Flašíková-Beňová o kolegoch: Takéto vyhlásenia môžu mať len veľmi obskúrni politici
Ste ženou, ktorá sa angažuje v politike. Dnes asi nikto nespochybňuje, že ženy do politiky patria, no i medzi nimi je bežný názor, že politika viac sedí mužom, je to ich svet. Keď sa v politike pohybujete, tiež to tak vnímate?
Vôbec to tak nevnímam a nemyslím si, že je to viac záležitosť mužov. Takýto názor panuje skôr medzi ľuďmi, ktorí vo svojom rozhľade akosi nepokročili a zostali žiť niekde na začiatku 90., respektíve na konci 80. rokov. V západnej Európe dnes už nikto nepochybuje o tom, že politické líderky a političky sú rovnako dôležité a rovnako významné pre spoločnosť ako politickí lídri a politici – muži.
Aký je v tejto súvislosti váš postoj ku kvótam, ktoré majú zabezpečiť väčší podiel žien vo funkciách a politike a pod.? Podporujete tieto kvóty? Budú raz na Slovensku realitou?
Či budú raz na Slovensku realitou? To vám neviem povedať. Ale keď vidím, kam sa uberá slovenská politika a slovenská spoločnosť, ako sú potláčané práva žien, ako sa táto situácia nerieši a ako sme v tomto smere zaostali oproti ostatnej Európe, tak si myslím, že určite na nejaké obdobie by to riešením na Slovensku bolo. Nie je pravda, že by to ženám nepomohlo, a ani to, že by sa na základe kvót dostávali do politiky len tie ženy, ktoré majú nejaké známosti. Keď sa pozerám, aký otrasný výkvet mužov máme v politike, tak ktorákoľvek žena, ktorá by došla do politiky, by bola lepšia ako muži, ktorí v politike už sú a pôsobia v nej dlhšie.
Vy osobne v politike vnímate to, že ste ženou, ako svoju výhodu či skôr nevýhodu?
Ja neposudzujem svoje postavenie v politike cez prizmu svojho pohlavia. Či som žena, alebo muž. Takto sa na to vôbec nepozerám. Podľa mňa je v politike výhodou byť rozhľadený, mať isté skúsenosti, profesionálne zázemie, brať politiku so všetkým nasadením a chcieť dosiahnuť niečo pre spoločnosť, nielen pre seba samého. A toto môžu robiť rovnako muži, ako aj ženy. Na tomto pohlavie nič nemení.
Aktuálne nie je v slovenskej vláde ani jedna žena, je to v poriadku?
Nemyslím si, že je dobré, keď vo vláde nie je minimálne rovnaké zastúpenie žien ako mužov. Takže ak tam nie je ani jedna, je to rovnaké, ako keby ich tam nebola polovica.
O ktorej žene v slovenskej politike by ste povedali, že by urobila lepšie, keby sa venovala niečomu úplne inému?
Ja sa nezvyknem takto vyjadrovať na adresu ľudí v politike. Ani mužov, teda s výnimkou, a tou boli Jozef Mikloško a poslanec Kuffa, ktorí veľmi príkrym spôsobom napádajú ženy. O politikoch sa takto nevyjadrujem, takže takto nebudem hodnotiť ani kolegyne.
Prednedávnom obrovský rozruch vyvolala aj iniciatíva skupiny konzervatívnych slovenských poslancov, ktorí navrhovali tresty za podstúpenie interrupcie či umelého oplodnenia. Postavili by ste niečo z toho mimo zákon? Súhlasíte s argumentom, pokiaľ ide o interrupciu, že ide o telo ženy a je jej výhradné právo sa rozhodnúť, či ju podstúpi?
Tento návrh zákona je veľkou hanbou Slovenskej republiky, že vôbec niekto s takýmto návrhom zákona príde. Viem, že zaň zahlasovali aj niektorí poslanci zo Smeru, a aj som to na mojom profile na sociálnej sieti napísala veľmi jasne. V modernej produktívnej spoločnosti, kde sú práva žien naozaj chránené, tak takéto vyhlásenia môžu mať len veľmi obskúrni politici. Ani žiadny konzervatívny moderný politik by takéto vyhlásenia v normálnej spoločnosti nevyniesol.
Do Európy prúdi množstvo imigrantov, veľmi často ide o moslimov. Neobávate sa, že by silnejúci vplyv tohto náboženstva v Európe mohol viesť k trendom iného nazerania na ženy, teda by boli čoraz častejšie vnímané ako nerovnocenné s mužmi?
Nepočula som ešte o prípade, že by niekto vnucoval kresťanom moslimský pohľad na usporiadanie rodiny. V súčasnosti vinníkov zjednocujeme. Je to ich náboženstvo, je to ich vec, ako majú svoje rodiny usporiadané. Poznám viacero moslimov a ani jeden z nich nikdy neotváral tému iného usporiadania rodiny, ako ju poznáme z našej legislatívy. Takže príde mi to ako zbytočná téma.
Ako sa potom pozeráte na nedávne vyjadrenia premiéra Fica ohľadom zabránenia vytvoreniu „ucelenej“ moslimskej komunity na Slovensku?
Neviem presne, čo mal premiér na mysli, pretože neviem, čo znamená výraz „ucelená“ moslimská komunita. Či je to moslimská rodina alebo sú to štyri moslimské rodiny. Neviem, ako to myslel, takže sa k tomu ani neviem vyjadriť.
Podobný názor mal aj politológ Jozef Lenč. V článku pre Denník N taktiež nechápal význam pojmu „ucelená“ v tomto kontexte…
Áno, naozaj si neviem predstaviť, čo je „ucelená“ moslimská komunita. Takže sa k tomu, čo mal na mysli, ani neviem vyjadriť. Premiér má strach pred teroristami a kriminálnikmi a chce pred nimi ochrániť krajinu a jej obyvateľov. Je to úplne prirodzené. Každý predseda vlády chce pred nimi svojich obyvateľov chrániť. Ale ja naozaj neviem, čo si on predstavuje pod ucelenou moslimskou komunitou.
Nemyslíte si, že práve premiér by mal takéto vyhlásenia smerovať tak jasne, aby tomu porozumel aj radový občan? Nemyslíte si, že by mal hovoriť jasne, aby u niektorých radikálnejšie zmýšľajúcich skupín obyvateľstva nedochádzalo k určitej dezinterpretácii premiérových výrokov?
Viem, čo tým myslíte. Ale keď vidím, keď prídem na Slovensko, ako prebieha volebná kampaň a že vlastne každá jedna politická strana a hnutie na Slovensku túto tému uchopili spôsobom podobným, akým to prezentuje predseda vlády, neviem prečo mám hovoriť práve o jeho vyjadreniach. Tak sa potom poďme baviť, ako túto tému prezentuje slovenská politická špička, a myslím si, že ju potom neprezentujú správne.
No ja som konkrétne narážal na zrozumiteľnosť tohto jedného konkrétneho pojmu. Lebo ak tomu nerozumiete vy, ako môžu jeho výroky chápať normálni ľudia, ktorým sú práve adresované…
Zrozumiteľnosť pojmov, to si musíte prebrať s pánom predsedom, ako to on myslí, ja som príliš bezvýznamný človek, aby som hodnotila zrozumiteľnosti pojmov pána premiéra.
Prihováral sa obyvateľom Slovenska, je to celkom zvláštne, ak mu viacero ľudí takto nerozumie…
Možno ostatní obyvatelia Slovenska tomu rozumeli. Možno som im nerozumela len ja a Jožo Lenč.
Ste členka strany Smer, Robert Fico je lídrom tejto strany a k tomu ešte predseda vlády. Nemyslíte si, že vy ako členka tej istej strany, ktorú pán Fico reprezentuje, by ste mali rozumieť jeho slovám?
Viete čo, asi aj áno, ale neviem, ja asi nemám dostatočné bunky na to, aby som to pochopila, pravdepodobne. Verím tomu, že ostatní členovia strany to chápu. Mne to nebolo dostatočne jasné. Ja som asi… Neviem, asi to nemám dostatočne preštudované.
Lukačovičová: Ženy majú menší sklon ku korupcii
Ste ženou, ktorá sa angažuje v politike. Dnes asi nikto nespochybňuje, že ženy do politiky patria, no i medzi nimi je bežný názor, že politika viac sedí mužom, je to ich svet. Keď sa v politike pohybujete, tiež to tak vnímate?
Už pred vstupom do politických vôd som pôsobila v organizácii, ktorá sa snaží podporovať a motivovať ženy, či už v podnikaní, zosúladení rodinného a pracovného života, alebo sa zaoberá práve ženami manažérkami a političkami vo vysokých funkciách. Žila som vo svete, kde sa ženy chcú angažovať, a stretávala som sa s verejne aktívnymi dámami. Už počas prvých stretnutí s občanmi v rámci politických aktivít som však zistila, že napriek úsiliu povzbudiť ženy stále existuje skupina žien, ktoré samotné nepovažujú angažovanosť žien vo verejnom živote a v politike za „ženskú záležitosť“. Situácia v búraní rodových stereotypov na Slovensku sa pomaly mení, ale ešte to pár rokov potrvá a myslím si, že vždy sa nájde skupina žien, ktoré budú niektoré oblasti považovať za mužské.
Aký je v tejto súvislosti váš postoj ku kvótam, ktoré majú zabezpečiť väčší podiel žien vo funkciách a politike a pod.? Podporujete tieto kvóty? Budú raz na Slovensku realitou?
Nie som za zavedenie kvót, ktoré by mali v ktorejkoľvek oblasti pomôcť ženám dostať sa do funkcií. Počas zostavovania kandidátky pre nadchádzajúce voľby sme chceli vyjsť v ústrety ženám, tzv. mäkkými kvótami, čo znamená, že sme im chceli umožniť v určitom pomere, či už polovičnom, alebo dvojtretinovom obsadiť miesta na kandidátke, a bolo by už len na ich šikovnosti, ktorá by dostala viac preferenčných krúžkov a posunula sa vyššie. Verte mi, že sme nenašli dostatočný počet žien, ktoré by boli ochotné a pripravené dobrovoľne kandidovať, a to ma len utvrdilo v názore, že kvóty nepotrebujeme.
Vy osobne v politike vnímate to, že ste ženou, ako svoju výhodu či skôr nevýhodu?
Záleží na situácii a človeku. Z externého pohľadu som pre mužov stále tá, ktorá musí byť pripravená oveľa viac ako muži samotní, aby boli ochotní ju akceptovať, a pre ženy, ktoré vnímajú angažovanosť žien ako potrebnú, som jedna z lastovičiek a vnímajú to pozitívne. Z interného pohľadu mňa ako ženy je asi ťažšie vnímať a spracovávať reakcie a situácie, s ktorými sa v politike stretávam, ako keby som bola muž. My ženy máme trošku iné, emotívne rozhodovanie aj prežívanie a po niektorých úderoch potrebujeme dlhší čas na zotavenie.
Aktuálne nie je v slovenskej vláde ani jedna žena, je to v poriadku?
Nie, nie je to v poriadku. Sme spolu s Maďarskom jedinými európskymi krajinami, ktoré nemajú vo vláde ani jednu ženu. Pritom je dokázané, že spoločnosti, ktoré majú vo vedení aj ženy, majú lepšie výsledky, my ženy máme nižší sklon ku korupcii, v rebríčku najzadlženejších miest Slovenska nenájdete v prvej desiatke ani jedno mesto, na čele ktorého by stála žena, takže je načase to zmeniť aj čo sa týka vlády.
O ktorej žene v slovenskej politike by ste povedali, že by urobila lepšie, keby sa venovala niečomu úplne inému?
Tým, že u nás je ešte veľmi málo žien, ktoré mohli dokázať svoje schopnosti v politike, neprajníci mi často hneď začnú menovať ženy, ktoré v politike zlyhali, a používajú to ako argument, že ženy by urobili lepšie, keby sa venovali niečomu inému. Myslím si, že dámy, ktoré by urobili lepšie, keby sa venovali niečomu inému, už tak urobili, či už dobrovoľne, alebo odvolaním z funkcie, prípadne presunom do inej zásluhovej funkcie. Naopak stále si myslím, že sme tu mali a stále aj máme v radoch poslankýň pár šikovných dám, ktoré potrebujú, aby sa k nim pridalo viac kolegýň.
Prednedávnom obrovský rozruch vyvolala aj iniciatíva skupiny konzervatívnych slovenských poslancov, ktorí navrhovali tresty za podstúpenie interrupcie či umelého oplodnenia. Postavili by ste niečo z toho mimo zákon? Súhlasíte s argumentom, pokiaľ ide o interrupciu, že ide o telo ženy a je jej výhradné právo sa rozhodnúť, či ju podstúpi?
Chápem občanov, a teda aj poslancov, ktorí boli a sú vychovávaní v nejakej viere alebo presvedčení, z ktorých vychádza aj názor o vzniku ľudského života, jeho ochrane a podobne. Ale tak ako naša spoločnosť a my všetci tu akceptujeme rôzne náboženstvá, učenia a máme slobodu viery, mali by sme aj v rámci legislatívy ponechať rovnakú slobodu v rozhodovaní sa o veciach súvisiacich so vznikom alebo zánikom života. Verte mi, že ani pre jednu ženu nie je rozhodovanie o interrupcii alebo umelom oplodnení jednoduché, a preto by mala mať slobodu rozhodnúť sa.
Do Európy prúdi množstvo imigrantov, veľmi často ide o moslimov. Neobávate sa, že by silnejúci vplyv tohto náboženstva v Európe mohol viesť k trendom iného nazerania na ženy, teda by boli čoraz častejšie vnímané ako nerovnocenné s mužmi?
Ja verím, že toto už máme za sebou, že muži v Európe už ženy vnímajú dostatočne rovnocenne a nebudeme sa vracať späť ani napriek vplyvu iných vierovyznaní. Možno skôr mladšia generácia moslimov by mohla čiastočne modernejšie zmeniť názor na ženy vplyvom európskej kultúry, ale to je len môj neodborný odhad a názor.
