na zlých žiakov…  

Z európskych krajín najlepšie dopadli Estónsko a Fínsko. V čom sa skrýva úspech školstva týchto krajín?

Fínsko urobilo najväčšiu reformu a je vzorom pre celú Európu. Estónci sa obrátili práve na Fínov, aby im pomohli vytvoriť nový model školstva. Poskytli výraznú autonómiu v rozhodovaní vo výučbe, veľmi sa zaoberali vzdelávaním učiteľov, čo je najdôležitejšie, pretože učiteľ posúva vedomosti ďalej tým, ako učí. Začali pravidelné hodnotenia na národnej úrovni. Ja budem stále tvrdiť, hoci sa to nepáči ľuďom, že hodnotenie škôl je veľmi dôležité. Nie preto, aby sme ich trestali, robili rebríčky, ale aby sme vedeli, kde sú silné školy a kde sú slabé školy. Ak v súčasnosti niekto vie, kde sú slabšie školy, a naďalej dovolí, aby rodičia do nich pustili deti, tak to je veľmi nezodpovedné aj voči mladým ľuďom, aj voči rodičom. Osobne by som dokonca tie silnejšie školy aj finančne oceňoval a slabšie okamžite riešil, zaoberal sa, v čom je problém.

Čo tak niektoré veci od nich odpozerať a implementovať u nás?

Veď ale u nás všetci vieme, čo máme robiť. Každý jeden učiteľ to povie. Keby sa každého jedného učiteľa spýtali na tri oblasti, ktoré treba zmeniť v školstve, tak každý povie, že chce väčšiu slobodu v rámci vzdelávania, aby učiteľ mohol aplikovať nové spôsoby vzdelávania. Každý povie, že vybavenie škôl, kvalitné pomôcky, materiálne zabezpečenie, digitalizácia atď. Tretia vec je finančné ohodnotenie. My vieme, čo chceme, len musí to začať niekto konečne realizovať.

Vy ste na začiatku volebného obdobia odkázali súčasnému šéfovi rezortu, že si ho ľudia buď zapamätajú ako ministra školstva Petra Plavčana, alebo ako v poradí 18. ministra školstva. Ako to s ním vyzerá po viac ako pol roku vo funkcii?

Stále je iba jeden v poradí.

Dôvod?

Dôvod asi všetci vidíme. Stále počúvame, že sa pripravujú tézy, konzultujú, v prvom štvrťroku budúceho roka má prísť Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na schválenie do parlamentu, potom sa budú pripravovať legislatívne kroky. Toto je správna cesta, čo chceme dosiahnuť o 10 rokov, poďme sa o tom rozprávať a pripravovať presné kroky. Ale okrem toho by sa dali spraviť okamžité zmeny, ktoré by nestáli žiadne peniaze a všetci by to pocítili.  

Chýba teda Plavčanovi väčšia dynamika?

Áno, dá sa to tak povedať. Chýba energia, také presvedčenie, že verí tomu, a to sa potom premieta aj medzi ľudí. Učitelia potrebujú na čele ministerstva energického človeka, ktorý ich nadchne.  

Váš osobný názor: vydrží Peter Plavčan na ministerskej stoličke počas celého obdobia III. Ficovej vlády?

Keď to mám brať z hľadiska minulosti, ako sa striedali ministri školstva, má pred sebou už len veľmi krátke obdobie (úsmev). Moje osobné želanie však je, aby každý minister školstva, aj tento, aj ten, ktorý príde po ňom, zostal celé obdobie, pretože jediní, komu to ublíži, budú mladí ľudia, učitelia.

- Reklama -